„V tichom šepote vetra sa skrýva pieseň prírody, odhaľujúca krásu každého okamihu.“ Takto mi odpovedal ChatGPT, keď som ho poprosil, aby napísal jednu peknú krátku vetu. Znie to ľudsky? Postupne sme si na výstupy umelej inteligencie zvykli a väčšina by asi povedala, že je to dobré – ale stále to nie je ono.
Tento efekt – „stále to nie je ono“ – sa volá efekt umelej inteligencie alebo Teslerov teorém: „Umelá inteligencia je to, čo sa ešte nepodarilo.” A teda keď sa to už podarilo, tak to už to nie je umelá inteligencia. Výskumníci si všimli, ako pred umelou inteligenciou neustále posúvame cieľovú čiaru. Ak by ste v šachu porazili Kasparova, všetci by v tom hľadali vašu inteligenciu. Keď sa to však podarí počítaču, hľadáme niečo iné.
Ruku na srdce, ako by zareagoval človek v roku 2000, keby sme mu ukázali, čo dokáže dnešná AI? Sťažoval by si, že to ešte nie je ono? Skôr by som tipoval, že by užasol a považoval to za skutočnú umelú inteligenciu.
Aj teraz ľudia párkrát užasli – typicky sa to stáva, keď nastane veľký skok; napríklad, keď bol prvýkrát ChatGPT sprístupnený verejnosti alebo keď sme videli videá, ktoré na pokyn generuju umelá inteligencia.
Keď sa však máme čas zo šoku spamätať, príde staré dobré „stále to nie je ono“. Všímame si chyby a nepresnosti a zvyšujeme latky.
Prečo to robíme? Čiastočne to môže súvisieť s niečím, čo už sme videli inde. Keď sme rozmýšľali, čo nás ľudí robí výnimočnými voči ostatným zvieratám, identifikovali sme niekoľko možností: emócie, schopnosť používať nástroje, sebauvedomenie. A vždy, keď sme zistili, že takéto niečo majú aj zvieratá, tak sme to zo zoznamu škrtli. Jednoducho, chceme si obhájiť svoje miesto na vrchole rebríčka.
Niečo podobné sa deje pri strojoch. Veríme, že nás od nich delí jasná hranica. A ako sa k nej blížia, tak ju postupne posúvame. Čo myslíte, bude sa to dať večne?
[Samuel]
PS: Larry Tesler bol významný výskumník počítačových technológií. Povedal, že jeho výrok je mierne prekrútený, vraj myslel, že „inteligencia je to, čo zatiaľ nedokážu stroje.“