Faust chcel poznať všetko, čo sa dalo a tak uzavrel zmluvu s Mefistom. Cena bola nemalá – Faust diablovi prisľúbil svoju dušu. Obaja mali pocit, že robia dobrý obchod, že tomu druhému ponúkajú niečo bezcenné. Jeden z nich sa však mýlil.
Peter Minuit bol holandský obchodník, ktorý spravil s miestnymi domorodcami no novom kontinente kuriózny obchod. V roku 1626 od nich odkúpil zarastený ostrov. Zaplatil drobnosťami ako korálky či látky v hodnote 60 holandských guldenov, v prepočte na dnešné peniaze asi 1000 eur. Ostrov dostal meno Nový Amsterdam, nezostalo mu však dlho. V roku 1664 sa totiž na ňom vybudované mesto zapáčilo Britom a ako mali vtedy vo zvyku, ak sa im niečo zapáčilo, tak si to vzali. Na počesť vojvodu z Yorku mesto premenovali na Nový York, teda New York. Jednu z jeho ulíc volali Holanďania De Waal Straat, dnes je známa ako Wall street.
Dnes nám tento príbeh znie absurdne – za 1000 eur by si na Manhattane človek nekúpil ani desatinu metra štvorcového. Z pohľadu domorodcov však šlo o dobrý obchod, za vzácne koráliky predsa platili len zarastenou a neupravenou pôdou. A tej je predsa všade okolo nich nekonečne veľa. Spätne je jasné, že prijali veľmi zlú ponuku. Z ich pohľadu obchod však vyzeral dobre.
Ľudia sa mýlia v tom, že nás chce niekto testovaním či očkovaním očipovať a vďaka tomu sledovať či ovládať. Zároveň sa mýlia v tom, že nebezpečnú umelú inteligenciu považujú za vec ďalekej budúcnosti. Tieto dva omyly spolu súvisia. Na sledovanie či manipulovanie ľudí netreba čipy. Teda, treba, no nie v nosohltane, ale v počítačoch.
Ľudia trávia na sociálnych siatiach stále viac a viac času. Skutočnou úlohou týchto platforiem však nie je zverejňovanie statusov, fotiek z dovoleniek, či hľadanie kamošov zo školy. Ich cieľom je spoznávať vás. Zložité algoritmy analyzujú vašu aktivitu, zisťujú vaše preferencie a na ich základe vám zobrazujú reklamu šitú vám na mieru. Niektorý algoritmy sú tak zložité, že im do detailov nerozumie nikto a snaha o ich úpravu sa ľahko vymkne spod kontroly. Jeden príklad za všetky: keď inžinieri poupravili algoritmus YouTubu tak, aby ľudia trávili pozeraním videí dlhší čas, tak to postupne viedlo k zobrazovaniu radikalizujúceho až extrémistického obsahu.
Zvykli sme si, že nás algoritmy porážajú v šachu či počítačových hrách. Dokážu optimalizovať výrobu, skladať hudbu, písať texty či diagnostikovať pacientov. Dokáže vás však počítačový algoritmus spoznať? Dokáže predvídať vaše politické názory či užívanie návykových látok lepšie, než vaši priatelia? Výskum ukázal, že áno – čím viac vecí o sebe algoritmu prezradíte, či už ide o osobné údaje či sledované stránky, tým lepšie vás dokáže odhadnúť. Bežného uživateľa odhadne lepšie, než jeho známy alebo kamarát.
Skúste chvíľu nemyslieť na nič, úplne vyprázdnite myseľ. Dokonalé prázdno v hlave. Chvíľu sa vám to možno darí, no potom sa nejaká myšlienka predsalen objaví – kde sa vzala? A prečo práve ona? Prečo myslíme práve na to, na čo myslíme, je bežne zložitá otázka. Prečo mám dnes na obed pizzu? Prečo počúvam pesničku od White Stripes? Prečo som sa spoznal práve s týmto človekom? Stále viac a viac sa opakuje jedna odpoveď: odporučil mi to algoritmus; či už na Instagrame, Spotify alebo Tinderi. Algoritmy sa nás učia spoznávať a darí sa im to. Aj preto im v tom veľmi nebránime. Veď práve oni nám priniesli toľko skvelých zážitkov.
Chce nás niekto začipovať? A na čo? Vo vreckách nosíme zariadenia, cez ktoré dátami kŕmime hladné algoritmy a tie, do spokojna sýte, nám začínajú rozumieť lepšie, než náš blízky okruh. Nepotrvá dlho a budú nás poznať lepšie, než sa poznáme sami. Vedia nás pomknúť k tomu, aby sme objavili novú hudbu či reštauráciu, čo im však bráni v tom, aby nás nabádali neísť voliť, odmietať očkovanie alebo niekoho začať šikanovať? Oni dobre vedia, za ktoré nitky potiahnúť, na čo sme citliví. Nemusí ísť o v(y)ložený úmysel, podobne ako o neho nešlo v prípade radikalizujúceho YouTubu.
Nevravím, že máme mobily ihneď hodiť do koša a odhlásiť sa zo všetkých sietí, no je dobré uvedomovať si, čo sa deje. Je to znovu ako stretnutie Indiánov s Holanďanmi. Máme pocit, že robíme výhodný obchod – všetky tie skvelé a jednodznačne užitočné služby sú predsa zadarmo. No aj napriek tomu sú ich poskytovatelia na popredných miestach v rebríčku najbohatších firiem, takže niečo z toho asi predsa len majú. Niečo im asi na oplátku dávame, aj keď zdanlivo bezcenné. Hovorí sa, že ak niečo dostávame zadarmo, tak sme pravdepodobne produktom my. Odovzdávame svoje najosobnejšie dáta a za výmenu dostávame korálky a vtipné mačacie videá. Vďaka týmto dátam nás algoritmy spoznávajú a v lepšom prípade manipulujú len ku kliknutiu na reklamu. Ak by sme chceli znieť trochu dramaticky, dá sa to prirovnať k Faustovi – dostávame neobmedzené poznanie a pôžitky, no upisujeme svoju dušu.
[Samuel]Vedátora môžete podporiť cez Patreon.