„Americká“ strieborná lepiaca páska (duct tape.) Pozná ju každý. Viete však, že tiež vznikla na objednávku armády?
V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia už existovali skoro všetky bežné lepiace pásky. Papierová maliarska, celofánová priesvitná, textilná náplasť „leukoplast.” Strieborná páska však vznikla až vďaka jednej ustaranej mamičke. Počas druhej svetovej vojny, keď Američania potrebovali vodotesne zabaliť muníciu, tak ju uložili do bední, tie potom zavoskovali a prelepili papierovou lepiacou páskou. Z pásky visel voľný koniec, za ktorý sa malo trhnúť a tým bedňu otvoriť.
Ale smotanu do kávy sme otvárali každý. Aj pri granátoch sa často stávalo, že sa papierová páska roztrhla a munícia ostala zapečatená. Kým sa k nej vojaci dostali, často stratili aj dve minúty, čo sa pod paľbou rovná večnosti.
Pani Vesta Stoudt pracovala v továrni na muníciu a balila puškové granáty. Bola si vedomá nedokonalosti v aktuálnom spôsobe, tak prišla za svojimi nadriadenými s návrhom na zlepšenie. Napadlo jej, že namiesto papiera treba použiť textilnú sieťku a namiesto vosku polyetylén. Šéfovia ju vysmiali, strýček Sam predsa vie, čo robí a nič meniť netreba. Keďže Vesta mala odvedených dvoch synov a trápilo ju to, tak sa nedala odbiť. Trvala na tom, že aj americká vláda sa môže mýliť a napísala list priamo prezidentovi Rooseveltovi, kde mu vysvetlila svoj nápad.
„Váš syn, môj syn, susedov syn musia túto pásku nejako odstrániť. Možno zubami, možno nožom, ak má šťastie a má ho poruke. Nepriatelia majú času na zabitie stoviek našich chlapcov, kým sa snažia otvoriť bedničku so strelivom. Nemôžeme ich sklamať tým, že im budeme dodávať bedničky, ktorých otvorenie trvá minútu či dve. Umožníme tým nepriateľom zobrať životy, ktoré by mohli byť zachránené, ak by boli bedničky prelepené pevnou páskou, ktorá sa dá strhnúť jedným trhnutím. Pán prezident, prosím, urobte s tým niečo. Nie zajtra, nie čoskoro, ale hneď. Len dnes sme počas mojej zmeny nesprávne zabalili 10 000 granátov.”
Prezident list postúpil armáde a tá reagovala prekvapivo pružne. Pani Stoudt sa o dva týždne ozvali z War Production Board, že jej nápad postúpili jednej z divízií Johnson & Johnson a tí začali makať na vývoji. Vznikla tak skoro súčasná strieborná páska (v tých dobách bola olivovozelená). Skladá sa z troch vrstiev. Navrchu je nepremokavý polyetylén, v strede je bavlnená tkanina (cotton duck) a naspodku je lepidlo na gumovej báze. Na rozdiel od iných lepidiel nefungovalo tak, že zasychalo alebo tvrdlo, ale bolo citlivé na tlak. Čím silnejšie ho pri lepení pritlačíte, tým pevnejšie drží.
Americkí vojaci veľmi skoro pre pásku našli široké spektrum využitia aj mimo balenia munície. Napríklad oprava stanov, rozbitých okien alebo improvizované obväzy a dlahy. Podľa tkaniny a vodeodolnosti ju volali duck tape (kačacia páska). Po skončení vojny si obľúbenú pásku zobrali aj domov a začali používať na opravu všetkého. Toho sa chytila Melvin A. Anderson Company, v roku 1950 kúpila práva na pásku a začala ju propagovať ako prostriedok na opravu vzduchotechniky (air ducts). Vtedy dostala svoju tradičnú striebornú farbu a pomaly sa začal meniť názov z duck na duct.
Páska zasiahla aj do vietnamskej vojny. Vrtuľníky, ktoré prevážali vojakov sa často dostali pod nepriateľskú paľbu. V prípade, že strely z menších zbraní zasiahli rotor, tak do neho urobilo dieru. Diery zvykli vydávať otravný pískavý vzduch a hlavne zhoršovali aerodynamiku stroja. Preto diery do výmeny celého rotorového listu prelepili páskou.
Podobne počas operácie Púštna búrka v roku 1991 používali pásku na ochranu rotorov pred nadmerným opotrebením vplyvom zrniek piesku.
Duct tape sa nachádzala aj na palube každého amerického pilotovaného letu do vesmíru už od misií Gemini zo začiatku šesťdesiatych rokov. A dobre im tak. Pri megaproblematickej misii Apollo 13 pomocou pásky vyriešili problém s nekompatibilnými filtrami oxidu uhličitého vo veliteľskom a lunárnom module. Z lepiacej pásky, ponožky a plastovej fólie vyrobili adaptér, ktorým im umožnil prežiť. Adaptér navrhol technik NASA Ed Smylie, ktorý hneď ako zistil, že astronauti majú duct tape na palube vedel, že je už dobre. „Cítil som, že to dáme. Je jedna vec, ktorú chlapec z juhu určite nepovie: ,Nemyslím si, že sa to bude dať opraviť páskou.‘ ”
Apollo 17 páskou prilepili blatník mesačného roveru.
Spomeňte si na tento príbeh, keď ňou budete najbližšie niečo lepiť.
[Thibir]PS: Nabudúce si možno povieme niečo druhej časti nerozlučného páru, za ktorú tiež v podstate vďačíme armáde – WD40.
http://www.octanecreative.com/ducttape/onaroll/newsletter/history_extra.html