Oxymoron? Nie, len jedna z mnohých fascinujúcich vecí, ktoré sa naozaj stali. V oblasti Oklo v africkom štáte Gabon kedysi prebiehal prírodnými procesmi moderovaný štiepny cyklus.
Fungovalo to takto:
V Oklo sa nachádza ložisko uránu, ktorý je rádioaktívny a stabilizuje sa vyžarovaním neutrónov. Neutróny emitované pri rádioaktívnom rozpade sú za normálnych okolností príliš rýchle na to, aby sa dokázali zachytiť v jadre a spôsobiť jeho rozštiepenie. V elektrárňach sa preto na udržanie reakcie spomaľujú tzv. moderátormi. Dobrým moderátorom je tá najbežnejšia látka, voda.
Uránové ložisko v Oklo sa zároveň nachádzalo na mieste, ktoré bolo zaplavované. Voda spomalila neutróny a tie rozbehli reťazovú reakciu. Teplo produkované reakciou odparilo vodu, neutróny nemalo čo spomaľovať a reakcia sa zastavila. Po vychladení sa reaktor opäť zatopil a začalo sa štiepenie.
Jeden cyklus trval asi 3 hodiny a reaktor bežal niekoľko tisícročí (!!), až kým sa neminuli zásoby štiepneho materiálu. Dôkazom tohto procesu sú produkty štiepenia, ktorých prítomnosť sa nedá vysvetliť bežnými rádioaktívnymi rozpadmi prebiehajúcimi v iných ložiskách.
[Lukáš]PS: Ako sa na to vlastne prišlo? Analýza uránu vyťaženého v tejto bani ukázala, že je oproti priemeru výrazne chudobnejší (teda je v ňom menej izotopu U-235, vďaka ktorému prebieha reťazová reakcia).
One thought on “Prírodný jadrový reaktor”