O vesmíre, prírode a vôbec
„Moorov zákon je empirické pravidlo, že zložitosť integrovaných obvodov sa zdvojnásobuje približne každé dva roky.“ Tak vraví slovenská wikipédia. Čo to znamená prakticky? Akým aspektom je tento zákon výnimočný? A platí ešte vlastne? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Veci sa prenášajú, organizujú a ukladajú jednoduchšie pokiaľ sú ľahšie a menšie – jednoducho kompaktnejšie. Pri balení na dovolenku sa snažíme do kufra dostať čo najväčšie množstvo vecí a prirodzene sa pri tom zamýšľame či dané veci budeme určite potrebovať a teda či nie sú nadbytočné (redundantné). Priestor ušetríme napríklad tým, že si niektoré veci ako potraviny, kúpime až na mieste.
Bez vedy by počítače neexistovali. No zároveň počítače umožnili vede preradiť na vyšší rýchlostný stupeň. Aké úlohy motivovali vznik počítačov? Aké nové možnosti otvorili v minulosti? A na čo vedci používajú počítače dnes? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Keď pripravujeme jedlo alebo triedime oblečenie, vykonávame algoritmus. Plánovanie dovolenky, hľadanie parkovacieho miesta či dokonca životného partnera sú výpočtové úlohy. V knihe Algorithms to live by dostupnej aj v českom preklade Algoritmy pro život autori Brian Christian a Tom Griffiths predstavujú niektoré z najznámejších problémov a výsledkov informatiky a ukazujú, že majú paralely v každodennom živote.
Počítače ako elektronické zariadenia vykonávajú obrovské množstvo výpočtov za sekundu. Na rozdiel od ľudí nemajú žiadnu prirodzenú schopnosť kognitívneho myslenia, ktorá sa nám vyvinula počas evolúcie a ktorú používame okrem iného pri rozpoznávaní obrazu. Na otázku ako vidia počítače teda môžeme odpovedať veľmi jednoducho. Počítače nevidia.
Chemikov si bežne predstavíme ako ľudí v bielych plášťoch, ktorí v laboratóriu miešajú farebné vodičky alebo im niečo vybuchuje. Napriek tomu, že chémia je experimentálna veda a väčšina chemikov naozaj pracuje v laboratóriu (ich vybavenie je však sofistikovanejšie ako nádoby na miešanie farebných vodičiek a k výbuchom dochádza len cielene), existuje kasta chemikov, ktorí sa laboratóriam vyhýbajú a chémiu skúmajú pomocou počítačov s cieľom vypočítať to, čo ich experimentálni kolegovia merajú.
