Minulé americké voľby sa niekto nechal počuť, že Donald Trump nemôže vyhrať, lebo by to nedovili „tí, čo to všetko riadia“. Dnes je znova tesne po voľbách a po prečítaní niekoľkých komentárov sa človek nestíha diviť. Zďaleka sa to netýka len politiky, mylné predstavy majú ľudia v takmer každej oblasti života.
Keď sa objektívne pozriete na internetové diskusie, zistíte, že na snáď každú tému panujú úplne protichodné názory. Veľká časť ľudí sa teda musí mýliť – to je jednoduchá štatistika – všetci však majú pocit, že sa mýlia práve tí druhí, ich sa to netýka. Ako môžem docieliť, aby som sa nemýlil práve ja?
Prvá rada je priznať si, že táto možnosť existuje. Áno, možno sa mýlim v niektorých veciach. Ak si niekto myslí, že sa nemýli v ničom, tak sa mýli už hneď v tomto. Priznať si, že nikto – a ani ja – nie je neomylný je prvý krok k tomu, ako nebyť mimo. Nanešťastie zďaleka nie je posledný.
Druhá rada je správať sa k novým informáciám tak, ako keby aspoň polovica z nich bola nesprávna. Ako zistiť, či je niečo pravda? Základné pravidlo je ku každému tvrdeniu žiadať dôkaz. A čím silnejšie tvrdenie to je, tým silnejší by dôkaz mal byť. Položte si otázku: „Stavil by som na správnosť tejto informácie 100 Eur?” Ak nie, tak ju nešírte ďalej. Povedať, že „na internete sa písalo“ je modernejšia verzia „jeden ujo povedal“, dokonca ešte horšia. Zo šírenia neprávd na internete majú na rozdiel od uja ľudia slušný zisk a tak sa zo systematického šírenia klamstiev stal veľký biznis.
Tretia rada je svoje názory testovať a konfrontovať s realitou. Toto bežne nebýva ľahké, občas však máme dobrú príležitosť. Ak váš názor na vec predpovedá A a stane sa B, treba ten názor prehodnotiť. Nie nutne hneď zahodiť, ale aspoň sa nad ním zamyslieť. Toto ponaučenie môžete aplikovať aj na ostatných. Keď vás niekto opakovane ohuruje predpoveďami, ktorým sa však opakovane neunúvajú naplniť, tak mu jednoducho prestaňte veriť. Ináč vás do sveta „mimo“ stiahne so sebou.
[Samuel]