O vesmíre, prírode a vôbec
Blížime sa k záveru nášho cyklu o Miléniových problémoch. Ostávajú už iba dva — a obidva sa v nejakom zmysle týkajú čísel. Jeden z nich je Riemannova hypotéza, o ktorej sme už viackrát hovorili (a nabudúce si opäť niečo nové povieme). Ten druhý problém sa nazýva Birchova a Swinnerton-Dyerova hypotéza a elegantne v sebe kombinuje geometriu kriviek, racionálne čísla, riešenie rovníc a isté špeciálne funkcie. O čom presne hovorí?
Tá vec na mojom prste sa volá oximeter a ako asi tušíte, meria nasýtenie krvi kyslíkom. Ako vidíte, aj napriek rúšku na tvári som blízko maximálnej hodnote, oveľa väčšie výkyvy som dosiahol napríklad pohybom alebo dlhým rozprávaním.
Počet obyvateľov španielskych miest začína v tretine prípadov číslicou jedna. Niečo podobné platí pre dĺžky riek v Spojených štátoch, počet sledovateľov na Twitteri, vzdialenosť najbližších hviezd či fyzikálne konštanty. Kto toto pravidlo objavil, kde všade platí a čo môže za jeho všadeprítomnosť? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Ľudia majú problém správne odhadovať náhodu, je veľká pravdepodobnosť, že sa to týka aj vás. Napríklad, keď má niečo pravdepodobnosť 1 k 1000, tak máme pocit, že sa to nestane nikdy. Napríklad taký defekt – nie je to bežná vec, ale ak jazdíme dosť veľa, skôr či neskôr to príde. Vyhrať lotériu je obrovská náhoda, keď si však kúpi los dosť veľa ľudí, je pravdepodobné, že sa niekomu zadarí.
Včera obletela svetom fascinujúca správa. V atmosfére Venuše sa podarilo objaviť plyn, ktorý si pomerne jednoznačne spájame si životom. Je čas začať sa chystať na prvý kontakt s mimozemšťanmi?
Vesmír je veľký, veľmi. Ako to však vieme? Ľudia sa zatiaľ dostali len na Mesiac, čo je aj z pohľadu našej slnečnej sústavy málo, z pohľadu vesmíru je to prakticky nič. A predsa sme si veľkosťou vesmíru pomerne istý. Nejde o jedno konkrétne pozorovanie, ale o sériu rôznych meraní, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Ako sme sa prvýkrát dozvedeli o vzdialenosti Mesiaca a ako sme sa cez Slnko, hviezdy a supernovy dostali až na kraj vesmíru. O tom všetko diskutuje Jozef a Samuel.
Čierna smrť bola zatiaľ najhoršia pandémia v histórii ľudstva, zahynulo počas nej 75-200 miliónov ľudí. To znie samo osebe desivo, treba si však pripomenúť, že v rokoch 1347–1351, kedy prebiehala, žilo na planéte okolo 350 miliónov ľudí. Čierna smrť tak vyhubila tretinu až polovicu populácie.
Pre niekoľkými dňami nás v pomerne mladom veku opustil Vaughan Jones, významný novozélandský matematik a nositeľ Fieldsovej medaily. Stojí za to pripomenúť si jeho životné dielo.
V súčasnosti sa vedie diskusia o tom, či voči ochoreniu COVID-19 vzniká dlhodobá imunita a akú dlhú dobu je človek imúnny voči opakovanej infekcii. Prednedávnom na túto tému vyšiel veľmi dobrý preprint, článok [1] od vedcov z nemocnice Mt. Sinai v New Yorku. Pokúsim sa tento článok rozobrať a jednoducho vysvetliť, na čo sa kolegom z Mt. Sinai podarilo prísť, čo to pre nás znamená, či je možná reinfekcia a tak ďalej. Ako sa našťastie ukázalo, nemusíme prepisovať učebnice imunológie.
Ropu možno bez preháňania označiť za krv modernej civilizácie. Uplatnenie nachádza v doprave, priemysle alebo syntéze umelých hmôt. Okrem toho však zaťažuje životné prostredie, financuje opulentný život arabských šejkov a ruských oligarchov, či drží pri moci diktátorov a v bojaschopnom stave teroristické skupiny.
