O vesmíre, prírode a vôbec
Počas svoje TED prednášky v roku 2015 povedal Bill Gates, že ak niečo najbližšie roky zabije milióny ľudí, pravdepodobne to nebudú jadrové zbrane – ako sa obávala jeho generácia – ale vírusy. Konšpirátori tvrdia, že sa preriekol a prezradil svoj veľký plán. Ako mohol tak presne vedieť, čo sa bude diať o 5 rokov?
Keď o prezidentský post zápasila Hillary Clintonová s Donaldom Trumpom, jeden známy analytik odhadol, že voľby na 70% vyhrá Clintonová. Vyhral však Trump a ľudia sa pýtali, ako sa mohol tento analytik zmýliť. Chyba však nebola v analytikovi ale v ľuďoch.
Nielen SARS-CoV-2 ale aj iné vírusy, ktoré spôsobujú nádchu či chrípku nás vedia pripraviť o čuch. Najbežnejší spôsob, ktorý dobre poznáme je, že sa nám „upchá nos“. Čo sa vtedy deje? Bunky reagujú na prítomnosť vírusu zápalovou odpoveďou, ktorá je veľmi komplexná. Jej výsledkom je, že sliznica nosa sa viac prekrví, cievy sa rozšíria a sú priepustnejšie pre imunitné bunky, ktoré putujú k miestu infekcie.
V poslednej dobe sa v súvislosti s novým koronavírusom spomínajú jeho mutácie a predpovede o tom, či zmutovaný vírus bude nebezpečnejší alebo naopak. V tomto texte si povieme, prečo a za akých podmienok sa vírusy stávajú silnejšími, respektíve slabšími a kedy aj druhá možnosť môže byť výhodná. Koronavírusu SARS-CoV-2 sa však špecificky venovať nebudeme. Namiesto toho si povieme o všeobecných princípoch ovplyvňujúcich evolúciu vírusov.
Čo sa pravdepodobne stane s vírusom SARS-CoV-2 keď dosiahneme komunitnú imunitu? Vírus zmizne? Zostane cirkulovať v populácii? Budeme mať lockdowny každú zimu? Tento týždeň vyšiel článok v časopise Science, ktorý sa snaží odpovedať na tieto otázky.
Zo zlej situácie si treba vedieť vždy zobrať niečo dobré. Jeden z lepších aspektov pandémie koronavírusu je, že budeme mať navždy poruke príklad evolúcie v praxi. Pre …
Dnes si vysvetlíme kompenzačný fond prostredníctvom myšlienkového experimentu. Predstavte si hypotetickú situáciu. Celé Slovensko si sadne za jeden obrovský stôl a ideme sa pokúsiť vyriešiť aktuálnu pandémiu. Naším hlavným bodom porady je prísť s plánom, ako zastaviť pandémiu.
Keď bratia Wrightovci v roku 1900 testovali svoj klzák, pripomínal trochu sofistikovanejšieho šarkana. Neverili by, že o ani nie dvadsať rokov na niečom podobnom niekto preletí Atlantik. O pár desaťročí lietadlá zohrávali kľúčovú úlohu vo svetovej vojne, po nej sa zas stali bežnou súčasťou cestovania. Pripíjajúci sa pasažieri na prvých dlhých vnútroštátnych letoch by zas boli v šoku, ak by sa dozvedeli, že o ďalších dvadsať rokov sa podarí ďalší veľký krok – ľudia preletia na Mesiac.
Určite ste si všimli extrémne entuziastických popieračov. Najprv bola podľa nich celá korona len čínsky výmysel, potom výmysel západu, ktorý sa Slovenska netýka. Potom tvrdili, že koronavírus nikto nedostal a potom, že síce dostal, ale nikomu sa nič nestalo. Ak niekto tvrdí, že sa mu to stalo, tak je zaplatený, rovnako ako sú zaplatení lekári, vedkyne či sestričky. Ak na covid niekto zomrel, tak podľa popierača vlastne nezomrel, to bola len figurína. Pozitívny test blízkeho? Falošný. Všetci klamú, všetko je falošné – a to kvôli jednému jedinému cieľu. Akému? To sa nedozviete. Je to tajné. Ako inak. Ale vedia to všetci. Miliardári sveta chcú očipovať občanov Považia, aby odhalili ich tajné miesta, kam v lete chodia na dubáky. Alebo niečo podobne absurdné.
Bežci, ktorí trénovali na maratón, iste započuli obávaný výraz: stena. Niekde v druhej polovici behu, kedy je už koniec bližšie ako začiatok, nastane problém – bežec stratí energiu. Čiastočne ide o biochémiu. Niekde medzi 30. a 35. kilometrom spotreboval značnú časť zásob glykogénu a tak nastáva pocit únavy. Každý ďalší krok začne byť náročný, ľahká bežecká obuv je zrazu ako z betónu.
