Ľudstvo prešlo dlhú cestu, počas ktorej sme si uvedomili nebezpečenstvá rádioaktivity a upustili od bizarností ako pridávania rádia do kozmetiky či zubnej pasty (spojenie žiarivý úsmev mala o dosť iný význam). Nie všetky takéto podivnosti sú však vecou minulosti. Napríklad kúpele, kde sa necháte obklopiť rádioaktívnym materiálom, stále existujú a prosperujú.
Rádioaktivitu si však našla aj zmysluplné využitie (teda, aj mimo energetiky a vojnového priemyslu).
Pri tomografickom zobrazovaní v medicíne sa využíva schopnosť vysoko-energetických častíc prejsť materiálom (napr. ľudským telom), pričom ich intenzita klesne podľa toho, čím presne prešli. Intenzita zoslabenia sa meria z rôznych uhlov, čo umožní pomocou matematických modelov vytvoriť detailný prierez tkanivom. V medicíne sa tento postup nazýva CT (počítačová tomografia, gr. ‘tomos’ znamená rez) vyšetrenie, v priemysle sa podobne skúmajú mikro defekty materiálov – defektoskopia.
CT sa môže kombinovať aj s PET vyšetrením (pozitrónová emisná tomografia), kedy sa intravenózne zavedie do pacienta malé množstvo rádioaktívnej látky, tzv. tracer, s krátkym polčasom rozpadu (dôsledkom z čoho z daného miesto vyletí slabé žiarenie). Následne sa sleduje jeho distribúcia v tele, z ktorej sa dá vyčítať (ne)správna funkcia telesných orgánov.
V prípade špecifických nádorových ochorení je možnosť liečby pomocou rádiofarmaceutík – rádioaktívnych látok, ktoré majú za úlohu ožiariť a zabiť nádor zvnútra. Nádorové bunky sú totiž “pažravé“ a preto sa rádiofarmaceutikum hromadí práve v miestach s výskytom rakoviny (používa sa napr. jód pri rakovine štítnej žlazy).
Medicína využíva aj schopnosť žiarenia zabíjať – a to nasmerovaním toku častíc (fotónov alebo neutrónov, protónov,…) na miesto s nádorom. Obyčajne sa toto miesto ožaruje z viacerých uhlov, aby bol efekt ožiarenia na zdravé tkanivo čo najmenší.
V technickom priemysle sa radiácia používa napríklad aj na sterilizáciu. Pri tomto procese sa extrémne silný žiarič umiestni do odtienenej miestnosti, v ktorej sa po koľajniciach pohybujú vozíky s ožarovaným materiálom a to tak, aby došlo k rovnomernému ožiareniu zo všetkých strán a neprežilo nič, čo nemá. Táto metóda je 100% účinná a zaujímavosťou je, že plastové komponenty v miestnosti musia byť pravidelne vymieňané, keďže intenzívne žiarenie rozbíja štruktúru polymérov a tým mení ich fyzikálne a chemické vlastnosti.
Dá sa bezpečne predpokladať, že nielen v medicíne čaká rádioaktivitu žiarivá budúcnosť!
[Matúš]Ďalšie zaujímavé aplikácie sú napríklad gama nôž alebo detektor dymu.
One thought on “Na čo je ešte dobrá rádioaktivita?”