Prítomné ja versus budúce ja

Existuje známy pokus zo Stanfordu, volá sa „marshmallowský experiment“. Výskumníci dali pred deti marshmallow a povedali, že ak ho za 15 minút nezjedia, dostanú ďalší – a môžu zjesť oba. Testoval sa schopnosť počkať na oneskorený pôžitok (ang. delayed gratification).

Niektoré deti ho zjedli, niektoré počkali. Experiment mal veľa pokračovaní. Jedno napríklad ukázalo, že deti, ktoré počkali, boli neskôr v živote úspešnejšie. Nasledujúce experimenty časť z pôvodných záverov pozmenili – celková problematika sa ukázala byť nesmierne komplexná. Jedna vec je však jasná aj z bežnej skúsenosti. Niekedy myslíme viac na naše prítomné ja, niekedy viac na to budúce.

Napríklad, keď si dávam čokoládu, teší ma to. Zároveň však viem, že keď budem nabudúce bežať do kopca, budem si po malých kúskoch nahromadené extra kilogramy vyčítať. Na druhej strane, keď si ráno obúvam bežecké topánky, bežne sa mi nechce, no viem, ako sa budem po behu cítiť dobre a zároveň sa budem nadchádzajúce roky celkovo mať o malý kúsok lepšie. Potreby môjho budúceho ja prevážia nad prítomným.

Je možné, že za niektoré spory môže skutočnosť, že síce sa všetci chceme mať lepšie – len niektorí hneď a iní zas neskôr, ale zato viac.

Prípad, pri ktorom mi to začalo chodiť po rozume, je invázia Ruska na Ukrajinu. Keď sa začal prvýkrát spomínať mier, potešil som sa. Odborníci však upozornili, že rýchly a – lacný – mier by pre agresora znamenal, že to o niekoľko rokov môže skúsiť zas. Moje prítomné ja by sa možno potešilo, teda v závislosti od konkrétnej podoby mieru. Nielen moje budúce ja by si to však zlízlo o päť či desať rokov.

Ak teda máme na situáciu rozdielny názor, nemusí ísť len o tom, že ju inak vyhodnucujeme – aj keď to je samozrejme bežná vec. Inú váhu totiž môžeme prikladať prítomnosti a budúcnosti. Ľudia napríklad vedia, že je zdravšie cvičiť ako necvičiť, len nechajú rozhodnúť svoje prítomné ja. Niekto chce jeden marshmallow teraz, druhý dva o chvíľu.

[Samuel]

PS: Tieto veci sa niekedy ľudia snažia uchopiť aj číselne, napríklad pri snahe kvantifikovať budúce dopady klimatickej zmeny.