Ak ste ma niekedy stretli, je dosť pravdepodobné, že som mal na sebe modré rifle a čierne tričko. Módu príliš nesledujem, no chápem, že pre niektorých ľudí je dôležitá a v našej spoločnosti plní určitú úlohu.
Väčšinu ľudí, ktorých počas dňa stretnete, nepoznáte. Ak sa napríklad vo vlaku chcete opýtať, ktorá stanica je ďalšia, uniforma vám napovie, kto je vlakvedúci a asi vám dokáže odpovedať.
Aj bežné oblečenie môže plniť podobnú úlohu – dokáže ľudí zaradiť do určitých skupín a naznačiť, ako môže interakcia s nimi prebiehať. Napríklad, či máte očakávať „Yo, bráško!“ alebo skôr „Prosím vás, neviete…?“ Oblečenie tak funguje ako spoločenská uniforma.
Často máme doma viacero „uniforiem“, pretože v sebe nosíme viacero identít. Prepíname sa z režimu „biznis“ do režimu „party“ a túto zmenu ľahko signalizujeme sebe aj ostatným tým, že sa prezlečieme.
To všetko je pomerne zrozumiteľné a nikoho to asi neprekvapí. Móda má však jednu zvláštnosť – na rozdiel od bežných uniforiem sa mení. Lekári majú roky rovnaké plášte, vojaci nosia rovnaké uniformy a aj zamestnanci vo fastfoodoch vyzerajú podobne ako pred pár rokmi. Keď sa však pozriete na to, ako sa obliekajú mladí ľudia alebo niektoré prominentné skupiny, uvidíte, že ich štýl sa každých pár rokov mení. Prečo je to tak?
Napadlo mi možné vysvetlenie. Oblečenie funguje ako šifra. Ak poznáte heslo, môžete vstúpiť do pevnosti. Ak nie, zostanete vonku. Rovnako, ak máte správne oblečenie, zapadnete do určitej skupiny. Ak nie, vyčnievate.
Pri ochrane pevnosti však existuje problém: šifra sa skôr či neskôr prezradí a začne sa šíriť. Jediný spôsob, ako tomu zabrániť, je heslo pravidelne meniť.
Podobne je to s módou. Niektoré skupiny sú atraktívne – mnohí chcú pôsobiť mlado, úspešne či bohato. Oblečenie je jedným zo spôsobov, ako svetu ukázať, že do takejto skupiny patríte. Keď si však členovia skupiny všimnú, že ich začínajú napodobňovať aj tí, ktorí medzi nich nepatria, šifru zmenia.
[Samuel]Obr: Ja a ChatGPT.