Aktuálne je hlásených niekoľko mŕtvych a stále veľa nezvestných osôb. Na sopke bolo v čase výbuchu asi 50 ľudí, prevažne turistov. Mnoho ľudí sa teda pýta, či sa erupcia nedala predvídať. Podveď je: áno aj nie.
So sopkami je to podobné ako s počasím. Meriame ich aktivitu, rozumieme jednotlivým procesom, no predvídateľnosť je aj tak limitovaná. Niekedy vieme povedať, že sa to blíži, niekedy že to nastane v najbližšom období, no nevieme kedy presne a niekedy to príde úplne bez varovania.
Bežne sa robia predpovede podľa stúpajúcej seizmickej aktivity či emisie plynov a prachu, každá sopka je však individuálna a k erupcii môže dôjsť nečakane. Napríklad erupcie sopiek Ontake (2014, Japonsko) či Calbuco (2015, Chile) prišli prakticky bez varovania (len jemné náznaky hodiny pred erupciou). Na druhej strane, napríklad erupcia Villarrici (2015, Chille) bola predvídaná presne, predchádzali ju mierne záchvevy a emisia popola, ľudia boli bezpečne evakuovaní.
Sopka na White Island má magmu plytko pod povrchom, dochádza do kontaktu s vodou, ktorú zohrieva na stovky stupňov. V kvapalnom stave ju drží vysoký tlak, ak však dôjde k narušeniu rovnováhy alebo vzniku prasklín (napríklad vplyvom zemetrasenia), začne sa voda dostávať na povrch. Oslobodená horúca voda sa mení na paru, čím zväčší svoj objem vyše tisícnásobne a spolu s prachom sa vychrlí do okolia. Nejde tak o magmatický/lávový výbuch, je to však extrémne silná forma explózie (podobný mechanizmus má asi na svedomí aj Krakatou).
Problém je, že takáto forma erupcie sa predvída ťažko (keďže nie je jasné, čo a kedy ju spustí – nedochádza k nej postupne). Pri sopke na White Island bolo vyhlásené mierne zvýšené riziko erupcie (kvôli zvýšenej seizmickej aktivite), nikto však nečakal, že by k nej mal dôjsť už dnes.
[Samuel]