Keď vyhodíte do vzduchu férovú mincu, na 50% na nej padne vrch a na 50% padne spodok. Čo ak však mincu niekto upraví, umiestni do nej drobné, ale citeľné, závažie? Testy ukázali, že na takto upravenej minci padá vrch až v 80% prípadov. Poďme ju skúsiť. Hodíme a – čuduj sa svete – padol vrch. Môžeme povedať, že padol kvôli ukrytému závažiu, ktorým je minca upravená?
Toto je v princípe nezodpovedateľná otázka. Človek, ktorý mincu sfalšoval, by sa mohol brániť: „Vrch predsa padal aj predtým!“ A naozaj. Ak by sme nemohli mincu riadne testovať, manipuláciu by sme dokazovali ťažko.
Na opis takýchto náhodných javov používame stochastické metódy. Grécky pôvod tohto slova znamená niečo ako hádať, tipovať, mieriť na terč. Nevieme presne povedať čo sa stane, odsledovať celý reťazec príčin a súvislostí. Vieme však zistiť, ako často sa daná vec bude diať. Určíme pravdepodobnosti rôznych javov a prípadne, ako sa tieto pravdepodobnosti menia a vyvíjajú. A to často stačí.
Predstavte si basketbalistu, ktorý má 50% úspešnosť hodov. To však platí len za bežných okolností, keď na neho publikum začne pískať a bučať – ako také stádo – znervóznie a minie až 80% pokusov.
Keď tento basketbalista – za rušenia publika – minie kôš, môžeme povedať, že je to kvôli piskotu? Isto nie, no šanca je veľká. Ak z desiatich pokusov netrafí osem, za tri z toho môže vplyv rušenia. Je to skoro polovica a síce tak nemôžeme povedať, ktoré konkrétne hody pokazilo publikum, no určite ani nie je nevinné.
Posledné roky sa začal objavovať nový pojem – stochastický terorizmus. Predstavte si, že by ste mali krabičku s tajným tlačidlom a ak by ste toto tlačidlo stlačili, počet násilných útokov v krajine by stúpol dvojnásobne. Nedalo by sa prstom ukázať, za ktoré konkrétne ste zodpovedný, no diali by sa viac.
Takáto krabička existuje a tvoria ju dezinformačné weby a iné kanály, ktoré umožňujú štvanie ľudí voči niekomu – človeku, menšine či inštitúcii. Raz za čas vzniknú – nanešťastie – vhodné podmienky, objaví sa psychicky nestabilný človek, ktorého niečo pomkne a namiesto odbornej pomoci sa dočká hecovania.
Pozrime sa na príklad. Myslím (a dúfam), že je aktuálne veľmi malá pravdepodobnosť, že by ma niekto cielene napadol na ulici. Čo ak by však pána Štramáka hnevali moje články o čiernych dierach. Chcel by sa ma zbaviť, no nechcel by si špiniť ruky. A tak začne tvrdiť, napríklad, že to ja osobne som zodpovedný za svetový hladomor. Čo tam po tom, že to nie je pravda, časť jeho sledovateľov možno nemá kapacitu to posúdiť. Až raz jednému z nich prepne a akurát v ten deň budem mať smolu, že ho stretnem na ulici …
Že nenávistné prejavy vedú k nárastu agresie, to je dobre preskúmaný fenomén. Stochastický terorizmus a nabádanie na násilie je spôsob, ako sa niekto môže tváriť, že „ja nič, ja muzikant“ a pritom spôsobovať utrpenie. Ignorovať takýto vplyv je rovnaké, ako sa tváriť, že je jedno, že niekto upravil mincu – však vrch padal aj tak. Áno, viem – nejde o nič nové. No myslím, že ide o pojem, vďaka ktorému sa lepšie rozmýšľa o tom, aký vplyv má nabádanie na nenávisť. Možno nepredvídateľný, no aj tak merateľný.
[Samuel]