Máloktorá veta vám povie toľko o stave časticovej fyziky, ako táto: „Šokujúci výsledok ukázal nezhodu medzi teóriou a experimentom na úrovni 0.1%.“ Šokujúce však nie je to, aký malý je tento rozdiel – ale aký je veľký.
Časticová fyzika sa zaoberá základnými stavebnými dielikmi hmoty a jej prekvapivé zistenie je, že je ich len zopár. Niekoľko kvarkov, elektrón a jeho ťažšie verzie, zopár neutrín a za hrsť častíc, ktoré to všetko držia pokope. A k tomu ešte Higgsov bozón, ten bol objavený len nedávno.
Znie to jednoducho a presnosť tejto teórie zvanej „štandardný model“ vyráža dych. V niektorých prípadoch je súlad medzi teóriou a experimentom až na dvanásť desatinných miest. To je ako pracovať v geografii s presnosťou hrúbky ľudského vlasu.
A aj tak nie sme spokojní. Tušíme, že niečo chýba. Hľadáme fyziku za štandardným modelom. Novú časticu ci častice, alebo dokonca nový fyzikálny princíp či symetriu, ktorá by nám objasnila pôvod hmotnosti rôznych častíc a ich rozdielnu ochotu spolu interagovať.
Pri neuveriteľnej presnosti tejto teórie je aj chyba na úrovni desatiny percenta podstatná, desaťnásobne prekračuje očakávanú hranicu.
Výsledok novej štúdie sa zaoberal starými dátami, na ktoré aplikoval modernejšie postupy. Zaoberal sa hmotnosťou W-bozónu, častice, ktorá váži asi ako 85 protónov. Jej hmotnosť bežne nie je ľahké zmerať a tak je teda stále možnosť, že je spomínaný rozdiel len dôsledkom výpočtovej chyby.
Ako to už chodí, musíme si počkať na nové dáta. Zatiaľ tento výsledok berieme ako indíciu, ktorým smerom sa pozerať. Kým sa k tomu dostaneme, môžeme sa kochať z toho, akú presnú teóriu sme dokázali zostrojiť a ako s ňou aj napriek tomu nie sme stále spokojní.
[Samuel]