Predstavte si, že by sme práve dnes nadviazali komunikáciu s mimozemskou civilizáciou a ich prvá otázka by bola: „Čím ste posledné týždne žili?“ Odpoveď zástupcov Zeme bude, že olympiádou. Vysvetlia, čo sú to športy, rekordy, súťaže. Mimozemšťania zamyslene kývajú hlavou a položia doplňujúcu otázku: „Tá olympiáda vyzerá drahá a náročná na organizáciu. Na čo je vlastne dobrá?“
Ako by ste im odpovedali? Myslím, že prvá prirodzená odpoveď je, že ako ľudia sme súťažíví a chceme sa predbiehať. Toto je to, čo nás hnalo dopredu a dostalo tam, kde sme. Športy sú priamočiarym príkladom, kde tvrdá práca – občas – prinesie zaslúžené ovocie a inšpiratívne príbehy, ktorých je olympiáda skvelým zdrojom, môžu poháňať ľudí napriek rôznymi disciplínami.
Zároveň by sa dalo argumentovať, že olympiáda zbližuje národy a vedie ľudí k športu, ktorý je aj pre amatérov prospešný. Dáta však k týmto hypotézam nie sú veľmi zhovievavé. Na stránke olympiády sa píše, že Paríž na ostatnej akcii zarobí miliardy eur, predošlé výskumy znova naznačujú opačný scenár – olympiády sú často finančne stratové.
Aký teda majú význam? Rovnakú otázku si biológovia kládli pri pávích chvostoch. Pávovi je chvost čisto na ozdobu. Nedokáže vďaka nemu lepšie získavať obživu, nebráni sa predátorom – skôr naopak – a ani ho neochráni pred drsným počasím. Zároveň ho stojí veľa živín a na starostlivosť o neho vynakladá energiu. Na čo sa teda páv obťažuje? Lebo je chvost pekný a samček ním dáva samičkám najavo, že je ako jedinec silný a zdravý. Samičky sa evolučne naučili tento znak vyhľadávať a samčekovia ho zlepšovať a zvýrazňovať. Kto nemá veľký pekný chvost, nepári sa.
Keď si pozriete zoznam najúspešnejších krajín na olympiáde v Paríži, zistíte, že sa pozeráte na zoznam celkovo úspešných krajín – USA, Čína, Japonsko, Austrália, Francúzsko, Holandsko, Veľká Británia, Južná Kórea, Taliansko, Nemecko, Nový Zéland a Kanada. Tak vyzerá prvých dvanásť krajín, trinástym je Uzbekistan, ktorý má prekvapivo veľa rôznorodých zápasníkov.
Samozrejme to neznamená, že ak krajina nemá dosť medailí, je celkovo neúspešná – dokonalým príkladom je Fínsko, ktoré ich v Paríži získalo nula. Jasné, že ich lákajú skôr zimné športy, no historicky majú aj z letných olympiád vyše tristo medailí, viac než zo zimných. Olympijské súťaže sú často nastavené tak, že nevyhrá ten najlepší, pódiové (ne)umiestnenie je aj otázkou (ne)šťastia. Na druhú stranu, ak si veľká a úspešná krajina povie, že zopár medailí chce, vie ich získať. Keď pre nič iné, tak aby mohla ukázať svoj pekný veľký chvost.
Má nás teda počet medailí trápiť? Podľa mňa nemusí, respektíve oveľa dôležitejšie je, aby sa športu či inej fyzickej aktivite venovala čo najväčšia časť populácie. Tam sú našťastie naše výsledky porovnateľné s priemerom EÚ a zlepšujú sa. Len tak mimochodom, viete, kto rebríčku vedie? Presne tak, Fínsko – víťazi v športe.