IPN

receiving IPN message...

Podporte nás cez Patreona …

Newsletter

Ak chcete dostávať občasný email so zoznamom nových článkov a pozvánky na naše akcie, zadajte svoju adresu

E-mailová adresa:

Leave this field empty if you're human:

Facebook

Instagram

vedator_sk

Odhadovalo sa, že tretia vlna sa bude týkať nez

Veda a umenie sa niekdy berú ako protiklady. Podľa mňa k sebe majú blízko. Nemyslíte? #veda #umenie #vesmir #vangogh

Toto je jediný obrázok, ktorý asi potrebujete v

Príde vám táto fotka Mesiaca zvláštna? Jeho r

Rozmýšľal som, či sem do storiek vôbec mám o

Ako sa potí mesto?

Viete, prečo sa potíte? Bežná, ale nesprávna, predstava je, že sa telo ochladzuje tým, že zo seba dostáva „teplú vodu“. Skutočnosť je však iná.
Ochladzovanie má na svedomí vyparovanie.
Prečo vyparovanie ochladzuje? Voda je tvorená z množstva molekúl, ktoré sa neustále zrážajú (vymieňajú si kinetickú energiu). Sem-tam sa stane, že sa u jednej molekuly nahromadí toľko energie, že dokáže prelomiť svoje väzby s ostatnými molekulami vody (a zároveň „pretlačiť“ atmosférický tlak) – úspešne uletí von … a zoberie so sebou to veľké množstvo energie, ktoré na únik (s)potrebovala.

Molekuly, ktoré vo vode ostali, a ktoré unikajúca molekula „obrala“, sú teraz energeticky ochudobnené – a teda chladnejšie.

Povedané stručne: teplota je úmerná priemernej kinetickej energii a únik najrýchlejších molekúl tento priemer – teda teplotu – znižuje.

V horúcich dňoch tak kvôli chladeniu vypotíte aj niekoľko litrov vody. Rastliny sa v istom slova zmysle potia tiež – z povrchu listov sa vyparuje voda – funkcia je trochu iná, no ochladzovací efekt rovnaký. Koľko vody „vypotí“ strom? Pri veľkom košatom strome sú to stovky litrov za deň! Stovky litrov, pričom odpariť každý jeden z nich je energeticky náročné.

Stromy tak v mestách neslúžia iba ako slnečníky, fungujú aj ako klimatizácia.

[Samuel]

Priatelia, finishujem knihu (je ju vidno v odraze,

Z čoho sa skladá človek? „V človeku je jede

Dokáže mobil uvariť vajíčko? Nový hack pre život na internáte? Na internete písali, že áno. Vyskúšal som za vás! Hodinový hovor vs jedno vajíčko - tipujte víťaza. #hoax #hupsik #nefunguje

Hoax o hoaxe Európsky parlament schválil zavede

Newtonova značka. (Ráno som premýšľal nad lo

Prečo máme niekedy problém schudnúť?

V histórii vedy sa občas podarí spraviť fakt geniálne jednoduchý experiment, po ktorom si každý povie: „Aha, tak takto to je!“. Napríklad, ako keď Jan Baptiste van Helmont vážením vŕby rastúcej v kochlíku ukázal, že rastliny nerastú vstrebávaním zeme alebo keď Ole Romer pozorovaním mesiaca Io zistil, že svetlo sa nepohybuje nekonečne rýchlo. Prekvapivo sa takýto excelentný pokus objavil aj v dietológii.

Otázka na stole znela, že prečo niektorí ľudia, ktorí začnú športovať, veľmi neschudnú – dokonca niekedy priberú. Časť odpovede bola známa, ich tuk je nahradený hustejšími svalmi. No to nebolo všetko, svoj efekt mohol mať aj „apetít športovca“. Neprinúti hlad športovcov prijať viac kalórií, než spália športovaním?

V roku 2010 spravila skupina S. M. Willbonda krásne jednoduchý pokus. Nechali jedincov bežať na bežiacom páse v presne kontrolovanom tempe – aby spálili istý počet kalórií. Následne účastníkov poprosili, aby svoju kalorickú spotrebu číselne odhadli a potom si v bufete vybrali pod zub niečo, čo kaloricky odpovedalo ich výkonu. Výsledky boli jednoznačné.

Účastníci boli rozdelení do dvoch skupín, jedna spálila 200 kcal a druhá 300 kcal, svoj výkon však odhadli na 825 kcal a 900 kcal. No a v bufete sa odmenili mňamkou s 550 kcal a 600 kcal. Prijali tak výrazne viac kalórií, než cvičením spotrebovali.

Záver je jasný – preceňujeme, koľko energie pri športe spálime a následne tak výkon nadmerne kompenzujeme v chladničke. Samozrejme, detaily sa môžu od jedinca k jedincovi líšiť, no základný princíp asi bude pomerne univerzálny.

[Samuel]
Link na výskum

https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/21178922/

Nebáť sa byť za hlúpeho
Nebáť sa byť za hlúpeho
Nebáť sa byť za hlúpeho

Keď som prišiel na výskumný inštitút v Dubline, tak ma čakal šok – trochu som zmenil oblasť výskumu a veľa vecí som nepoznal. Bál som sa, že čo si ľudia pomyslia, ak sa o mojej nevedomosti dozvedia. Nepošlú ma hneď domov?
Takmer každý deň prebiehali niekoľkohodinové diskusie, počas ktorých sa riešil výskumný projekt, po tabuli sa písali vzorce a dumalo sa, čo to vlastne v simuláciách vidíme. Síce som si držal kamenný výraz tváre hodný pokrového majstra, no pomaly ma oblieval studený pot – toto som mal vedieť? Vždy po stretnutí som hneď sadol za počítač a začal hľadať všetko, čomu som nerozumel; niekedy mi to zabralo hodiny.
Viem, čo si vravíte: „A to si sa nemohol opýtať, keď si niečomu nerozumel?“ Mohol. Ale ako hovorím, nechcel som, aby ostatní vedeli, že to neviem. Chvíľu mi trvalo, kým som sa osmelil a začal sa viac pýtať: „Sorry, rozumiem tomuto správne?“ Prekvapivé bolo, že sa ukázalo, že aj ostatní ľudia tomu niekedy nerozumeli – len sa tiež nechceli pýtať.
Máme obrovský zlozvyk – hanbíme sa za nevedomosť. Áno, bolo by blbé, ak by pilot nevedel, ako sa štartuje lietadlo alebo ak by chirurg nedokázal identifikovať pľúca. No pri väčšine situácií – špeciálne ak sa učíme či dozvedáme niečo nové – je úplne normálne veciam nerozumieť. A najrýchlejší spôsob, ako sa s neporozumením vysporiadať, je opýtať sa niekoho, kto tomu rozumie dobre.
Nevedieť nie je prejavom hlúposti. Ospravedlňujem sa za trochu zavádzajúci nadpis, no tak sa zvyknem pýtať ja: „Možno je to hlúpa otázka, ale …“, toto označenie tak beriem na seba. Dať najavo svoju nevedomosť nie je zlé. Oveľa horšie je porozumenie len predstierať. Tento blaf človeka skôr či neskôr dobehne.

Po internete chodí také video, kde si ľudia pri

Má byť očkovanie povinné? Úplne základná p

Ako to vieš? „Prosím ťa, bude zajtra pršať

Koniec sa blíži! Zaregistroval som sa na Astru.

Čo myslíte, myslia bunky? A prečo si to myslít

Koľko je 10% zo sto? Sean Caroll, výborný teor

Keď som videl, ako sa nedávno po amerických int

Load More... Follow on Instagram

Privacy & Cookies: This site uses cookies. By continuing to use this website, you agree to their use.
To find out more, including how to control cookies, see here: Cookie Policy