Dotknúť sa Slnka
Od napísania mýtu o Daidalosovi a Ikarovi ubehla dosť dlhá doba na to, aby sme zistili, že k Slnku sa vlastne dá letieť, len na to treba poriadne vesmíru družicu.
O vesmíre, prírode a vôbec
Od napísania mýtu o Daidalosovi a Ikarovi ubehla dosť dlhá doba na to, aby sme zistili, že k Slnku sa vlastne dá letieť, len na to treba poriadne vesmíru družicu.
Pred pár dňami sa písalo, že zo Slovenska možno budeme vidieť polárnu žiaru. Očakávania sa nenaplnili, no bola to príležitosť si pripomenúť základy fyziky spojené s týmito procesmi. Ako vzniká polárna žiara? Sú slnečné erupcie nebezpečné? A aké škody môžu napáchať? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Slnko je zmes plazmy a magnetických polí. Atmosféra Slnka je niekedy pokojnejšie a niekedy divokejšia. Energia, pravdepodobne pochádzajúca z magnetických polí, sa premieňa na energiu elektromagnetického žiarenia a vyvrhnutej hmoty – dochádza k slnečnej erupcii.
Dopredu sa ospravedlňujem za tento nadpis. Áno, viem, znie to ako bulvárne lákadlo. Zobrať jednu zo základných vedomostí a prehlásiť, že vlastne neplatí. No táto naozaj neplatí. Teda, ako sa to vezme.
Na niekoľko dní sa vzpriečila 400 metrová loď v suezskom kanáli a priškrtila tak tepnu svetového obchodu. Nám možno trochu odľahlo, že nie sme v koži jej kapitána alebo bagristov a kapitánov lodičiek, ktorí sa ju snažili vyslobodiť – hocijak ťažký deň nás čaká v práci, nebude to horšie.
Na Slnko sa už všetci tešíme. Aby si Jozef so Samuelom skrátili čakanie, rozprávajú sa o tom, ako Gréci zmerali vzdialenosť Slnka, ako vieme, z čoho sa Slnko skladá a čo má spoločné s medom a čo s takým hnojom. Odpovede na tieto ale aj iné otázky sa dozviete v dnešnom vedátorskom podcaste.
Cyklus šiestich článkov o našej obľúbenej hviezde. Impulzom bolo zverejnenie zatiaľ najdetailnejšej fotografie povrchu Slnka, prečo nás po tisícročiach stále fascinuje?
Dozvedeli sme sa, čo všetko už o Slnku vieme. Niektoré veci sú známe storočia, niektoré pomerne novinky. Férové je však priznať, že o Slnku nevieme všetko, sú minimálne dve veľké záhady.
So životnosťou hviezd je to zložité. Niektoré sa dožijú len niekoľko miliónov rokov, niektoré až bilióny. To je rozdiel ako dni a tisícročia. Vek závisí od veľkosti hviezd, čím ťažšia, tým kratšie bude žiť.
Každú sekundu Slnko vyžiari energiu na úrovni 90 miliárd megaton TNT, teda 384 yottawattov. Táto hodnota sa počas života Slnka mení, no stále sú to podobne šialené hodnoty. Odkiaľ Slnko čerpá túto energiu, ktorá v konečnom dôsledku poháňa aj (takmer) všetok život na našej planéte?