Nebojme sa štatistiky
V živote sú isté len tri veci: smrť, dane a že pod príspevok o priemernom zárobku v krajine niekto napíše: „To kde toľkoto zarábajú? To je čisté klamstvo!“
O vesmíre, prírode a vôbec
V živote sú isté len tri veci: smrť, dane a že pod príspevok o priemernom zárobku v krajine niekto napíše: „To kde toľkoto zarábajú? To je čisté klamstvo!“
Mikroskopy nám odhalili … mikroskopický svet. Majú však svoje limity, ktoré sú dané fundamentálnou fyzikou svetla. Jeden zo spôsobov, ako tieto limity obísť, je namiesto svetla použiť niečo iné. Prekvapivo dobrou náhradou sú elektróny. Ako sa dá pomocou nich pozorovať hmota? Dokážeme pomocou elektrónových mikroskopov vidieť aj samotné atómy? A môžeme pod taký mikroskop vložiť ruku? O tom všetkom diskutujú Jozef, Samuel a ich hostia Honza Jíša a Ondro Bača.
Hosťkou Samuela v tretej epizóde genetického vedátorského špeciálu je nutričná expertka Petronela Forišek Paulová, MSc. z Biomedicínskeho centra SAV, ktorá okrem iného prevádzkuje aj vlastnú poradňu zameranú na pomoc v oblasti výživy a správneho stravovania. Je obezita dedičná? Ako vplývajú gény na naše stravovanie? Aký význam majú naše chute?
Pred pár dňami sa písalo, že zo Slovenska možno budeme vidieť polárnu žiaru. Očakávania sa nenaplnili, no bola to príležitosť si pripomenúť základy fyziky spojené s týmito procesmi. Ako vzniká polárna žiara? Sú slnečné erupcie nebezpečné? A aké škody môžu napáchať? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Slnko je zmes plazmy a magnetických polí. Atmosféra Slnka je niekedy pokojnejšie a niekedy divokejšia. Energia, pravdepodobne pochádzajúca z magnetických polí, sa premieňa na energiu elektromagnetického žiarenia a vyvrhnutej hmoty – dochádza k slnečnej erupcii.
Počítače ako elektronické zariadenia vykonávajú obrovské množstvo výpočtov za sekundu. Na rozdiel od ľudí nemajú žiadnu prirodzenú schopnosť kognitívneho myslenia, ktorá sa nám vyvinula počas evolúcie a ktorú používame okrem iného pri rozpoznávaní obrazu. Na otázku ako vidia počítače teda môžeme odpovedať veľmi jednoducho. Počítače nevidia.
Ak máte radi históriu a/alebo fyziku, o projekte Manhattan ste určite počuli. Dokonca až toľko, že máte pocit, že niečo nové a zaujímavé sa už ani dozvedieť …
Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou, náš podcast má vonku 10 × 10 epizód! Ako to lepšie osláviť, než otázkami od poslucháčov? Bežne z nich musíme vyberať, teraz sme však povedali, že prejdeme všetky. A veru, že ich bolo! Prečo znie horúca voda inak? Ako sa môže zmeniť farba vlasov? Dá sa uniknúť z čiernej diery? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
„Toto si daj, ja som si to dal minule, hneď mi to pomohlo.“ Takéto – bežne dobre mienené – rady počúvame často. Majú však pár háčikov.
Na chémii nás učili: „Voda je bezfarebná kvapalina bez chuti a zápachu.“ Prečo sa nám potom voda spája s modrou farbou?