V princípe som zástancom toho, že dospelí ľudia si môžu robiť so svojimi peniazmi čo chcú – ak je to v rámci zákona – aj keď ma mrzí, keď niekto zneužíva závislosti.
V období športových udalostí bežia pravidelné reklamy na tipovanie. Aj keď niektorí ľudia tvrdia, že v priemere vyhrávajú, je matematicky jasné, že stávkujúci v priemere prehrávajú. Ich prehra tvorí zisk stávkových kancelárií, kasín a podobne. Ak niekto tvrdí, že prevažne vyhráva, je dosť možné, že to len nemá dosť dobre spočítané.
Prečo teda stávkujúci stávkujú? U niekoho to je závislosť; mimochodom extrémne nebezpečná, keďže ju podľa výskumov ľudia v okolí – a niekedy ani samotný gambler – nevidia. Niekedy ide o psychologický efekt, kedy výhry vnímame intenzívnejšie ako prehry, aj keď sú zriedkavejšie či menšie.
Niekomu ide o ten návykový pocit napätia. Ak niekto povie, že: „Viem, že prehrávam, ale baví ma to,“ tak je to v lepšom prípade na úrovni koníčka, pri ktorom splachujeme peniaze. To už je v podstate aspoň férový obchod.
Eliezer Yudkowsky, odborník na teóriu rozhodovania, vo svojej knihe o racionalite hovorí, že stávkovanie a hazard majú ešte jeden škodlivý účinok – poskytujú nám falošný pocit vidiny lepších zajtrajškov.
Už sme si povedali, cez stávkovanie nezarobíte. No podľa Yudkowského je stávkovať ešte horšie, ako prehrané peniaze spláchnuť do záchoda. Spláchnutie vo vás totiž aspoň nevyvolá falošné nádeje.
Mať veľké sny je dôležité, prinúti nás to robiť ťažké veci. Keď snívate, že sa stanete astronautkou, tak vás to prinúti sa učiť a mať jednotky z matematiky, absolvovať leteckú akadémiu a podobne. Veľký sen, ktorý nás zároveň posúva k jeho naplneniu.
Ak však snívame, že vyhráme v stávke a budeme bohatí, tento sen nás k cieľu neposunie – skôr naopak. Ak niekoho podaná stávka presvedčí, že podané peniaze mu zaručia dobrú budúcnosť, prichádza o viac, než len peniaze. Prichádza o motiváciu pre svoju budúcnosť spraviť niečo skutočné.