Skip to content

25. januára 2021

O vesmíre, prírode a vôbec

Domov
Články
Longread
Podcast
Eventy
Knižnica
O nás
Podpora

Hľadať:

Domov
Články
Longread
Podcast
Eventy
Knižnica
O nás
Podpora

IPN

receiving IPN message...

Podporte nás cez Patreona …

Newsletter

Ak chcete dostávať občasný email so zoznamom nových článkov a pozvánky na naše akcie, zadajte svoju adresu

E-mailová adresa:

Leave this field empty if you're human:

Facebook

Instagram

vedator_sk

Aká budúcnosť čaká koronavírus? Po prekonan

Aká budúcnosť čaká koronavírus?

Po prekonaní určitého ochorenia si ho náš imunitný systém pamätá, vzniká takzvaná získaná imunita. Táto získaná imunita dokáže nášmu telu poskytnúť ochranu troma spôsobmi, ktoré sa líšia silou imunitnej odpovede.

Najúčinnejšia je sterilizačná imunita, pri ktorej je úplne zastavené množenie sa útočiaceho vírusu, čím sa zabráni opakovanej infekcii. Táto sterilizačná imunita ale nefunguje úplne vždy a v takomto prípade nám náš imunitný systém zabezpečí aspoň to, že opakovaná infekcia bude mať mierny priebeh a/alebo budeme menej nákazlivý pre svoje okolie. Ako sa ukázalo, tak pre koronavírusy platia obe typy imunizácie – sterilizačná aj imunizácia, ktorá spôsobí mierny priebeh ochorenia. Líšia sa iba v dĺžke trvania od prvotnej infekcie.

Pomocou analýzy nákazlivosti a imunity voči štyrom ostatným známym ľudským koronavírusom, ktoré momentálne cirkulujú v populácii a spôsobujú hlavne nádchy, vedci zistili, že sterilizačná imunita je relatívne krátkotrvajúca, zatiaľ čo imunita, ktorá zabráni horšiemu priebehu ochorenia je dlhotrvajúca. Z týchto dát vyplýva, že keď sa dosiahne komunitná imunita, teda keď väčšina dospelej populácie získa imunitu buď prekonaním ochorenia COVID-19 alebo očkovaním, tak sa vírus stane endemickým a v budúcnosti mu budú prvýkrát vystavené iba deti, pre ktoré ale nepredstavuje väčšie riziko ako napríklad nádcha.

Toto je spôsobené hlavne tým, že starší ľudia už boli za ich život niekoľkokrát vystavení SARS-CoV-2 a ich imunitný systém si už tento vírus pamätá. V tomto ohľade je SARS-CoV-2 pre ľudstvo veľmi priaznivý vírus. Keby sme totižto mali pandémiu vírusu, ktorý spôsobuje ochorenie smrteľné pre deti, teda mal úplne opačné riziko na základe veku ako má teraz COVID-19, tak by takáto predikcia bola oveľa horšia, keďže deti by sa prvýkrát stretávali s pre nich veľmi nebezpečným vírusom.

Aj pre toto je veľmi dôležité aby sa ako prvé zaočkovali ohrozené skupiny ľudí. Len týmto sa dá znížiť úmrtnosť na COVID-19 aj o viac ako 85%. Preto skúste presvedčiť hlavne starších ľudí vo vašom okolí, nech sa dajú zaočkovať, je to momentálne veľmi dôležité.

[Dominik]

„Prečo sa to stalo?“ Toto je otázka, ktorú

„Prečo sa to stalo?“ Toto je otázka, ktorú si kladieme často, bežne je však ťažké dopátrať sa odpovede. Napríklad: prečo ma bolí hlava? Málo som pil? Alebo som včera pil veľa? Zle sedím za počítačom? Alebo niečo úplne iné? Ak nemáme jasnú príčinu – napríklad, že som práve búchal hlavou o stenu – tak je ťažké nájsť správne vysvetlenie.

Bežným postupom je hľadania odchýlok od normálu. Napríklad, ak som dnes pil menej, ako je bežné a dnes ma bolí hlava, čo tiež nie je bežné, tak mám tendenciu tieto veci prepojiť. To nás však môže zviesť na nesprávnu cestu. Hlava ma totiž môže bolieť kvôli niečomu úplne inému, napríklad kvôli prechladnutiu.

Na popis takejto situácie existujú dva dôležité pojmy: korelácia a kauzalita. Korelácia hovorí o štatistickom prepojení dvoch javov. Napríklad: dnes som pil podpriemerne málo vody a dnes ma nadpriemerne bolí hlava. Oba javy sa naraz odchýlili od priemeru. Druhý dôležitý pojem je kauzalita, prvý jav vyvolal druhý, prvý je príčinou a druhý dôsledkom.

Tieto dva pojmy si často pletieme. Korelácia môže vzbudiť podozrenie, zďaleka však kauzalitu nedokazuje. Stačí na to jeden jednoduchý príklad. V lete sa skonzumuje denne viac zmrzliny, ako je celoročný priemer. Zároveň sa v lete viacej ľudí utopí pri kúpaní v jazere. Medzi týmito javmi teda existuj korelácia. Znamená to, že sa ľudia topia kvôli zmrzline? (Alebo nebodaj naopak?) Je medzi javmi kauzalita? Ani omylom! V tomto prípade vznikla korelácia dôsledkom toho, že obe veci mali rovnakú príčinu – v lete je teplo.

Ako teda odhaliť kauzalitu? Vo všeobecnosti to je ťažké. Na predošlom príklade môžeme skúsiť ľudí prinútiť jesť zmrzlinu aj v zime a ukázať, že počet utopení nestúpa. Alebo podrobnej prejsť štatistiky a ukázať, že aj keď zmrzlinu jeme aj na jeseň, ľudia sa už netopia. Alebo si vytiahnuť záznamy o utopeniach a prípad po prípade overiť, či v nich zmrzlina zohrala nejakú úlohu. Áno, je to pracné. No čo chceme: zlé vysvetlenie rýchlo alebo dobré pomaly?

[Samuel]

Zo zlej situácie si treba vedieť vždy zobrať n

Zo zlej situácie si treba vedieť vždy zobrať niečo dobré. Jeden z lepších aspektov pandémie koronavírusu je, že budeme mať navždy poruke príklad evolúcie v praxi.

Pre vznik evolúcie potrebujeme len pár základných ingrediencií. Potrebujeme niečo, čo sa môže množiť. Množenie však nie je dokonalé, je s chybami – mutáciami. Konkrétne koronavírus je tvorený genetickou informáciou vo forme RNA, lipidovým obalom a viacerými typmi proteínov. Jedným z nych je spike-proteín, ktorý tvorí chápadielka, pomocou ktorých vírus vniká do ľudských buniek a tie, uvedené do omylu, začnú tvoriť jeho kópie.

Tieto kópie však nebývajú vždy identické, môže sa od svojej predlohy líšiť. Niekedy to nezmení nič dôležité, občas to však môže výrazne zlepšiť vlastnosti vírusu. Čo sa tým myslí, keďže vírus tých vlastností nemá tak veľa? Napríklad pri aktuálnom koronavíruse náhodná zmena spike-proteínu spôsobila, že sa vírus stal oveľa priľnavejším na ľudské bunky a tým pádom do nich ľahšie vniká. Takúto vlastnosť získala nová britská mutácia koronavírusu.

Čo sa stane po vzniku takejto mutácie? Vírus, ktorý je ňou vybavený, sa množí viac, než jeho „súrodenci“ a postupne začne v populácii prevládať. Nie je za tým nič viac, než jednoduchá a neúprosná matematika. Vo výsledku vzniká populácia vírusu s vylepšenými vlastnosťami. Hľa, udiala sa evolúcia v úplne jednoduchej forme.

Vývoj vírusov je len kvapkou v mori, evolúcia vykresala biodiverzitu z primordiálnej kaše jednoduchých molekúl a neustále je jednou z hnacích síl jej zmien. Evolúcia komplexných organizmov je obohatená o ďalšie aspekty. Kým koronavírus dosahuje svoj blahobyt pomerne priamočiaro a bez väčších problémov sa presúva po celej planéte, mnohé živočíšne druhy žijú len v určitom prostredí, kde si hľadajú svoju špecializáciu.

Takéto veci chodili po rozume Darwinovi, keď na Galapágoch sledoval pinky a dumal nad rôznorodosťou ich zobákov. Jeho kniha O pôvode druhov je bez diskusie jednou z najvýznamnejších vedeckých publikácii. Teda, bez diskusie to bolo pre väčšinu ľudí. Potom, ako sledujeme evolúciu koronavírusu pod nosom, to snáď bude bez diskusie pre všetkých.

[Samuel]

Zachráni lyžička vaše šampanské? Odpoveď:

Zachráni lyžička vaše šampanské?

Odpoveď: Nie [1,2,3]. Neveríte? Spravte si slepý test. Koniec oznamu.

[Samuel]

[1] https://www.scientificamerican.com/article/sparkling-wine-teaspoon-myth/
[2] https://news.stanford.edu/pr/94/941221Arc4008.html
[3] https://www.youtube.com/watch?v=VdHDtx71PhA

Raketová vakcína Znovu som napísal príspevok,

Raketová vakcína

Znovu som napísal príspevok, ktorý je dosť dlhý a nezmestí sa sem. Je aj o tom, ako sa vakcína vyrobila raketovou rýchlosťou a zároveň aj o tom, v čom vývoj vakcíny pripomína vývoj rakiet. A čo dokáže veda, keď má dostatočnú podporu. Článok nájdete na stránke
https://vedator.space/raketova-vakcina/

#veda #vedator #vakcina #covid #raketa #nasa #vesmir

Dlho mi po rozume chodili dve témy. Chcel som o n

Dlho mi po rozume chodili dve témy. Chcel som o ních napísať, no každej niečo chýbalo. Potom som si uvedomil, ako pekne zapadajú spolu dokopy. A zrazu sa objavil aj súvis s tretím príbehom – tom o Faustovi. Celý text sa sem nezmestí a nechcem ho osekávať, nájdete ho buď na FB Vedátor alebo webe. Ak sa vám čítať nechce, tak si môžete povedať, že aká pekná kresba čertíka, ale nikdy sa nedozviete, čo to drží v ruke :)

https://vedator.space/mefistove-koralky/

Sprievodca vesmírom Dávnejšie som dostal po

Sprievodca vesmírom

Dávnejšie som dostal ponuku spraviť súťaž o Sprievodcu vesmírom, čakal som na vhodnú príležitosť a tá prišla dnes. Práve dnes je totiž konjunkcia Jupitera a Saturnu, na oblohe splynú a vytvoria „novú hviezdu“, označovanú aj ako Betlehemská hviezda. My však namiesto toho uvidíme oblaky.

Sprievodca vesmírom je projektom dvoch bratov, Mariána a Adriána, ktorí po prvé milujú vesmír a po druhé vedia programovať. Pomocou dát z NASA spravili aplikáciu pre vesmíruchtivých ľudí, ktorú neskôr rozšírili o virtuálnu realitu (pomocou hocijakého smart telefónu), knihu a parádny plagát. Vesmír tak môžete skúmať aj doma v obývačke.

Ak chcete, aby sa k vám dostal kus takejto sady, tak do komentára napíšte meno aspoň jednej planéty, ktorá sa dá na nočnej oblohe vidieť voľným okom.

Ak je vám takýto projekt sympatický, môžete jeho vznik podporiť na stránke
https://www.ezopo.sk/sprievodcavesmirom
Pre ľudí z Bratislavy dôležitá info: stihnete si ju vybrať do Vianoc.

[Samuel] Edit: máme víťaza :)

Dnes večer o 20:30 Livestream! Budeme sa rozpráv

Dnes večer o 20:30 Livestream! Budeme sa rozprávať o všetkom možnom okrem covidu (posielajte otázky cez stories).

Sliny, DNA a naša vlastná budúcnosť Predv

Sliny, DNA a naša vlastná budúcnosť

Predvídanie budúcnosti bolo oddávna súčasťou ľudového folklóru. Z čiar na ruke, či čajových lístkov sa zisťovalo, čo to o zdraví, aj budúcnosti. Úspešnosť však bola otázna. Z mnohých vecí, ktoré sme považovali za mágiu sa vďaka vede stala realita. Nejde o žiadne šarlatánstvo ani veštenie. Budúcnosť zdravia vieme predpovedať. Akurát namiesto čiar na ruke používame sliny a následnú DNA analýzu.

Prvý krok je odber slín do sterilnej skúmavky. Tá sa následne pošle do certifikovaného laboratória na analýzu, počas ktorej sa izoluje DNA, rozdelí sa na menšie kúsky, tie sa farebne označia a nalejú na čip. Vďaka farebnému označeniu dokáže postupnosť genetických písmen prečítať čip – z DNA sa tak vytvára počítačový súbor, ktorý je možné ďalej analyzovať.

Ľudský genóm obsahuje 3 miliardy báz – genetických písmen – pričom ako ľudia sa medzi sebou líšime len v 0.1% z nich. Rozdiely medzi nami tak sú v 3 miliónoch bázach, ich interpretácia však nie je priamočiara. Našťastie existuje množstvo odborných pracovísk, laboratórií a vedeckých štúdií, ktoré skúmali a stále skúmajú, ako sa rozdiely v špecifických oblastiach prejavia na zdraví a možných ochoreniach.

Vo výsledku sa tak dá zo slín vyčítať, aké máte zdravotné predispozície na rôzne ochorenia (infarkt, onkologické ochorenia), aký je váš športový potenciál (či ste silový alebo vytrvalostný typ) alebo ako na vás vplývajú kofeín, alkohol či rôzne druhy liečiv. Viete tak optimalizovať svoj životný štýl a lepšie dbať na prevenciu, ktorá je, ako vieme, jednoduchšia, než liečba!

[Samuel]

U nás takéto testy ponúka aj @dna_era , ak si ich zakúpite na stránke s kódom mydnavedator dostanete zľavu 10 eur na každý test.

#dna #era #geny #nature #nurture #spolupraca

Ako sa dá byť dlhodobo mimo? Určite ste si vš

Ako sa dá byť dlhodobo mimo?

Určite ste si všimli extrémne entuziastických popieračov. Najprv bola podľa nich celá korona len čínsky výmysel, potom výmysel západu, ktorý sa Slovenska netýka. Potom tvrdili, že koronavírus nikto nedostal a potom, že síce dostal, ale nikomu sa nič nestalo. Ak niekto tvrdí, že sa mu to stalo, tak je zaplatený, rovnako ako sú zaplatení lekári, vedkyne či sestričky. Ak na covid niekto zomrel, tak podľa popierača vlastne nezomrel, to bola len figurína. Pozitívny test blízkeho? Falošný. Všetci klamú, všetko je komplot – a to kvôli jednému jedinému cieľu. Akému? To sa nedozviete. Je to tajné. Ako inak. Ale vedia to všetci. Miliardári sveta chcú očipovať občanov Považia, aby odhalili ich tajné miesta, kam v lete chodia na dubáky. Alebo niečo podobne absurdné.

Znie to desivo, ale všetky tieto tvrdenia – až na to posledné – sa objavujú alebo objavovali veľmi často. Bežná predstava je taká, že ak sa človek v niečom mýli, tak ho dostatočný počet faktov presvedčí o opaku. Zmeniť niekoho názor, hlavne ak je hlboko zarytý, je v lepšom prípade ťažké, v horšom nemožné. Prečo je to tak?

Pozrite sa na titulný obrázok. Čo vidíte ako prvé, kačku alebo zajaca? Teraz sa sústreďte na to, čo ste na obrázku videli ako prvé a pokúste sa plynule uvidieť to druhé. Je to trochu námaha, nie? A pritom ide o úplne banálnu a jednoduchú vec. Náš mozog funguje tak, že sa snaží pochopiť svet okolo nás, interpretovať prichádzajúce dáta, vytvoriť príbeh. Keď už vo svete nejaký obraz uvidí, tak je ťažké ho odvidieť. Je to námaha. A čo viac, podľa niektorých to je dokonca hanba.

Zmeniť názor kvôli novým informáciám alebo lepšiemu pochopeniu však nie je hanba, je to náročné výzva. Ak človek nie je ochotný svoje názory prehodnotiť za žiadnych okolností, tak je navždy odkázaný veriť prvému názoru, ktorý si vytvoril. Prvý názor je ten najmenej informovaný, bežne najpovrchnejší a riadne nepremyslený. Prehodnotiť obraz sveta je náročné a ak niekto prizná, že sa mu to podarilo, ušetrime ho posmeškov, zaslúži si obdiv.

#nebaviamahasttagy

Knihy, čo patria (nielen) pod stromček

Posledný mesiac som na Instagrame dával knižné tipy. Knihy podľa mňa patria (nielen) pod stromček. Keď konečne opadne zhon z príprav, darčeky sú rozbalené, púšťajú sa rozprávky … tak je konečne čas lofnúť sa do kresle a siahnuť po ešte voňavej knižke. Tu je pár knižných tipov od Vedátora. Kto túto stránku sleduje dlhšie vie, že tento zoznam by mohol byť aj desaťkrát dlhší. Vybral som len tie knihy, ktoré si myslí, že môžete kúpiť prakticky hocikomu a budú sa mu páčiť.

O knihách (aj s linkami) sa viac dočítate na stránke https://vedator.space/knihy-co-patria-nielen-pod-stromcek/

• Ako sa vyznať v cudzích ľuďoch (Malcom Gladwell)
• Storočie chirurgov (Thorwald Jürgen)
• Prečo spíme (Walker Matthew)
• 21 lekcií pre 21. storočie (Harari Yuval Noah)
• Každý klame (Stephens-Davidowitz Seth)
• Ilustrované atlasy unikátnych faktov z ríše zvierat (Säfströmová Maja)
• Astrofyzika pre zaneprázdnených (Tyson Degrasse Neil)
• Výdych (Ted Chiang)

Bežci, ktorí trénovali na maratón, iste započ

Bežci, ktorí trénovali na maratón, iste započuli obávaný výraz: stena. Niekde v druhej polovici behu, kedy je už koniec bližšie ako začiatok, nastane problém – bežec stratí energiu. Čiastočne ide o biochémiu. Niekde medzi 30. a 35. kilometrom spotreboval značnú časť zásob glykogénu a tak nastáva pocit únavy. Každý ďalší krok začne byť náročný, ľahká bežecká obuv je zrazu ako z betónu.

Nie je to len o zásobách energie, ale aj o psychike. Zabehnúť 7 kilometrov je pre skúseného maratónskeho bežca za bežných podmienok nič. Keď však už máte v nohách 35 kilometrov, tak to zrazu vyzerá ako nekonečná diaľka. „Mal som dobré tempo, ale prišla stena,“ je prekvapivo častý povzdych.

Pri boji s epidémiou sme na tom podobne. Ťahá sa to už dlho. Určite sme už bližšie ku koncu, než k začiatku. Nebojte, už len také tri mesiace! Prosím? EŠTE tri mesiace? To, čo by za bežných okolností vyzeralo ako chvíľka, vyzerá neuveriteľne vzdialene.

Karanténa má vplyv na psychické zdravie a jedným spôsobom ako zmierniť jej negatívne účinky je pripomínanie si, že má zmysel – zachraňuje životy, ak nie priamo naše, tak ľudí v našom okolí. Prieskum však ukázal, že na jeden pozitívny prípad koronavírusu pripadajú desiatky prípadov úzkostlivých stavov. Vyčerpané nie je len zdravotníctvo a obetavé lekárky a ošetrovníci či majitelia reštaurácií a poskytovatelia služieb, vyčerpaní sú všetci. Na vakcínu si ešte pár mesiacov počkáme a každý týždeň bude trvať dlhšie, než bežne. Vyzerá to tak, že narážame do steny. Mám však dobrú správu. Stena nie je skutočná! Dá sa cez ňu prejsť. Potvrdí to každý, kto dobehol maratón.

(pokračovanie v komentoch)

Fakty a mýty o víruse, ktorý ochromil celý sve

Fakty a mýty o víruse, ktorý ochromil celý svet s odborníkmi. Počúvame o ňom už mesiace bez prestávky, ale stále sa v ňom nevieme zorientovať. Éterom lietajú odborné výrazy, na internete a od známych sa zase dozvedáme „zaručené“ informácie. V utorok 8. 12. si vo webinári zodpovieme všetky otázky, ktoré nás trápia. 😷🦠❓

#webinar #koronavirus #korona #covid19 #pandemia #faktyamyty #veda #epidemiologia #vedator #online #seminar #inspireacademy

Zjedli by ste radšej kýbeľ hnoja alebo bahna?

Zjedli by ste radšej kýbeľ hnoja alebo bahna?

Takéto otázky – a ešte horšie – sme sa navzájom pýtali ako deti. Hociktorú možnosť si zvolíte, ste na smiech: „Haha, Samo chce jesť hnoj!“ Nechcem! Ale tak lepšie ako blato, aspoň neškrípe medzi zubami.

Nejde len o detskú hru, takéto veci často čítame v diskusiách na internete a počúvame z úst niektorých politikov. „Chcete to tak, ako hovorím ja? Alebo chcete, aby zomierali ľudia?“ Hocičo si vyberiete, prehrali ste.

Takýto argumentačný faul sa volá falošná dilema. Jej predkladateľ sa tvári, že sú na výber len dve možnosti: jedna, ktorá mu vyhovuje a druhá, ktorá je neakceptovateľná. Tažko sa vyberá, že? Keď sa však nechcete rozhodnúť, tak vás obviní z vykrúcania sa: „To o tom musíte váhať? Však to je jasné!“

Pravda je však taká, že bežne máte na výber viac, než len z dvoch možností. Nemusíte jesť hnoj a ani bahno, môžete si dať napríklad cestoviny a to je zväčša lepšia voľba. Zjednodušiť si zložitú situáciu a osekať prebytok možností je v poriadku, prehnané zjednodušovanie však škodí.

Čo spraviť, keď na vás niekto falošnú dilemu vytiahne? Opýtajte sa ho, prečo nezvažuje aj ďalšie možnosti. Neprišlo mu na um, že sa dajú jesť aj chutnejšie veci?

[Samuel]

Tri rady, ako nebyť mimo Minulé americké voľb

Tri rady, ako nebyť mimo

Minulé americké voľby sa niekto nechal počuť, že Donald Trump nemôže vyhrať, lebo by to nedovili „tí, čo to všetko riadia“. Dnes je znova tesne po voľbách a po prečítaní niekoľkých komentárov sa človek nestíha diviť. Zďaleka sa to netýka len politiky, mylné predstavy majú ľudia v takmer každej oblasti života.

Keď sa objektívne pozriete na internetové diskusie, zistíte, že na snáď každú tému panujú úplne protichodné názory. Veľká časť ľudí sa teda musí mýliť – to je jednoduchá štatistika – všetci však majú pocit, že sa mýlia práve tí druhí, ich sa to netýka. Ako môžem docieliť, aby som sa nemýlil práve ja?

Prvá rada je priznať si, že táto možnosť existuje. Áno, možno sa mýlim v niektorých veciach. Ak si niekto myslí, že sa nemýli v ničom, tak sa mýli už hneď v tomto. Priznať si, že nikto – a ani ja – nie je neomylný je prvý krok k tomu, ako nebyť mimo. Nanešťastie zďaleka nie je posledný.

Druhá rada je správať sa k novým informáciám tak, ako keby aspoň polovica z nich bola nesprávna. Ako zistiť, či je niečo pravda? Základné pravidlo je ku každému tvrdeniu žiadať dôkaz. A čím silnejšie tvrdenie to je, tým silnejší by dôkaz mal byť. Položte si otázku: „Stavil by som na správnosť tejto informácie 100 Eur?” Ak nie, tak ju nešírte ďalej. Povedať, že „na internete sa písalo“ je modernejšia verzia „jeden ujo povedal“, dokonca ešte horšia. Zo šírenia neprávd na internete majú na rozdiel od uja ľudia slušný zisk a tak sa zo systematického šírenia klamstiev stal veľký biznis.

Tretia rada je svoje názory testovať a konfrontovať s realitou. Toto bežne nebýva ľahké, občas však máme dobrú príležitosť. Ak váš názor na vec predpovedá A a stane sa B, treba ten názor prehodnotiť. Nie nutne hneď zahodiť, ale aspoň sa nad ním zamyslieť. Toto ponaučenie môžete aplikovať aj na ostatných. Keď vás niekto opakovane ohuruje predpoveďami, ktorým sa však opakovane neunúvajú naplniť, tak mu jednoducho prestaňte veriť. Ináč vás do sveta „mimo“ stiahne so sebou.

[Samuel]

#veda #vedator #kritickemyslenie #anti #hoax #rozum #yo #critical #thinking

K Zemi sa blíži asteroid! Minie ju o dva milio

K Zemi sa blíži asteroid! Minie ju o dva milióny kilometrov.

Vedci objavili nádejný liek na rakovinu! Zatiaľ ho však testovali len na myšiach.

Objavili sme supravodivý materiál! Funguje pri tlaku miliónov atmosfér.

Testovanie vakcín bolo zastavené! Po vyšetrení problému však pokračovalo ďalej.

Vedci objavili druhý vesmír! Pri teórii ale vychádzali z nepodložených predpokladov.

Látkové rúška sú horšie ako chirurgické! Stále však znižujú prenos vírusu.

Predstavte si, že si z každej správy prečítate len prvú vetu. Mali by ste z nich trochu iný dojem, že? Niekedy sa tým posolstvo úplne preklopí. Blíži sa asteroid – máme sa báť, ale minie nás – nemáme sa báť.

O pozornosť ľudí dnes bojuje všelikto, napríklad aj ja. Pozornosť ľudí však má svoje limity, čo často vedie k tomu, že celá správa sa zredukuje len na chytľavo znejúci nadpis. Ako sme si práve ukázali, skrátením nezmenším informáciu, ktorú správa obsahuje – niekedy ju úplne prekrútim a zdeformujem.

Máme teda problém. Svetom sa najlepšie šíria krátke – a ideálne šokujúce – správy, ktoré bežne vytvoria veľmi mylný dojem. Čo s tým môžeme robiť? Jediná vec, ktorú máme pod kontrolou, sme my sami. Najlepší spôsob, ako sa nenechať oklamať a zmiasť, je dbať na to, aby sme o veci, na ktorú si tvoríme názor, získali dostatok informácií z hodnoverných zdrojov. Áno, stojí to čas a ten je limitovaný. Tým pádom je limitované aj množstvo vecí, ktorým môžeme rozumieť naozaj do hĺbky. Máme teda na výber. Chceme vedieť veľa vecí, ale povrchne a chybne? Alebo chceme rozumieť menšiemu počtu vecí, no poriadne? To by mala byť jednoduchá voľba, no nie?

[Samuel]

Do boja proti hoaxom či dezinfomáciám sa už zapájajú aj veľké inštitúcie. Napríklad Európska únia teraz navrhuje proti hoaxom konkrétne opatrenia, ktoré koordinuje so všetkými členskými štátmi – aj nami. O aké opatrenia ide, ako na hoaxy najlepšie reagovať a množstvo ďalších užitočných informácií sa dozviete v linku. Viac info @europa.sk

Toto je asi najpevnejší chrobák na planéte, ph

Toto je asi najpevnejší chrobák na planéte, phloeodes diabolicus. Pokojne ho môže prejsť aj auto, znesie záťaž odpovedajúcu asi 39 000-násobku jeho hmotnosti! V časopise Nature vyšiel článok o tom, ako je to vlastne možné. Exoskelet má tvorený z prepletených polysacharidov a proteínov. Jednotlivé dieliky sú spolu pospájané sofistikovaným spôsobom, ktorým sa teraz môžu inšpirovať inžinieri, napríklad aj pri výrobe robotov.

Je to jeden z mnohých dôvodov, prečo je biodiverzita dôležitá – príroda stále ukrýva mnohé riešenia, ktorými sa môžeme inšpirovať. Dokonca ani nie sú chránené copyrightom!

#veda #vedator #zaujimavosti #chrubak #terminator #priroda #cool

Zdroj obr: getty, článok: https://www.nature.com/articles/d41586-020-02840-1

Výnimoční učitelia a učiteľky Keď sa opýt

Výnimoční učitelia a učiteľky

Keď sa opýtate úspešného vedca, komu vďačí za svoj úspech, veľmi často spomenie svojho učiteľa či profesorku, ktorí ho v správny moment poštuchli správnym smerom. Netýka sa to len vedcov, každý z nás zažil na škole niekoho výnimočného.

Tento týždeň som vám v storkách rozprával o svojom vedúcom dizertačnej práce Petrovi Prešnajderovi, ktorý ma vždy nenápadne posúval smerom k správnemu výsledku. O Vladovi Černom, z ktorého sálalo nadšenie z poznávania sveta. Hovoril som o prednáškach Martina Mojžiša, ktoré viedol formou diskusie a nútil nás veci premýšľať do hĺbky. Spomenul som stredoškolskú triednu učiteľku Gabiku Šilhárovú, ktorá ukázala, že učenie je viac, než len zamestnanie, je to poslanie. Na záver som hovoril o učiteľka Krchnárovej zo základnej školy, ktorá nás podporovala v záľubách už v útlom veku.

Tento zoznam samozrejme nie je úplný. Je však plný výnimočných učiteľov a učiteliek, ktorí má formovali. Určite ste takýchto učiteľov mali aj vy, možno niektorých z nich poznáte stále. Tento príspevok vznikol v spolupráci s Nadáciou ZSE, ktorá spustila grantový program Výnimočné školy. Jeho cieľom je podporiť výnimočných pedagógov. Ak ich máte vo svojom okolí, alebo nimi dokonca ste – nehanbite sa priznať – máte čas zapojiť sa do programu do 20. 10. 2020. Držím vám palce. A ďakujem!

www.nadaciazse.sk

[Samuel]

#skola #ucitel #ucitelka #profesor #profesorka #vynimocni #spolupraca obr Pixabay

Priatelia, takáto vec sa stala: spolupracoval som

Priatelia, takáto vec sa stala: spolupracoval som na knihe pre deti.

Kniha je o tom, čo spája deti a vedu, teda o zvedavosti. Hlavným ťahúňom knihy je Janko Kurinec, ktorý má na konte knihu Klikal som a čítal som, ktorá deti priúčala kritickému mysleniu. V tejto knihe, ktorú Janko krásne ilustroval, sú jednoduchým spôsobom popísané najzaujímavejšie experimenty vo vede, ktoré zmenili svet a spôsob, akým ho vnímame. Strašne sa z tejto knihy teším! A dúfam, že sa budete aj vy.

Kniha je takmer hotová a tak spúšťame Startlab na jej vydanie. Môžete prispieť už dnes a zaručiť si knižku z prvej várky alebo môžete niekomu výtlačok venovať. A hlavne, môžete pomôcť vzniknúť knihe, ktorá podporuje (nielen) detskú zvedavosť.

Srdečná vám ďakujeme!

Link v bio

https://www.startlab.sk/projekty/1644-najznamejsie-experimenty-z-fyziky/

SKRYTÁ CENA Pozrite si túto fotku, poriadne.

SKRYTÁ CENA

Pozrite si túto fotku, poriadne. Spravil ju Tilaxan Tharmapalan a vyhral s ňou cenu Royal Society of Biology. Slony si na Srí Lanke vytvorili nový zvyk. Chodia sa kŕmiť na smetisko. Vo výsledku tak majú bruchá plné plastov.

Je to strašný pohľad, ktorý nám pripomína, že tvoríme nesmierne množstvo odpadu. Nejde len o plasty, ale aj o jedlo – preto tam tie slony vlastne chodia. Veľká časť jedla, ktorú si kúpime, končí v koši. Nie je to hanba?

Bežný pohľad na nákupy je taký, že za tovar platíme cenu v eurách či dolároch. Tovar má však aj skrytú cenu, ide o to, čo sa s nim dialo, kým sa dostal na pult a čo sa s ním stane, keď ho vyhodíme. Kto ho vyrobil a za akých podmienok? Ako sa to prejavilo na životnom prostredí? Čo sa s ním stane po vyhodení? Budú sa ním kŕmiť slony na Srí Lanke? Pýtajme sa na skrytú cenu vecí, na tú, ktorú neplatíme pri pokladni. Spomeňte si na tento obrázok, keď sa budete rozhodovať, čo (ne)kúpiť.

[Samuel]

Foto: Tilaxan Tharmapalan, RSB

#veda #vedator #klimatapotrebuje #enviro #zodpovednost

Load More... Follow on Instagram

Privacy & Cookies: This site uses cookies. By continuing to use this website, you agree to their use.
To find out more, including how to control cookies, see here: Cookie Policy

Vacuumlabs

Nadácia ESET

Copyright © 2021 Vedátor. Powered by WordPress and Bam.