O vesmíre, prírode a vôbec
Každý z nás také video či fotku videl. Zvláštny objekt trčiaci na oblohe či pohybujúci sa rýchlosťami, ktoré prekonávajú limitácie bežných technológií. A nielen technológií, ale aj známych fyzikálnych zákonov. Pre niekoho jasný dôkaz, že ‘sú tu medzi nami’. Pre iného evidentný podvrh. Ako sa v takejto situácií zorientovať?
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom, vedúcim výskumnej na Masarykovej Univerzite v Brne. Okrem noviniek z astrofyziky za posledný mesiac sa rozprávajú hlavne o horúcom plyne a o kozmickej pavučine, ktorá vypĺňa viditeľný vesmír. Prečo je plyn vo vesmíre horúci, keď je vesmír chladný? Kam tento plyn smeruje a čo sa s ním deje? Akú úlohu v tomto procese zohrávajú čierne diery? O tom sú dnešné rozhovory o vesmíre.
Začína sa studené obdobie, no nie je to tak zlé, fyzici poznajú aj oveľa nižšie teploty, než ktoré zažívame aj počas najhoršej zimy. Poznajú aj pojem absolútna nula, ktorý predstavuje podľa fyziky najnižšiu možnú teplotu. Existuje aj jej opak? Má vesmír maximálnu možnú teplotu? A čo sa stane, ak sa ju pokúsime prekročiť?
Supernovy nastávajú po poslednom štádiu života hmotných hviezd. Ako hviezdy fungujú počas svojho života? Sila, ktorá drží hviezdy pokope je gravitácia. Proti nej pôsobí tlak, ktorá zabraňuje kolapsu hviezdy. Hviezda končí život vtedy, keď v jadre dochádza materiál na jadrovú syntézu.
V čase pandémie sme všetci zavalení správami o víruse, ktorý zužuje naše životy – koronavíruse. Máte ale predstavu o tom, ako vírus v našom tele vôbec funguje? Ako naše telo napadá a ako sa v ňom množí? Ak nie, nasledujúce slová by vás mohli priviesť o čosi bližšie k pochopeniu tejto problematiky.
Hmota okolo nás sa skladá prevažne z molekúl. Keď zoberiete molekulu a roztrháte ju na jednotlivé atómy, všimnete si prvú zvláštnu vec – povaha hmoty sa zmenila.
Aby sme oslávili pol milióna vypočutí podcast (veľká vďaka!), rozhodli sme sa spraviť pokračovanie FAQ dobrých otázok. Cez sociálne siete ste nás poslali desiatky otázoch a my sme vybrali tie najzaujímavejšie. Prečo nevyrábame energiu zo slnka na Sahare? Kto je podľa nás najinšpiratívnejšia osobnosť? Prečo sú káčatká žlté? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Udržateľnosť je z pohľadu vedy nevyhnutná. O tom, čo o stave našej planéty, prírody a spoločnosti vypovedajú dáta a vedecké výskumy sa rozprávali Jozef a Samuel v predošlej epizóde podcastu. Na to, ako sa tieto teoretické poznatky aplikujú v praxi, sa pozrieme na príklad spoločnosti IKEA. Ako sa dá znižovať uhlíková stopa, vyrábať veci ekologickejšie či vplývať na správanie ľudí? O tom a mnohom ďalšom sa Jozef a Samuel rozprávajú s Vladimírom Víškom, ktorý má v IKEA na starosti agendu trvalo udržateľného rozvoja.
Slnko má atmosféru, ktorá sa, podobne ako Slnko samotné, nachádza v plazmovom skupenstve. Pozorujeme v nej množstvo štruktúr, ktorých tvar je daný rozložením slnečného magnetického poľa.
Udržateľnosť si bežne spájame s ekologickým správaním. Vedeli ste však, že z udržateľnosti sa stal aj samostatný vedný odbor? Ako sa darí našej planéte, ako našej spoločnosti a aké máme vyhliadky na budúcnosť? Akí vedci sa týmito otázkami zaoberajú a aké ponaučenia majú pre ľudí, firmy a celú spoločnosť? O týchto a ďalších možnostiach diskutuje Jozef a Samuel.
