O vesmíre, prírode a vôbec
V Bratislave sa čoskoro uskutoční, prvýkrát na Slovensku, konferencia o vzdelávacej robotike ECER. Ako by si tento event opísal ľuďom, ktorí o ňom ešte nepočuli?
Tohtoročná Abelova cena, jedno z najvyšších ocenení v matematike, bola udelená americkému matematikovi Dennisovi Parnellovi Sullivanovi, za jeho „prelomové prínosy do topológie v jej najširšom zmysle slova a konkrétne do jej algebraických, geometrických a dynamických aspektov“.
V podcaste sme sa opakovane venovali téme klimatickej krízy a toho, ako k jej zmierneniu môžu prispieť celé spoločnosti. Aká je však úloha jednotlivca? Aké odporúčania priniesol nový výskum? Čo by sa mal pokúsiť spraviť každý z nás? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Jedným zo spôsobov merania vplyvu vedeckej práce je počet citácií, teda počtu vedeckých článkov, ktoré sa na ňu odvolávajú. Motiváciou je idea, že citácie typicky znamenajú používanie výsledkov práce, zahrnutie v rešerši alebo pokračovanie v začatom smere výskumu, takže čím viac citácií, tým významnejší výskum. Podobne ako rôzne iné parametre a rebríčky, citovanosť síce nie je ultimátnym meradlom významu vedeckých prác, dá sa však z nej všeličo zaujímavé dozvedieť.
Jednou z prvých predpovedí Einsteinovej teórie gravitácie je ohyb lúčov svetla hmotnými telesami. Aj Einsteinovi však chvíľu trvalo, kým si uvedomil praktické dôsledky svojho objavu – existenciu gravitačných šošoviek. Čo vďaka ním môžeme vidieť? Za akých podmienok vzniknú? A uvidíme vďaka nim pobrežia na exoplanétach? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Život je plný rozhodnutí a keď nejaké rozhodnutie spravíme, chceme vedieť, či bolo správne alebo nesprávne. Bežne rozmýšľame tak, že ak veci po rozhodnutí dopadlu dobre, tak aj rozhodnutie označíme za dobré – a naopak. Znie to úplne logicky. A je to chyba.
Hubbov vesmírny teleskop má za sebou roky špičkového výskumu, ak ste videli krásny obrázok galaxie, hmloviny či planéty, je možné, že pochádzal práve z neho. Pomaly dosluhuje a pozornosť sa postupne upína k vesmírnemu teleskopu Jamesa Webba. Jedným z jeho cieľov je odfotiť najstaršie hviezdy, ktoré vo vesmíre existovali. Vyzerá to tak, že Webbovi toto prvenstvo na staré kolená Hubble možno vyfúkol.
Ak si za niečo zaslúžil Nobelovu cenu Stephen Hawking, tak za objav možného žiarenie z čiernych dier. Cenu však nedostal, keďže sa toto žiarenie nepodarilo pozorovať. Prečo sa ním teda fyzici zaoberajú? Prečo sme ho doteraz nepozorovali? A ako môžu mať čierne diery teplotu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Čas nás fascinoval, fascinuje a aj bude fascinovať. Budeme niekedy vedieť pochopiť jeho podstatu? Od čoho závisí smer jeho plynutia? A mohol čas niekedy neexistovať? O tom všetkom diskutujú Norbi a Samuel s profesorom Tomášom Tycom v rámci Noci vědců.
„Dobrý deň všetci, vítam vás. Prosím, na košeli mám fľak od kečupu, nevšímajte si to.“ Čo myslíte, na ktoré miesto zrazu všetci upreli zrak?
