Dotknúť sa Slnka
Od napísania mýtu o Daidalosovi a Ikarovi ubehla dosť dlhá doba na to, aby sme zistili, že k Slnku sa vlastne dá letieť, len na to treba poriadne vesmíru družicu.
O vesmíre, prírode a vôbec
Od napísania mýtu o Daidalosovi a Ikarovi ubehla dosť dlhá doba na to, aby sme zistili, že k Slnku sa vlastne dá letieť, len na to treba poriadne vesmíru družicu.
Kedysi dávno, keď sa ešte celé dni drelo na pánskom a na dupnutie na hrdzavý klince sa zomieralo, sme si mysleli, že to, čo vidíme nad hlavou, tvorí celý vesmír.
Spomíname na velikánov vedy, ktorí za život prekopú niekoľko vedeckých oblastí od základov a často bedákame, že v moderných časoch sa už veľmi nerodia. Na jedného z nich však bežne zabúdame. Kto to bol John von Neumann? Ktoré vedecké oblasti založil? A prečo vďaka nemu čítate tieto slová? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Všetci vieme, že zdravý životný štýl je kľúčom k pevnému zdraviu, vidíme to na každom rohu. Určite poznáte citát: „V zdravom tele, zdravý duch!“
„Fuj, však to je samá chémia!“ Ak neštudujete biológiu buniek, tak túto vetu asi počúvate hlavne v súvislosti s jedlom. Ak máte ostrejší jazyk, tak viete kontrovať: „A čo chceš jesť, vákuum?“
Ľudský mozog je najkomplexnejší objekt v známom vesmíre. Chceme ho spoznávať, no zároveň aj trénovať, aby sme odomkli jeho potenciál. Používame len 10% mozgu? Ako sa lepšie učiť na skúšky? A na čo sa vlastne máme učiť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Z čoho rastú stromy? Prečo sa oblaky vypršia? Z čoho sa skladá plameň sviečky? Takýmito otázkami sa zaoberá nová Samuelov kniha Obyčajné zázraky. V nej sa snaží ukázať, že aj banálne veci môžu byť čarovne fascinujúce. V 20 kapitolách vysvetľuje rôzne bežné javy a pomocou nich mnohé dôležité fyzikálne princípy. Ukážku načítala Miroslava Frankovská.
Sú len dve možnosti, buď sme vo vesmíre sami alebo nie – obe sú rovnako desivé; tak to zhrnul Arthur C. Clarke. Posledné desaťročia sa možnosť objavenia mimozemského života presunula z oblasti sci-fi do seriózneho vedeckého výskumu.
Hosťom genetického špeciálu je Peter Celec, ktorý je okrem iného prednosta Ústavu Molekulárnej Biomedicíny na Lekárskej fakulte UK a držiteľ Ig Nobelovej ceny za Medicínu. Aký má súvis genetika a prevencia? Prečo je dôležité venovať dostatok pozornosti personalizovanej prevencii a absolvovať pravidelné skríningy u lekárov? Ako sa zmení medicína najbližšie desaťročia? O tom všetkom s ním diskutuje Samuel Kováčik.
V 29. epizóde podcastu sme sa rozprávali o teórii hier a o tom, ako táto matematická teória odhalila mnohé taje biológie. Po čase sa k téme vraciame a zisťujeme, aký vplyv mala na teóriu hier vojna. V akom historickom kontexte teória hier vznikala? Prečo ľudia nedokážu hrať kameň-paper-nožnice dokonale? Aký je matematický pohľad na blufovanie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.