Veľkú časť histórie sa intelektuálne ťažiská hýbali len pomaly. Boli v nich učenci, knižnice, laboratóriá a organizovali sa rozpravy. Koľko storočí boli centrom intelektuálneho diania napríklad také Atény? Svet sa zmenil, všetko sa mení rýchlejšie a vedeckú oblasť to neobišlo.
Na prelome storočí napríklad matematike a fyzike dominovala Európa – Sorbonna, Oxfordská univerzita, Viedenské kruhy, národné vedecké akadémie a inštitúcie. A potom prišli vojny, najmä druhá svetová, ktorá veľkú časť intelektuálneho ťažiska presunula do USA. Walter Cook povedal: „Hitler trasie stromom a my zbierame ovocie.“
Proti odlivu sa po vojne začalo aktívne bojovať. Napríklad vybudovanie CERN-u malo za cieľ okrem iného prinavrátiť časť vedeckej komunity na „starý kontinent“. Čínsky režim si to uvedomuje tiež, a aj preto buduje atraktívne vedecké projekty – chce, aby sa čínski výskumníci vracali späť spolu s poznatkami, ktoré v zahraničí získali. A treba uznať, že sa im to darí. V mnohých technologických oblastiach sú Číňania na špici.
Veda a progres sú významnou súčasťou civilizácie a kultúry. V akom kontexte sa bežne rozpráva o antickom Grécku? Každá krajina by rada bola prvá na Marse, prvá objavila novú časticu hmoty či liek na rakovinu. Nie je to však len vec hrdosti – veda zarába veľké peniaze. Prináša nové technológie, hľadá odpovede na dobové výzvy, formuje expertov. Každé euro investované do vedy sa vráti X-násobne, pričom konkrétna hodnota X závisí od toho, na ktorý segment sa pozrieme a v akom časovom horizonte.
Na fungovaní vedy je vždy čo zlepšovať – to prizná asi každý, kto v nej pôsobí. Napriek tomu by investície do nej mali byť samozrejmosťou pre každú hrdú civilizáciu, ktorá chce prosperovať a napredovať. Nie je to však len o peniazoch, ale aj o ľuďoch. Bez nich sa veda robiť nedá.
V USA bije časť vedeckej komunity na poplach – napríklad sa spustila cenzúra. Aké slová môžu dostať váš výskum do problémov? Napríklad žena, bias (skreslenie) či bariéra. Ak chcete vidieť, ako vyzerá zásah politiky do vedy – tak takto. Dochádza aj k rušeniu veľkých grantov. Jedným z argumentov je, že výskum často nikam nevedie. To je však úplné nepochopenie výskumu – ak by sme dopredu vedeli, ako dopadne, nemuseli by sme ho robiť. Veda je o deviatich zbytočných pokusoch a desiatom revolučnom.
Myslím, že americkej vedeckej komunite by sme mali vyjadriť viac než len podporu a držať palce. Európa – a Slovensko v nej – by sa mala chopiť príležitosti a ponúknuť zázemie vedcom a vedkyniam, ktorí sa budú v najbližšej dobe možno obzerať po novej zasľúbenej zemi. Bez investícií do vedy a výskumu nedokáže Európa napredovať. Investovať sa však musí nielen do technológií a zariadení, ale aj do ľudí.
[Samuel]