Posledné, čo potrebuje Einsteinova teória relativity, je ďalší dôkaz. A predsa, spozorujeme hviezdu ako oblieta čiernu dieru veľmi špecifickým spôsobom a mierne nadšene zvoláme: „Prešla ďalším testom!“ Je to v poriadku, vo vede ďalší dôkaz nikdy nezaškodí. V diskusii však môže.
Adam Grant vo svojej knihe Think again spomína experiment, pri ktorom zisťovali, aké posolstvo zaberá na darcov. Prvé sa týkalo benefitu, ktorý ich príspevok priniesie; fungovalo. Druhé testované posolstvo sa týkalo dobrého pocitu, ktorý darovanie vyvolá; aj toto zabralo. Prekvapenie prišlo, keď oba argumenty použili naraz, účinok sa výrazne zmenšil. Dva dobré argumenty pôsobili dokopy zle. Ľudia sa vraj cítili pod nátlakom a uzavreli sa.
Iný prípad, kde môže viac argumentov škodiť, je, ak nie sú rovnako dobré. Platí pre ne trochu iná matematika: jeden dobrý a jeden slabší je menej, ako jeden dobrý osve. Prečo? Slabý argument poskytuje druhej strane záchytný bod, ktorým odvedie diskusiu od toho silného.
„Poď mi s tým, pomôcť, potrebujem ťa. A budeš mať dobrý skutok.“
„Áaaale, tých už som dnes spravil dosť.”
Niekedy je lepšie nepoužiť argument žiaden – ak ich už druhá strana všetky pozná. Zmeniť na niečo názor je postupný proces, získanie nových informácii je len jedna z prvých fáz. Po nej by mala nasledovať ďalšia – prehodnotenie. „Aký argument by zmenil tvoj názor?“ človeku nepovie nič nové, no možno ho prinúti sa nad svojím názorom zamyslieť a otvorí ho zmene.
[Samuel]