Skip to content

13. augusta 2020

O vesmíre, prírode a vôbec

Domov
Články
Longread
Podcast
Eventy
Knižnica
O nás
Podpora

Hľadať:

Domov
Články
Longread
Podcast
Eventy
Knižnica
O nás
Podpora

Košík

[woocommerce_cart]

Podporte nás cez Patreona …

Newsletter

Ak chcete dostávať občasný email so zoznamom nových článkov a pozvánky na naše akcie, zadajte svoju adresu

E-mailová adresa:

Leave this field empty if you're human:

Facebook

Instagram

vedator_sk

Pozostatky z kométy 109P/Swift-Tuttle vstupujú d

Pozostatky z kométy 109P/Swift-Tuttle vstupujú do zemskej atmosféry vysokými rýchlosťami okolo 68 km/s. Trením maličkého kozmického telieska o veľkosti zrnka prachu až po tenisovú loptičku (bolid) o zemskú atmosféru vzniká známy svetelný úkaz – meteor. Jeho farby nám napovedajú jeho chemickému zloženiu, vstupnej rýchlosti, i iným vplyvom. Počas vstupu sa teliesko môže rozpadnúť a zmeniť tak farbu na základe zmeny rozpadajúceho sa materiálu. Emisia sodíka spôsobuje oranžovú farbu, železa žltú, typickú modro-zelené farbu spôsobuje emisia magnézia, fialovú kalcia a červenú farbu dusík a kyslík v zemskej atmosfére.

[Tomáš Slovinský] @slovinsky.art

Viac sa o týchto javoch dozviete aj v dnešnej epizóde Vedátorského podcastu.

Atómová bomba je smrteľná niekoľkými spôsob

Atómová bomba je smrteľná niekoľkými spôsobmi. Reťazová reakcia rádioaktívnej látky vytvorí podľa vzorca E=mc^2 množstvo energie bežne nedosiahnuteľné konvenčnými výbušninami. Aj včerajší strašný výbuch v Beirúte bledne v porovnaní aj s najmenšími jadrovými zbraňami. Energia uvoľnená počas jadrového výbuchu sa bežne počíta v biliardách joulov. Počas výbuchu sa uvoľní približne toľko energie, ako sa vyprodukuje za niekoľko sekúnd na celej planéte – všetka je však koncentrované v jednom mieste.

Čo sa s touto energiou stane závisí od miesta, kde bola uvoľnená. Inak prebehne výbuch pod vodou, inak na úrovni zeme a inak vysoko v atmosfére. Za bežných podmienok sa asi polovica energie uvoľní cez tlakovú explóziu. Energia bomby sa zmení na tepelnú energiu, horúce veci sa prudko rozpínajú a tak vzniká rázová vlna, ktorá tlačí horúci a hustý vzduch, ktorý ničí, čo sa mu dostane do cesty.

Druhá zhruba polovica sa uvoľní ako tepelné žiarenie. Podobné, ako vás hreje napríklad pri ohni, ale oveľa, oveľa horšie; schopné spáliť ľudské telo na vzdialenosť mnohých kilometrov – po niektorých zostane iba tieň. Ani to však nie je všetko. Súčasťou explózie je aj rádioaktívne žiarenie; výbuch spôsobí, že sa rádioaktívnym stane aj veľká časť okolia. Mnoho obetí jadrovej explózie nezomrie na následky výbuchu hneď a ani v priebehu dní. Rakovina spôsobená ožiarením bude počet obetí zvyšovať ešte dlhé roky.

Tlaková vlna explózie má zvláštnu interakciu so zábleskom, ktorý pri výbuchu vznikne. Najprv vidíme svetlo, ktoré vzniklo pri teplote miliónov stupňov. Následne však nastane v tlakovej vlne ionizácia vzduchu, ktorá šíreniu svetla zabráni – výbuch na chvíľu stmavne. Ako tlaková vlna expanduje a chladne, začne svetlo znovu prepúšťať. Takýto dvoj-zábleskový signál je typickým znakom jadrových výbuchov, pričom čím silnejšia explózia, tým dlhšia medzera medzi zábleskami.

Dúfam, že takéto dva záblesky už svet nikdy neuzrie.

[Samuel]

Dnes si Japonsko pripomína 75. výročie zhodenie

Dnes si Japonsko pripomína 75. výročie zhodenie atómových bômb na mestá Nagasaki a Hiroshima. Výbuchy si vyžiadali vyše štvrť milióna obetí. Po skončení vojny začali preteky v jadrovom zbrojení medzi USA a ZSSR, produktom ktorého bola aj sovietska Tsar bomba, ktorá tieto dve prekonala asi 4000-násobne. Tento záber z jej explózie vznikol zo vzdialenosti 161 kilometrov, výška mraku bola vyše 60 kilometrov. Som rád – alebo presnejšie dúfam – že takéto niečo už svet nikdy neuzrie.

Prečo je nám v čiernom oblečení tak horu

Prečo je nám v čiernom oblečení tak horúco?

Metalisti to majú tieto dni extra náročné, všetci dobre vieme, že v čiernom oblečení je to na slnku oveľa horšie, ako v bielom či v inej farbe. Prečo vlastne?

Svetlo, ktoré k nám prichádza napríklad zo Slnka, je zmes rôznych farieb. Nájdete v ňom vlnové dĺžky odpovedajúce modrej, zelenej, žltej či červenej farbe. Keď svetlo dopadne na nejaký povrch, niektoré farebné zložky sa odrazia a niektoré sa zachytia. Napríklad, ak dopadne svetlo na uhorku, zachytia sa farebné zložky okrem zelenej. Ak zas svetlo dopadne na rajčinu, odrazí sa časť odpovedajúca červenej farbe. Farbu objektov udáva to, aké vlnové dĺžky sa na jej povrchu zachytia.

Niektoré povrchy zachytia všetky vlnové dĺžky viditeľného spektra, z povrchu sa neodrazí nič a toto nič, túto absenciu svetla, interpretuje náš mozog ako čiernu farbu. Čierna je naozaj farba ničoty!

Naopak, biele povrchy odrazia všetky viditeľné vlnové dĺžky, farbu svetla tak nezmenia. Ak na biele tričko zasvietite zelenou farbou, vyzerá zeleno, ak červenou tak vyzerá červene. A ak na neho svietite bielym svetlom, teda zmesou všetkých farieb – čo je najbežnejšia situácia – tak vyzerá bielo.

Čierna farba teda zohrieva z toho istého dôvodu, prečo je vlastne čierna – povrch zachytáva všetko viditeľné svetlo a to sa mení na tepelnú energiu. Znamená to, že v bielom tričko mi bude zima? Nie nutne. Svetelné žiarenie je len jedna z foriem prenosu energie, iný spôsob je napríklad kontakt, napríklad s teplým vzduchom. Tam vám už vhodný výber farby oblečenia nepomôže.

[Samuel]

PS: Nie je čierna ako čierna. Dokonalá čierna by si žiadala úplnú absenciu svetla, to je bežne nemožné. Najčiernejší materiál je známy ako vantablack, zachytí až 99.965% viditeľného svetla.

Pozrel som si, aké obrázky získavajú najvi

Pozrel som si, aké obrázky získavajú najviac like-ov a konečne viem, ako sledovať trendy. Tadá, mammotus clouds, ľudovo aj cickoblaky! Zdroj: pixabay

Perseverance rover – malý labák na kolečkách

Perseverance rover – malý labák na kolečkách práve smeruje na Mars. Plavidlo má síce mierne problémy (kvôli chladu sa preplo do safe módu), vraj ale nejde o nič vážne. Držíme palce – na červenú planétu dorazí o 7 mesiacov. Jeden z hlavných cielov misie: hladať biosignatúry, teda stopy života. Vzorky sa vrátia na Zem, avšak až o vyše 10 rokov.

#veda #vedator #zvedavost #mars #vytrvalost #cool #mars #rover

Toto je detektor CMS, jeden z hlavných detektorov

Toto je detektor CMS, jeden z hlavných detektorov častíc v urýchľovači v CERNe, priemer má 15 metrov, váži 14 000 ton, pracovalo na ňom cez 4000 ľudí. Zrážka častíc nastane v strede, novovzniknuté častice sa následne rozpŕchnu do všetkých strán a jednotlivé vrstvy detektora určujú ich hmotnosť, elektrický náboj a podobne, vďaka čomu ich dokážu identifikovať. Deje sa to 600 000 000 krát za sekundu - wow!
#veda #vedator #cern #fyzika #cms #wow

Najhlbší vrt má asi 12 kilometrov. Rozmýšľal

Najhlbší vrt má asi 12 kilometrov. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako teda môžeme vedieť, čo sa nachádza tisíce kilometrov pod povrchom? Je to vďaka zemetraseniam – tie sa šíria vrstvami zeme, menia smery a odrážajú sa. Vo výsledky vznikne veľmi zložitý obraz, ktorý zachytávajú seizmometrické stanice po celom svete. Pomocou počítačových programov a sofistikovaných algoritmov potom skladáme model vnútra Zeme. Nedávny výskum objavil zvláštne štruktúry – miesta s vysokou teplotou a hustotou, napríklad priamo pod Havajskými ostrovmi.

Obrázok: Science

#veda #vedator #zem #lava #magma #zemetrasenie

VEDÁTORSKÝ PODCAST MÁ HRNČEKY

Veľmi nás teší váš záujem o Vedátorský podcast! Veľa ľudí písalo, že by ho chcelo nejakým spôsobom podporiť a tak sme sa rozhodli pre podporovateľov pripraviť takúto odmenu. Nechceli sme si len hrnček s logom, ale niečo, čo by bolo zaujímavé aj samé osebe. Ďakujeme @nedecka za spracovanie dizajnu a za skvelú grafiku!

Hrnčeky nájdete na https://vedator.space/hrnceky/ link v bio.
#veda #vedator #podcast #vedatorskypodcast #hrncek #swag #flexin #verycool #kava #coffee

Čo je nové vo svete časticovej fyziky? Zajt

Čo je nové vo svete časticovej fyziky?

Zajtra sa začína 40. ročník jednej z najväčších a najdôležitejších konferencií v oblasti časticovej fyziky - ICHEP (International Conference on High Energy Physics) [1]. Tradične sa na nej schádzajú teoretici a experimentátori z celého sveta, pričom sa nové výsledky často prezentujú po prvý krát práve na ICHEP.

Pôvodne sa konferencia mala uskutočniť v Prahe s predpokladanou účasťou viac než tisíc vedcov z celého sveta. Kvôli pandémii koronavírusu sa ICHEP bude tentokrát konať online. Nadväzovanie nových kontaktov a diskusie počas prestávok na kávu bude teda výrazne obmedzené. Na druhej strane, vďaka zníženým nákladom na organizáciu a sponzorom, bude tohtoročný ICHEP zadarmo a všetky prezentácie budú nahrávané a zverejnené online na YouTube [2]. Program konferencie je nabitý [3], obsahuje vyše 1000 príspevkov, a preto vám z nej budeme prinášať počas nasledujúcich dní výber toho najzaujímavejšieho.

[Michal] http://ichep2020.org/

#veda #vedator #cern #fyzika #physics #konferencia #big #bang

Mladá hviezda, podobná Slnku, okolo nej krúžia

Mladá hviezda, podobná Slnku, okolo nej krúžia dve obrovské planéty. Jedna váži toľko, čo 14 Jupiterov, druhú ako 6. Je možné, že sa tam nachádza aj viac planét, ktoré však nevidíme. Unikátny nový záber mladej slnečnej sústavy!

PS: Tá väčšia z planét nemá ďaleko od hmotnosti potrebnej pre vznik hviezdy.

#veda #vedator #slnko #bfam #svet #priroda #vesmir

Na našej stránke – vedator.space – sme rozbe

Na našej stránke – vedator.space – sme rozbehli sériu článkov o matematických Miléniových problémoch (niečo iné ako problémy miléniálov).

Za riešenie každého z týchto siedmych problémov môžete dostať milión dolárov, nevyriešených zostáva šesť. Z toho sa dá tušiť, že sú pomerne zložité. Frico, ktorý pôsobí v oblasti zložitej matematickej fyziky, si povedal, že sa ich pokúsi priblížiť ľudskou rečou. Čo poviete, podarilo sa?

Dnešný diel je o matematike prúdenia kvapalín. Link v bio.

#veda #vedator #rich #flexin #mil #melon #liquid

Užite si kométu! Tretia kométa tohto roku prek

Užite si kométu!

Tretia kométa tohto roku prekvapila asi všetkých. Očakávali sme, že kométy ATLAS a SWAN budú dominovať nočnej oblohe. No nanešťastie, pri blízkom prelete popri Slnku sa rozpadli. Vedci očakávali, že kométa NEOWISE bude kdesi tesne na hranici viditeľnosti voľným okom. Pozorovania však naznačili neočakávanú jasnosť. Teraz je kométa trošičku slabšia, no za to jej chvost je omnoho väčší, a to vďaka jej blízkej polohe k Zemi a jej pozíciou na nočnej oblohe. Nájdeme ju veľmi ľahko. Stačí sa pozrieť na Veľký voz a kométa bude hneď pod ním. Ak si chcete výhľad užiť na maximum, stačí výjsť pár kilometrov za mesto od zdrojov svetelného znečistenia a zážitok bude omnoho krajší a vzácnejší! Nepremeškajte najlepšie možnosti na jej pozorovanie, takéto objekty vidíme len zopár krát za život!

[Tomáš Slovinský]
@slovinsky.art

Údržba na experimente Superkamiokande, kde zachy

Údržba na experimente Superkamiokande, kde zachytávajú neutrína. Vyčiastia rad fotodetektorov, pripustia vodu a idú na ďalší. Viac sa o neutrínach dozviete v dnešnom Vedátorskom podcaste.

#veda #vedator #vedatorskypodcast #neutrina #wow #japan #superkamiokande

V strede obrázku je HL Tauri, mladunká hviezda,

V strede obrázku je HL Tauri, mladunká hviezda, má menej ako 100 000 rokov – to je vo hviezdnom merítku nič. Je od nás vzdialená asi 450 svetelných rokov. To okolo nej je molekulárny oblak, v ktorom vidíme, ako sa formujú hustejšie pruhy z ktorých ... vzniknú planéty. Vidíme, ako vzniká nová slnečná sústava. Nádhnerné, nie? (Záber spravili na Atacama Large Millimeter Array)
.
.
.
#veda #vedator #hviezdy #astro #wow #exoplanety

Pochváľ sa svojou prácou Poslednú dobu sa ná

Pochváľ sa svojou prácou

Poslednú dobu sa nás čelní predstavitelia štátu snažia presvedčiť, že diplomová práca je len prekážka na záver otravného štúdia, ktorú treba obísť tak jednoducho, ako to len človeku svedomie dovolí.

Ja s týmto nesúhlasím. Podľa mňa má byť záverečná práca výzva, vďaka ktorej si študent zistí, či naozaj rozumie oblasti, ktorej venoval niekoľko rokov života. Má to byť možnosť, ako môže téme, ktorú považuje za zaujímavú a dôležitú, venovať niekoľko mesiacov práca – a to za pomoci odborníka z oblasti.

Diplomová práca by mala byť niečo, na čo sa človek teší. Jej písanie, čítanie literatúry, robenie pokusov a všetko okolo toho je náročné, ale práve také veci nás predsa posúvajú dopredu najviac. Samozrejme, nie vždy sa to podarí. Niekedy nesadne téma, niekedy školiteľ a niekedy samotná oblasť výskumu. Ale aj to skrýva ponaučenie – zistíme, čo nás v živote (ne)môže baviť a napĺňať.

Správanie politikov, či už sa nám to páči alebo nie, formuje štandardy v spoločnosti. Poďme sa tento trend pokúsiť aspoň čiastočne zvrátiť. Napíšte, buď do komentára alebo na vedator.svk@gmail.com, o svojej závarečnej práci, či už balakárke, diplomovke alebo dizertačke. Aká bola téma, čo vás práca naučila a v čom vás posunula ďalej? Za pár dní z toho spravím príspevok, ktorý bude mozaikou vypovedajúcou o význame týchto prác – niečo, čo môže inšpirovať mladšie ročníky, študentov, ktorých ich písanie ešte len čaká. Tých z vás, ktorých v ňom spomeniem, od nás dostanú Vedátorské tričká – ako poďakovanie, že ste ukázali, že diplomovky majú zmysel.

[Samuel]

Astronomy Picture of the Day zo stránky NASA krá

Astronomy Picture of the Day zo stránky NASA krásne ukazuje, ako kométa putuje po oblohe tieto noci. Snímka vznika cez web-kamery, poskladal ju Philipp Salzgeber, skvelá práca!

Dva chvosty kométy Z celého sveta dostávame no

Dva chvosty kométy

Z celého sveta dostávame nové a nádherné zábery kométy Neowise. Najprv to boli fotky so svietiacimi oblakmi, potom fotky z rôznych miest a známych kultúrnych pamiatok a teraz, keď už kométu vidíme aj uprostred noci, pribúdajú detailné zábery. Niekoho tak mohol čakať šok – kométe nemá chvost jeden, ale dva.

Na fotke môže kométa trochu pripomínať meteorit, v skutočnosti ide niečo úplne iné. Meteorit je kus skaly, ktorý vletel do atmosféry Zeme, kde vplyvom trenia zhorel a nakrátko zažiaril.

Kométa je niekoľkokilometrové zmes ľadu, zmrznutého oxidu uhličitého, metánu, prachu a ďalších vecí. Kým planéty okolo Slnka viac-menej krúžia, kométy majú výrazne eliptické dráhy – väčšinu času sú ďaleko od svojej domovskej hviezdy, raz za niekoľko rokov okolo nej spravia tesný prelet. Niektoré kométy si takéto kolečko spravia za niekoľko rokov, niektorým – napríklad aj Neowise – to trvá tisícročia.

Počas väčšiny svojej dráhy je kométa zmrznutá. Keď sa priblíži k Slnku, začne sa zohrievať a začnú z nej tryskať zohriate plyny. Z nich vzniká koma, teda plynový obal, ktorý dáva kométe okrem názvu aj rozmazaný tvar. Keď je kométe dostatočne blízko Slnka, začne na ňu výrazne vplývať slnečný tlak, teda tlak fotónov a slnečný vietor, teda prúd nabitých častíc. To spôsobí, že prach a plyn z kométy sa rozfúka a vytvorí nádherný chvost, dlhý bežne niekoľko desiatok miliónov kilometrov. Rekordne dlhý chvost mala kométa 153P/Ikeya-Zhang, dosahoval miliardu kilometrov.

Prečo sú niekedy chvosty dva? Koma je tvorená z plynu a prachu, pričom plyn je oveľa ľahší než prach. Tým pádom, keď sa do nich oprie slnečné žiarenie, plynový chvost je odfúknutý presne od Slnka, no prachový chvost kvôli svojej väčšej zotrvačnosti akoby driftuje – má zahnutý tvar a plynový chvost postupne dobieha. V prípade Neowise je jasnejší práve ten pokrútený, prachový, chvost.

Autor obr: Michael Jager

Práve tieto dni sú najvhodnejšie na pozorovanie

Práve tieto dni sú najvhodnejšie na pozorovanie najjasnejšej kométy od roku 2007 - C/2020 F3 Neowise, objevenú v tomto roku. 3. júla kométa prežila let perihéliom a postupne sa presúva na nočnú oblohu. To znamená, že je každým dňom na kontrastnejšej, tmavšej oblohe, čím ju uvidíme omhoho lepšie, než pri pozorovaniach v prvých dňoch.

Kométa sa však zároveň začína ochladzovať a preto si toto divadlo netreba nechať újsť. Práve tento týždeň je na jej pozorovanie ideálny. Kde a ako ju však pozorovať? Kométu ľahko uvidíme i voľným okom, dokonca i vo väčších mestách. Ak ju však chceme vidieť lepšie, vydajme sa aspoň pár kilometrov od zdrojov svetelného znečistenia.

Kométa je už v týchto dňoch cirkumpolárna, čo znamená, že nezapadá za obzor po celú noc. Hľadajme ju na svero-sevečro-západe na začiatku noci, až severo-sevro-východne nad ránom. Ak nemáme kompas a nedokážeme určit smery, nemusíme ešte hádzať flintu do žita. Kométu nájdeme aj bez toho, aby sme vedeli kde sa nachádza, stačí sa pozerať smerom približne na sever tesne nad obzor.

Pozor však dávajme na to, aby nám vo výhľade neprekážali žiadne stromy, budovy, či kopce. Ak sa vyberieme na miesto s nižším svetelným znečistením, prekvapí nás dĺžka chvosta kométy, ktorý je už teraz viditeľný voľným okom vo veľkosti 10 uhlových stupňov. Aby sme si to lepšie predstavili, vystrite pred seba zovretú päsť.

[Tomáš]
@slovinsky.art

#veda #vedator #kometa #noc #nightsky #wow #dvachvostyakopes

Všimnete si, čo je na tejto fotke zvláštne? Vt

Všimnete si, čo je na tejto fotke zvláštne? Vták má inú polohu, ako jeho zrkadlový obraz. Dôvod je taký, že fotku vo foťáku nevzniká celá naraz, ale po častiach. Niečo podobné sa vám možno stalo, ako ste pri vysokej rýchlosti skúšali z auta odfotiť blízke stromy. Volá sa to rolling shutter effect. Zdroj reddit a wiki
#veda #vedator #cool #wow #science #light #tect

Load More... Follow on Instagram

Privacy & Cookies: This site uses cookies. By continuing to use this website, you agree to their use.
To find out more, including how to control cookies, see here: Cookie Policy

Vacuumlabs

Nadácia ESET

Copyright © 2020 Vedátor. Powered by WordPress and Bam.