Život je plný rozhodnutí a keď nejaké rozhodnutie spravíme, chceme vedieť, či bolo správne alebo nesprávne. Bežne rozmýšľame tak, že ak veci po rozhodnutí dopadlu dobre, tak aj rozhodnutie označíme za dobré – a naopak. Znie to úplne logicky. A je to chyba.
Dobré rozhodnutie nie je také, ktoré viedlo k úspechu raz, ale také, ktoré k nemu vedie opakovane, respektíve typicky.
Že sa vám to nezdá? Pozrime sa na jednoduchý príklad. Predstavte si, že by vám niekto ponúkol stávku. Hodíte si kockou a ak padne šestka, dá vám jedno euro. A ak padne hocičo iné, dáte jedno euro vy jemu. Hrali by ste? Samozrejme, že nie – pošlete ho kade ľahšie.
Zrazu za vami príde kamarát a povie: „Počuj, za rohom mi niekto ponúkol hru s kockou. Padla šestka a dostal som euro!“ Označili by ste jeho rozhodnutie riskovať za dobré alebo zlé?
Adam Grant vo svojej skvelej knihe Think again uvažuje, že sú dve možnosti, ako môžu veci dopadnúť: dobre a zle. A sú tiež dve možnosti, ako k nim môžeme dospieť – na základne dobrého a zlého rozhodnutia. Dokopy teda máme štyri rôzne kombinácie.
Niekedy sa stane, že sa rozhodneme dobre – vyberieme si objektívne lepšiu možnosť – a výsledok dopadne dobre; toto oslavujeme ako úspech. Inokedy nám však vonkajšie faktory neprajú a dopadneme zle aj napriek správnemu rozhodnutiu – máme smolu.
Ďalšia možnosť je, že sa zle rozhodneme a zle to dopadne, spravili sme chybu. Ideme do kasína a prehráme peniaze. Tak sú predsa kasína nastavené, z toho žijú.
No a niekedy sa stane niečo veľmi nebezpečné – spravíme zlé rozhodnutie a dopadne to dobre. Niekedy tomu hovorím „šťastie“, no je to veľmi nešťastný názov – keďže vedie k dlhodobému nezdaru.
V jednoduchom svete, v ktorom dobré rozhodnutia vždy vedú k dobrým výsledkom a zlé vždy k zlým, sa vo svete zorientujeme rýchlo. Niečo vyskúšame a keď to nefunguje, spravíme to naopak.
V reálnom svete máme pred sebou ťažkú úlohu. Oddeliť dobré rozhodnutia od šťastia a zlé rozhodnutia od smoly.
Ak by sa v kasíne prehrávalo vždy, nikto by tam nechodil. Občasná výhra však udržuje hráčov pri automatoch. Môžu si nahovárať, že nebolo zlé ich rozhodnutie hrať – bolo –, ale že len mali smolu.
Kasíno je najočividnejší príklad, vidíme to však všelikde. Zlé rozhodnutie viedlo – našťastie – k dobrému výsledku, čím nás však zmiatlo.
„Šoféroval som opitý, ale len pár kilometrov, neboj, nič sa nestalo.“
„Nedal som si vakcínu a covid som mal v pohode.“
„Jeho rodičia tiež bili a dopadol dobre.“
Je to krutá irónia, občas asi potrebujeme dostať od osudu facku – len vďaka nej uvidíme, že niektoré rozhodnutia boli zlé. Aj to je súčasť učenia sa. Spraviť chybu je možno nepríjemné, no aspoň pre nás skrýva cenné ponaučenie.
Ako s tým bojovať? Ak sa gambler riadi iba pocitom, nemá veľmi šancu. Síce dlhodobo viac prehráva ako vyhráva, no zároveň cíti lákavý pocit vzrušenia a extatickú náladu, keď sa mu niektorú noc zadarí. Ak by si však poctivo viedol tabuľku, na konci mesiaca by jasne uvidel, že stráca. Ako tušíte, robí to máloktorý.
Robiť si tabuľky, analyzovať a testovať znie možno nudne, no je to jediná možnosť, ako sa zorientovať v zložitom svete príčin a následkov. Je to základom vedeckej metódy a aj preto tá funguje lepšie, ako riadenie sa anekdotami a náhodnými skúsenosťami. Rozumieť tomu, čo funguje a čo nie, je nutnou požiadavkou toho, aby sme sa mohli učiť, ako funguje svet okolo nás. A aby sme jeho fungovanie mohli zlepšovať.
[Samuel]