O vesmíre, prírode a vôbec
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom, vedúcim výskumnej skupiny na Masarykovej Univerzite v Brne. Okrem noviniek z astrofyziky za posledný mesiac sa rozprávajú o vesmírnej pavučine. Ako si môžete predstaviť veľkosť vesmíru? Čo je to vesmírna pavučina? A prečo je tak ťažké uvidieť jej vlákna?
Nie je tomu tak dávno, približne 10 rokov, čo sa riešila možnosť tvorby čiernych dier v CERNe. Vyvolalo to vlnu protestov, CERN sa kvôli tomu v konšpiračných kruhoch objavuje dodnes. Ako vlastne časticový urýchľovač funguje? Mohol ten v Ženeve vytvoriť malú čiernu dieru? A bola by malá čierna diera vôbec nebezpečná? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Toto je posledný diel série o hľadaní mimozemského života. Dozvedeli sme sa v nej, čo to život vlastne je, kde vo vesmíre by sa mohol nachádzať …
Snehové vločky predstavujú balans medzi dokonalým poriadkom a chaosom. Žiadne dve v prírode nie sú rovnaké, no aj tak existuje katalóg vločiek, ktorý nám v nich pomáha sa zorientovať. Prekvapí však, že legendou výskumu snehových vločiek bol fyzik, ktorého zaujímalo röntgenové žiarenie. Ako sa Ukichiro Nakaya dostal k výskumu vločiek? Dajú sa vyrobiť dve rovnaké vločky? A čomu vďačia za svoju rozmanitosť? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
S pojmom pravdepodobnosť operujeme denne. Na minci padne na 50% vrch, zajtra bude na 70% pršať, AG odhalí pozitívneho s istotou 65% … Čo však pojem pravdepodobnosť znamená? Existuje vôbec náhoda či pravdepodobnosť? Ako dosiahnuť najlepšie možné šance? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom, vedúcim výskumnej skupiny na Masarykovej Univerzite v Brne. Okrem noviniek z astrofyziky za posledný mesiac sa rozprávajú o extrémnych čiernych dierach: extrémne veľkých a extrémne malých. Ako vznikajú supermasívne čierne diery? Aký majú vplyv na svoje okolie? Môžu existovať mikroskopické čierne diery? A dajú sa objaviť?
Newton šokoval všetkých, keď ukázal, že pohyb telies na nočnej oblohe sa riadi rovnakým zákonom, ako padajúce jablko v jeho záhrade; tak vznikla Newtonova teória gravitácie. Einstein potom šokoval všetkých, keď ukázal, že Newtonova teória je len dôsledok zakrivenia časopriestoru. No a dnes sa nás snaží Verlinde šokovať svojím nápadom, že aj Einsteinova teória je len dôsledok niečo ďalšieho – náhodnej podstaty nášho sveta. Čo je to vlastne gravitácia? A ako súvisí s entropiou? Nahradí Verlinde Einsteina? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
V írskych ľudových rozprávkach je na konci dúhy ukrytý zlatý poklad. Ide o krutý žart, keďže koniec dúhy sa nedá dobehnúť. Skutočná dúha je oveľa kúzelnejšia, kombinuje v sebe najrôznorodejšie oblasti fyziky. Koľko farieb sa v nej nachádza? Koľko dúh môžete vidieť na oblohe? A kde dúha vlastne vzniká? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Nevieme ako presne vznikol život na našej planéte a tak nie je vylúčená ani možnosť, že tu vlastne nevznikol – len sa sem dostal. Veľa výskumných tímov sa venovalo otázke, či sa môže jednoduchý život zviesť na mateorite, ktorý k nám priletel z Marsu. Môžu meteority prenášať život? Pochádzajú vírusy z komét? Pochádzame z Marsu? Alebo z Venuše? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
„Na čo mi je matematika?“ To sa pýtal asi nejeden znudený stredoškolák. Na čo sú nám však čísla naozaj? Kedy sme vymysleli prvé čísla? Ktoré zvieratá vedia najlepšie počítať? A čo vyškriabal geniálny matematik na most v Dubline? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
