Alfred Nobel mal vzácnu možnosť, prečítal si vlastný nekrológ. Noviny si ho splietli s jeho práve zosnulým bratom. „Zomrel obchodník so smrťou“ nie je titulok, ktorý si väčšina z nás vysníva a to pomklo vynálezca dynamitu k prepísaniu svojej poslednej vôle. V nej uviedol, že sa z jeho dedičstva budú udeľovať ceny tomu, kto ľudstvu priniesol najväčší úžitok v oblasti fyziky, chémie, fyziológie či medicíne, literatúre a mieru.
Pred 120 rokmi si prvú Nobelovku odniesli napríklad Wilhelm Conrad Röntgen či Sully Prudhomme. Odvtedy cena naberá na význame a jeden jesenný týždeň vďaka nej patrí vede. Titulné stránky novín okupujú vedci, popularizátori si lámu hlavy nad tým, ako zjednodušiť zložitý objav, ľudia diskutujú, kto ďalší si zalúžil vyhrať. Nobelova cena upúta pozornosť sveta k vede a za to jej patrí obrovská vďaka. Má to však svoje ale, hneď dve.
Keď Kipovi Thornovi volal člen komisie, aby mu oznámil, že dostal Nobelovu cenu, Thorne povedal, že to síce čakal, no aj tak ho to hnevá. Na objave gravitačných vĺn totiž nepracoval sám a ani vo dvojici či trojici – čo je limit pre delenie ceny – ale v rámci tisícčlennej kolaborácie.
A aj táto kolaborácia nepracovala v izolácii, vychádzala z práce tisícok ďalších vedkýň a inžinierov, ktorí sa venovali rôznym pridruženým oblastiam. Nebolo by teda spravodlivejšie oceniť celkovo „výskum gravitačných vĺn“? Áno, stratí to dôležitý faktor ľudského príbehu jednotlivca, no poukáže to na skutočné fungovanie vedy.
Druhý problém súvisí s tým, že veda to nie je len fyzika, chémia a fyziológia či medicína. Je to aj botanika, matematika, informatika či antropológia. Prečo tieto nie sú zahrnuté? Jednoducho lebo neboli v poslednej vôli spomenuté.
Možno si poviete, že to je len malichernosť, no nie je to tak. Publicita priťahuje dve dôležité veci: mozgy a peniaze. Ak má váš výskum ambíciu a možnosť získať Nobelovu cenu, je väčšia šanca, že nájdete študentov a získate granty, ako keď nie – aj keď môže riešiť menej zaujímavú či dôležitú otázku.
Nobelovej cene teda patrí veľká vďaka, za to, čo robí. No nemôžeme zabúdať aj na negatíva, ktoré sa s ňou spájajú. Vyzeral by svet inak, ak by sa Nobel namiesto fyziológie rozhodol pre psychológiu? Alebo ak by k fyzike pridal aj matematiku?
Čo s tým spravíme? Asi nič. Aj keď podobne ako v prípade ekonómie, niekto by sa možno mohol capnúť po vrecku a zaplatiť štyri ďalšie ceny. No ani to by nestačilo, dvojsečnosť publicity by stále spôsobovala, že na smerovanie vedeckého výskumu volýva zopár (neveľmi transparentných) švédskych komisií.
[Samuel]PS: Myslím, že vznikla alternatíva Nobelovej ceny, ktorá namiesto jedincov oceňuje smer výskumu, no nepodarilo sa mi ju nájsť. Spomínajú ju v podcaste Unexplainable: Nobel prize 2.0.