Halloween, Dušičky a Samhain

Dnes je Halloween, ktorý popisuje slovenská Encyclopaedia Beliana ako „americký sviatok, predvečer a noc z 31. októbra na 1. novembra pred Sviatkom všetkých svätých.“ Nie je to presné, v skutočnosti však ide o sviatok, ktorý vznikol a vyvíjal sa v Európe už pred vyše tisícročím.

Prvou indíciou je hneď samotný staro-anglický názov, Halloween je skrátená forma „All Hallows’ Evening“, čiže „predvečer všetkých svätých“. Ešte staršie meno tohto pôvodne galského sviatku je však Samhain.

Okolo desiateho storočia sa v Írsku delil rok na štvrťroky, z ktorých každý začínal významným dňom (tzv. quarter days). Ich názvy sú Imbolc (1. február), Beltaine (1. máj), Lughnasadh (1. august) a Samhain (1. november).

Ako to už vtedy bývalo, všetko sa točilo okolo prírody a úrody – kedy treba siať, kedy je čas na žatvu a kedy sa nedá robiť nič moc. Práve Samhain označoval koniec žatvy a začiatok „tmavej časti roka“ – deň, kedy začína príroda umierať.

Pri významných dňoch ľudia verili, že sa stenčuje hranica medzi našim svetom a svetom „druhým“ – tým, kde žijú duše zosnulých a rôzne nadprirodzené bytosti.

Počas Samhainu sa ctili rôzne tradície, ktoré mali odplašiť zlých duchov a uctiť si zosnulých predkov. Duchov a diablov odplaší oheň a tak sa zakladali veľký vatry, na poliach ľudia zapaľovali na vidlách napichnuté seno. Mnohé tieto zvyky sa v Anglicku presunuli na sviatok Guya Fawkesa, 5. novembra, kedy sa slávi neúspešný atentát sudmi so strelným prachom na kráľa a parlament.

Ľudia radi veštili budúcnosť, hlavne tú, čo sa týkala svadieb a smrtí; a to napríklad pomocou tekutého olova či lovenia jabĺk z vody len pomocou úst.

Najznámejším zvykom Halloweenu je obliekanie si strašidelných masiek a chodenie od domu k domu. Kým sa dostaneme k tomu, treba spomenúť jednu kľúčovú vec. Halloween sa síce vníma ako protiklad kresťanských sviatkov, no je to práve vplyv kresťanstva, ktorý zo Samhainu spravil Halloween.

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, že prečo sú mnohé kresťanské sviatky tak blízko významným poľnohospodárskym dátumom? Napríklad Veľká noc býva vtedy, keď sa začína siať, Sviatok všetkých svätých, keď končieva žatva a Vianoce sú blízko zimného slnovratu.

Možno si pamätáte náš článok o šibačke. Písalo sa tam, že mnohé Veľkonočné tradície a symboly, ako napríklad vajíčka, siahajú až k starovekému Egyptu. Predstavovali symbol plodnosti a oslavovali začiatok úrodnej časti roka. Na toto obdobie sa naviazala židovská Paskha, na ktorú nadviazalo aj kresťanstvo. So Sviatkami všetkých svätých a zosnulých je to podobne.

V roku 609 stanovil páper pápež Bonifác IV sviatok Sv. Márie a všetkých martýrov na 13. mája – vtedy sa totiž v starovekom Ríme slávil sviatok všetkých zosnulých. Na aktuálny dátum, čiže deň, kedy sa slávil Samhain, ho presunul pápež Gregor III. Cirkev tvrdila, že sa treba modliť za zosnulých v očistci. Kým sa nedostanú do neba, tak duše blúdia. Protestanti však považujú očistec za výmysel Vatikánu a tak verili, že to neblúdia duše, ale zlí duchovia a diabli.

Chodenie od domu k domu, ktoré dnes voláme trick-or-treat, je kombináciou niekoľkých tradícií: guising, mumming a souling. Neviem, či na ne existuje dobrý preklad, hneď si ich však vysvetlíme. Ľudia verili, že počas Samhainu zmizla hranica, ktorá oddeľuje „druhý svet“; diabli a zlé víly behali po svete a tak sa proti nim museli brániť.

Prezliekali sa za nich a chodili od k domu k domu, dostali od domácich malý „úplatok“, aby dali v zime pokoj (guising). Skupiny amatérskych hercov predvádzali súboje s mýtickými bytosťami, či už v krčmách, alebo pri potulkách od domu k domu (mumming). Ľudia sa modlievali za duše ostatných, chceli, aby bolo o ne dobre postarané – a napiekli malé chlebíky s krížmi (soul cake), ktoré rozdávali chudobným, ktorí chodili od domu k domu (souling).

Keď sa udiala šarapata, verilo sa, že za to môžu škodoradostní duchovia. To si deti začali pripomínať robením tzv. prankov (to, čo voláme kanadský žartík). Napríklad na cintorínoch dávali do vyrobených lebiek sviečky, ktoré mali naplašiť ľudí.

Typickým jedlom spájaným s týmto sviatkom sú tekvice a jablká – ktoré sú práve v sezóne. Dnes sa jablká často namočia do karamelu, nech viac pripomínajú sladkosť. Bežne sa vyrezávala repa, do ktorej sa vložila sviečka – čo malo vystrašiť (a zároveň pripomínať) zlých duchov a ľudí.

Viaže sa k nej pekná historka: po prepitej noci stretol Jack samotného diabla a prekabátil ho, aby vyliezol na strom. Na jeho kmeň nakreslil kríž a diabol tak nemohol zliezť dole. Aby ho Jack pustil dole, musel mu diabol sľúbiť, že ho nikdy nevezme do pekla. Vedomý si skutočnosti, že neskončí v pekle, Jack celý život prepil a preháral – a tak sa nedostal ani do neba. Keď sa snažil dostať aspoň do toho pekla, hodil po ňom diabol žeravý uhlík, ktorý schoval Jack do vyrezanej repy, aby mu nezhasol a hrial ho počas chladných nocí – a s ním chodí teraz po svete a hľadá miesto, kde nájde jeho duša odpočinok. Vyrezávaná repa či tekvica so sviečkou sa preto volá Jack-o’-lantern (Jackov lampášik).

Halloween nie je americký

Počas masívne emigrácie, ktorú vyvolal hladomor, priniesli Íri tento sviatok do Ameriky. Tam sa začala sa namiesto repy vyrezávať tekvica – čo bol v Amerike už fungujúci zvyk spojený s ukončením žatvy. Toto je zároveň jediný väčší príspevok tejto krajiny k Halloweenu, preto je nepresné ho označovať za „Americký sviatok“.

V krajinách na juhu Európy, napríklad v Španielskou či Francúzsku sa verilo, že túto noc vyliezajú mŕtvi z hrobov a tancujú po cintoríne (tzv. danse macabre), čo bolo námetom mnohých obrazov a dekorácií v kostoloch. Zvykom bolo pripraviť jedlo na túto morbídnu hostinu a prezliekať sa za mŕtvych – čo sa berie ako ďalší pôvod dnešných strašidelných kostýmov.

Niekde zas ľudia verili, že až do tejto noci putujú duše zosnulých po svete – majú tak poslednú šancu pomstiť sa za svoju smrť. Ľudia si tak dávali masky, aby ich zlí duchovia nemohli rozoznať.

Ako vidíte, Halloween má bohatú tradíciu v rôznych Európskych krajinách, podobne ako pri veľkej noci ide o zmes rôznych kultúr a zvyklostí, ktoré boli neskôr iba premalované na modro, teda pokresťančené.

Na záver ešte jedna poznámka. Pohanské náboženstvá verili v mnoho malých bohov a duchov, ktorí žili v stromoch, riekach, kameňoch a podľa potreby sa k nim modlili za lepšiu úrodu, ochranu pred divou zverou či zdravie rodiny.

Kresťanstvo je monoteické, uznáva len jedného Boha a vylučuje existenciu malých božstiev. Ich úlohu však nahradili svätí a patróni, ktorých majú ľudia prosiť o pomoc a ochranu. Okrem Pamiatky zosnulých (2. november), ktorá súvisí s väčšinou spomínaných tradícií, slávia kresťania aj Sviatok všetkých svätých (1. november). Ten, podľa mňa, nadväzuje na to, že sa počas Samhain ľudia modlili k malým miestnym bohom a duchom za prežitie zimy, dobrú úrodu, zdravie – a práve túto úlohu neskôr v kultúre prebrali svätí a patróni.

Ako vidíte, dve hlavné myšlienky, spomienka na zosnulých a ochrana pred zlým osudom, sa spájajú s týmto dátum už vyše tisíc rokov – a pravdepodobne, v inej podobe, aj oveľa dlhšie. Sviatok všetkých svätých, Pamiatka zosnulých, Halloween či Samhain sú len rôzne formy tej istej tradície.

[Samuel]

PS: Rád chystáme tieto články o tradíciách. Už sme mali aj Vianoce, Veľkú noc a Mikuláša. Čo by vás ešte zaujímalo?

– – –

Väčšina info z wiki: https://en.wikipedia.org/wiki/Halloween