Ursula Graham Bower sa narodila do váženej britskej rodiny. Jej otec bol kapitánom vojnovej lode Royal Navy. Preto sa mu nezdalo nič čudné na tom, že začal Ursulu učiť všetko, čo by podľa neho mladá dáma mohla potrebovať. Strieľať. A ešte navigáciu, prežitie v divočine a prvú pomoc. To sa pochopiteľne nepáčilo Ursulinej mame. Poslala ju do dievčenskej internátnej školy, aby tam nadobudla skutočne dôležité zručnosti. Napríklad vyšívanie, umenie spoločenskej konverzácie a tanca. Cieľom bolo, aby Ursula zažiarila na debutantskom plese a našla si primeraného manžela.
Ona chcela od života viac a preto sa prihlásila na Oxford. Začala študovať archeológiu. Nezhoda rodičov ohľadom dcérinho vzdelania predznamenala vážnejšie problémy vo vzťahu, ktoré vyriešili rozvodom. Kapitán si založil novú rodinu a financie určené na Ursulino vzdelanie už neboli prioritou. Nedokázala zaplatiť školné a po niekoľkých semestroch musela univerzitu opustiť. Znova sa dostal do hry plán s vydajom za dobre situovaného gentlemana. Na tomto fronte sa však dosť dlho nič nedialo. Vypátrať, či to bolo z dôvodu nezáujmu o Ursulu alebo jej nezáujmu o chlapov sa nám nepodarilo.
V roku 1937, vo veku dvadsaťtri rokov, kedy sa pomaly začala preklápať z “vhodná na vydaj” do “ostala na ocot,” sa počas dovolenky v Škótsku zoznámila s podobne dobrodružnou dievčinou. Kamarátka jej nadšene rozprávala o plánovanej návšteve svojho brata, toho času koloniálneho úradníka v Indii. Ursule zažiarili očká. Uprosila mamu, aby ju pustila. Nebolo to ťažké, keďže pani Bowerová hneď počula svadobné zvony a videla ako sa dotyčný úradník do jej dcérenky zaľúbi.
Ursula vyrazila smer Nágsko, domov Nágov. Názov pochádza z barmského jazyka a znamená niečo ako “tí s prepichnutými ušami.” Nágovia sú voľná skupina viacerých kmeňov. Tak voľná, že majú okolo 90 jazykov a nárečí, ktoré si navzájom nerozumejú. A sú lovcovia hláv. Časť kmeňov brala protivníkom celé hlavy a zvyšok ich len skalpoval.
Pohostinnosť mladého pána Macdonalda Ursula príliš nevyužila, namiesto toho sa opýtala, kde je najbližšia západnou civilizáciou nepobozkaná nágska dedina a vybrala sa do nej. Keďže nerozumela miestnemu jazyku a miestni nerozumeli jej, tak im rukami nohami vysvetlila, že by chcela u nich nejaký čas pobudnúť. Dva týždne, ktoré mala na pobyt vyhradený ubehli ako voda a musela sa vrátiť do Británie.
Mame doma oznámila, že sa zaľúbila. Kým pani Bowerová stihla otvoriť šampanské, Ursula dodala, že do tej krajiny. Nágsko jej nedalo spávať a vysnívala si, že sa tam ešte niekedy vráti. Ako to okomentovala: „Pohrať sa fotoaparátom, pomôcť Nagom so zdravotnou starostlivosťou a možno napísať o nich knihu.“
Jej plán čiastočne skomplikuje vypuknutie druhej svetovej vojny. Ako správna vlastenka sa prihlási ako dobrovoľníčka a kvalifikuje sa na vodičku sanitky. Keďže sa medzi Britániou a Nemeckom toho počas Čudnej vojny až tak veľa neudeje, tak pri prvej príležitosti kariéru šoférky zavesí na kliniec a vyjedná si od Britskej vlády, že je povolia dlhodobý pobyt medzi Nágmi.
Zbalí si niekoľko desiatok filmov, dva fotoaparáty, základné lieky, zdravotnícke pomôcky a vráti sa do “svojej” nágskej dediny. Privítajú ju s otvorenou náručou. Asi. Stále je prítomná istá komunikačná bariéra a Nágovia nechápu, prečo ich tá osoba otravuje. Napriek tomu ju tolerujú a dokonca ju vezmú na loveckú výpravu. Ukáže sa, že je lepšou lovkyňou ako celý zvyšok kmeňa. Nie je to až tak náročné, Nágovia lovia tradične lukom a šípmi. Ursula si z domu priniesla aj neférovú loveckú brokovnicu a otcov revolver.
Po chvíli sa z džungle vrátila ovešaná úlovkom. Musel to byť úsmevný pohľad, keďže bola o hlavu vyššia aj od najozrutnejšieho nágskeho bojovníka. Prekvapilo ju, že sa nikto na jej úlovok nevrhol a vyzeralo to, že všetko čo si nalovila si aj sama zje. Ako sa totiž ukázalo, Nágovia verili povere, že zjesť zviera, ktoré zabila žena prináša smolu. Lenže vôňa pečeného mäsa ich prinútila svoje presvedčenie poohýbať do praclíku. Usúdili, že Ursula sa vôbec nepodobá na ženy, ktoré poznajú a preto ju za ženu nebudú považovať.
Nasledujúce tri roky ubiehali v rutine vzájomného spoznávania sa. Ursula sa naučila jazyk, spoznávala zvyky, rituály a kultúru Nágov. Popri tom samozrejme veľa fotografovala. Neviem, ako to majú bežní antropológovia, ale vo väčšine sci-fi diel, ak skúma vedecká misia nejakú menej rozvinutú civilizáciu, tak majú prísny zákaz zasahovať do ich vývoja. Ursula však okrem lovenia pomáhala Nágom aj so zdravotnou starostlivosťou a do značnej miery ovplyvnila ich život.
V roku 1942 sa však druhá svetová vojna dostala aj do nágskej horskej džungle. Japonci totiž ovládli takmer celú Barmu, Malajziu a Singapúr. Hrozilo, že sa dostanú až do britskej Indie. Ohrozeniu svojej kolónie museli Briti stoj čo stoj zabrániť. Požiadali o pomoc Ursulu. Oslovil ju generál Bill Slim, či by sa nechcela so svojimi Nágmi stať súčasťou V-Force pod jeho velením. V-Force bola prieskumno-partizánska jednotka v rámci britskej armády. Chránila indicko-barmskú hranicu v celej dĺžke 1200 kilometrov. Najskôr mali skúmať pohyb japonskej armády, prepadávať ich zo zálohy a znepríjemňovať im život. V prípade, že by Japonci hranicu prerazili, prikázali im ostať v džungli a naďalej spôsobovať nepriateľovi čo najväčšie škody. Jednotky V-Force tvorilo primárne domorodé obyvateľstvo, aby mali výhodu domáceho prostredia a velil im nejaký vojak alebo civil, ktorý zároveň zabezpečoval spojenie so Slimovým štábom.
Generálova ponuka Ursule zalichotila. Postup zo starej dievky na veliteľku partizánskej jednotky sa jej pozdával. Podarilo sa jej presvedčiť Nágov, aby sa zapojili s ňou. Vysvetľovanie aktuálnej zahraničnopolitickej situácie v nágskom jazyku muselo byť veľmi zaujímavé. Získala stopäťdesiat bojovníkov, dostali pomenovanie Bower Force a na starosti 2100 štvorcových kilometrov džungle. Len pre predstavu, to je zhruba toľko, ako celý Bratislavský kraj. Častokrát bola kvôli vegetácii viditeľnosť len jeden či dva metre.
Nágovia pod Ursuliným dohľadom vytvorili premyslený systém cestičiek a chodníčkov, vďaka ktorému sa dokázali po hliadkovanom území pohybovať mimoriadne rýchlo a nosiť správy o japonských prieskumníkoch skoro, akoby mali telegraf. O tom, že išlo o tvrdú drinu svedčí aj fakt, že Ursula za prvý mesiac hliadkovania schudla 15 kíl.
Okrem toho, že sledovali japonských prieskumníkov, ich občas aj zniesli zo sveta. Na to, že Nágovia boli vyzbrojení hlavne lukmi a mušketami a jediná Ursula dostala od Britov samopal Sten, to bol solídny výkon. Veliteľka si plne uvedomovala, že svojím pôsobením vystavuje Nágov nebezpečenstvu japonskej pomsty. Preto vydala svojmu pobočníkovi priamy rozkaz, že keď pôjde do tuhého a Japonci sa budú mstiť nágskym dedinám, tak má Ursulu bez milosti zabiť a jej hlavu doniesť Japoncom. Ako dôkaz, že domorodci nie sú ich nepriatelia. Pri jednej príležitosti to už-už vyzeralo, že dôjde na splnenie tohto rozkazu. Totižto objavili skupinu asi päťdesiatich japonských vojakov. Keď sa to členovia Bower Force dozvedeli, tak svojej veliteľke sucho oznámili, že musia naspať do svojich dedín. Otočili sa na päte a zmizli v džungli. Ursulu to v prvom momente prekvapilo, ale sama uznala, že to nebol ich boj a už jej pomohli dosť. O to viac ju zaskočilo, keď sa na druhý deň všetci bojovníci vrátili. Vysvitlo, že potrebovali navštíviť rodiny, odovzdať im svoje posvätné prívesky a vykonať rituály pre prípad svojej blízkej smrti. Japoncov si nakoniec počkali a zneškodnili. Bohužiaľ sa mi nepodarilo dohľadať, koľkí Nágovia za toto víťazstvo zaplatili životom.
Okrem prieskumu a bojového nasadenia pomáhali zostreleným spojeneckým pilotom, ktorí skončili na nepriateľskom území nájsť cestu späť do Indie. Hlavne Američania boli so silnej ženy nadšení. Dostala prezývku Kráľovná džungle, dokonca podľa nej nakreslili aj komix. Generál Slim, ktorý oceňoval jej prínos pre vojnové úsilie chcel celebritnú bojovníčku spoznať aj osobne a pozval ju na svoje veliteľstvo. To Ursulu vystrašilo. Totiž žila v neustálom strachu, že ako nekvalifikovanú partizánku ju čoskoro vo vedení Bower Force nahradí nejaký dôstojník s formálnym armádnym výcvikom. Keď sa prvýkrát stretli, generál si vydýchol: „Uff, to mi odľahlo, bál som sa, že budete nejaká stará šialená misionárka.“
S postupom vojny dostávali Nágovia čoraz lepšiu výstroj aj zásoby a stala sa z nich poloregulérna jednotka Britskej armády. Oceňovali ich umenie prežitia v džungli, takže v spolupráci s Ursulou organizovali kurzy prežitia v divočine. Počas jedného z nich sa spoznala aj s istým podplukovníkom Bettsom, ktorý pobyt v džungli skombinoval aj so svojím koníčkom – ornitológiou. Niet divu, že si amatérska antropologička s amatérskym ornitológom rozumeli a postupne sa do seba zaľúbili.
Od happyendu ich však delila ešte bitka o Kohimu, zúriaca od apríla do júna 1944. Túto epizódu vojny u nás zatienilo vylodenie v Normandii, ktoré prebiehalo zhruba v rovnakom čase. Obliehanie Kohiny sa prezýva aj Stalingradom východu a je to zlomový moment, ktorý zastavil japonský postup. Vlastne to bola prvá významná bitka, ktorú na pevnine prehrali. Kohina je hlavné mesto Nágska, nachádza sa vo výške 1400 metrov nad morom. Viedla cezeň dôležitá zásobovacia trasa a v prípade, že by ho Japonci získali, už nič by im nebránilo v ceste do Indie. Pomerne slabá britsko-indická jednotka sa tu dosť dlho bránila obrovskej japonskej presile. Briti postupne ustupovali viac a viac do centra mesta, až k vilke miestneho správcu, kde sa opevnili v záhrade. Skončilo to tak, že na jednej strane tenisového kurtu mali zákopy Briti, na druhej strane Japonci. Potom však dorazili Britom výrazné posily a Japoncov začali vytláčať. Ursula sa tejto bitky nezúčastnila priamo v Kohime, naopak robila to čo vedela najlepšie a komplikovala Japoncom zásobovanie útokmi zo zálohy.
V apríli 1945 sa za Bettsa vydala. Najskôr mali nágsky obrad a až potom anglický. Po svadbe ešte ostali v Ázií, Betts sa stal britským úradníkom v Indii. Po vyhlásení jej nezávislosti sa na čas vrátia do Británie, potom v Keni pestovali kávu, aby nakoniec zakotvili v Škótsku.
Napriek absencii formálneho vzdelania sa Ursula dostala medzi popredných antropológov. O svojom živote s Nágmi vydala monografiu, dve knihy, tisícky fotiek a dokonca aj dokumentárny film. Stala sa odborníčkou nie len na život Nágov, ale na všetky kmene z oblasti Barmy a preto nikoho neprekvapí, že v roku 1950 úspešne absolvovala antropológiu na Londýnskej univerzite. Predpokladám, že mala bohatšie vedomosti ako väčšina jej pedagógov.
Očakávanie “len sa dobre vydať” prekonala niekoľkonásobne. Myslím si, že jej príbeh je viac ako inšpiratívny aj dnes.
[Thibir]PS: Ak budete pekne kupovať knižku, tak sa Ursulin život určite dostane do druhej časti.