Ako už asi viete, rok 2020 je priestupný. Pravidlo poznáte, každý štvrtý rok je. V skutočnosti je to len časť tohto pravidla, pokračuje ďalej.
Ak je rok deliteľný štvorkou aj stovkou, tak nie je priestupný, aj keď by mal byť. Stále to však nie je všetkou. Ak je deliteľný štvorkou, stovkou aj štyristovkou, tak priestupný je – aj keď by podľa predošlého pravidla byť nemal.
Napríklad 2004 bol prestupný rok. Naopak, 2100 nebude – síce je deliteľný štvorkou, ale zároveň aj stovkou. A zas 2000 rok bol priestupný, lebo pravidlo so stovkou prebilo to, že bol deliteľný aj štyristovkou. Zložité, že?
Ďalej to našťastie nepokračuje, už žiadne ďalšie pravidlá neexistujú. Prečo je to však také komplikované a na čo vôbec potrebujeme priestupné roky?
Dĺžka dňa je daná rotáciou Zeme okolo svojej osi, dĺžka roka zas obehom okolo Slnka. Medzi týmito číslami, nenašťastie, nie je celočíselný pomer. Rok má síce 365 dní, no obeh okolo Slnka trvá trochu viac. Aby nestačilo, os Zeme, ktorá okrem iného definuje ročné obdobia, sa mierne otáča. Vo výsledku tak trvá tzv. tropický rok, teda obdobie napr. od letného slnovratu po ďalší letný slnovrat, zhruba 365.2421871 dní.
Ak by sme nemali priestupné roky a rok by mal iba 365 dní, tak by nám trochu chýbalo. Preto každý štvrtý rok pridáme jeden deň. To by robilo priemernú dĺžku dňa 365.25, čo je zas trochu veľa a tak treba trochu ubrať, sté roky nie sú priestupné. To dáva v priemere 365.24, zas trochu málo. A tak každý štyristý porušíme predošlé pravidlo a rok má v priemere 365 + 1/4 – 1/100 + 1/400, čiže 365.2425 dňa.
Áno, stálo to nie je dokonalé. Rozdiel je v priemere 0.0003 dňa na rok, čiže o 3000 rokov sa dátumy rovnodenností a slnovratov posunú o jeden deň – to už nás zaujímať nemusí.
[Samuel]
PS: Na britských ostrovoch bola tradícia, že v priestupné roky (resp. niekedy len 29. februára) mohli ženy žiadať mužov o ruku.
