Skip to content

15. apríla 2021

O vesmíre, prírode a vôbec

Domov
Články
Longread
Podcast
Eventy
Knižnica
O nás
Podpora

Hľadať:

Domov
Články
Longread
Podcast
Eventy
Knižnica
O nás
Podpora

Nothing Found

It seems we can’t find what you’re looking for. Perhaps searching can help.

Hľadať:

Podporte nás cez Patreona …

Newsletter

Ak chcete dostávať občasný email so zoznamom nových článkov a pozvánky na naše akcie, zadajte svoju adresu

E-mailová adresa:

Leave this field empty if you're human:

Facebook

Instagram

vedator_sk

Koľko je 10% zo sto? Sean Caroll, výborný teor

Koľko je 10% zo sto?

Sean Caroll, výborný teoretický fyzik, popularizátor fyziky a zároveň občasný hráč pokru vravieva, že bežne ľudia rozlišujú len tri pravdepodobnosti: 0%, 50% a 100%; alebo ľudovo povedané: nikdy, občas a vždy. Ako to však už v živote chodí, prehnané zjednodušovanie škodí.

Myslím, že zriedkakedy bola citlivá práca s percentami taká dôležitá, ako teraz. No dobre, možno ešte pri braní hypotéky. V médiách a diskusiách na internete sa poslednú dobu objavujú správy, že niekto bol zaočkovaný a predsa dostal COVID-19. Ako je to možné?

Pri každej vakcíne sa do nemoty omieľajú ich účinnosti a síce neboli meraná za identických podmienok, aj tak radi porovnávame ktorá je „lepšia“ a ktorá „horšia“. Mnoho ľudí by spamäti vedelo vymenovať tri vakcíny s najvyššou účinnosťou, správy o prehodnotení účinnosti vakcíny o niekoľko percentuálnych bodov boli titulkami nejedných novín. Účinnosti vakcín sa venuje nebývalá pozornosť.

Percentá o nich máme zaryté hlboko v hlave a ak nie, určite sú niekde poruke. A aj tak, keď príde na lámanie chleba, idú všetky tieto infiormácie von oknom. „Niekto bol zaočkovaný a predsa dostal COVID-19. Ako je to možné?“ Jednoducho tak, že 90% nie je 100%.

10% ľudí zo sto je dosť a 10% z miliónov je ešte viac. Ani tá najlepšia vakcína nepredstavuje dokonalú ochranu a ani keby sme sa ňou zaočkovali všetci, nezabráni úplne všetkým infekciám. Stane sa to odporcom očkovania, stane sa to jeho prívržencom, stane sa to celebritám a aj politkom; 10% z veľa je stále dosť. Nerobme teda senzáciu z elementárnej matematiky.

[Samuel]

#veda #vedator #kritickemyslenie #matematika #alenoprosimvas #klud #pokoj #rozvaha #streetsmart

Keď som videl, ako sa nedávno po amerických int

Keď som videl, ako sa nedávno po amerických internetoch šíril blud, že sneh v Texase je falošný a že ide o sprisahanie vlády – neviem, nerozumiem tomu, nepýtajte sa ma na detaily – tak som sa len uchechtol. To sa predsa u nás stať nemôže. Podobne, ako k nám prenikla západná móda a hudobný vkus, k nám však preniklo aj toto.

Príspevok mal tisíce zdieľaní, videl som z neho len screenshot, no predpokladám, že scenár bol podobný, ako v úspešnej predlohe. Niekto chytil snehovú guľu, priložil k nej plameň zapaľovača a ukázal, že nielen, že sa sneh netopí, ale aj očernie. Jasný dôkaz, že je z plastu! Ehm.

V čom je problém? Po prvé – ľad sa veľmi nerád topí celkovo. Na roztopenie 1 gramu ľadu potrebujete toľko tepla, čo na zohriatie 1 gramu vody o takmer 80˚C. Keď už aj niečo roztopíte, ukáže sa druhá vlastnosť snehu – dobre vstrebáva tekutú vodu. No a do tretice, ľad dokáže sublimovať – teda meniť sa priamo na paru – a to až prekvapivo rýchlo. Neviem, aká je reakcia konšpirátorov na to, že sa sneh po pár dňoch vonku roztopil.

No dobre, čo tá čierna farba? Takmer žiadne horenie nie je dokonalé, zostávajú po ňom nečistoty, ktoré sa usádzajú ako sadze. Ak dáte nad plameň kovovú lyžičku, sčerná tiež. Asi nikto však nebude tvrdiť, že aj ona je z plastu a že je súčasťou sprisahania.

Je mi jasné, že veľa ľudí príspevok zdieľalo len zo srandy, mnohí však možno nie. Chemtrails komunita možno po zrušení svojich FB stránok hľadá nejaké, ehm, uplatnenie. Keď nič iné, tak je z toho aspoň ďalšia lekcia kritického myslenia a elementárnej fyziky.

[Samuel]

#wtf #chemtrailsslovakia #wtf #wtf #sneh #vraj #nehori #veda #vedator #fyzika #wtf

Na čo skúmame vesmír? Myslím, že okrem iného

Na čo skúmame vesmír? Myslím, že okrem iného chceme lepšie spoznať aj seba. Neviem, ako presne to funguje, ale mám ten pocit. Súhlasíte?

Víťazná baktéria Vedeli ste, že v minulosti

Víťazná baktéria

Vedeli ste, že v minulosti bola veľká časť armádnych obetí spôsobená hnačkami? Výskum ukázal, že v tráviacom trakte vojakov prebiehal separátny boj – napríklad medzi salmonelou a E. Coli. Tá prvá takmer vždy vyhrávala ... až raz vznikol mutáciou kmeň E. Coli u jedného z vojakov, ktorý ho spravil akoby imúnnym na žalúdočné problémy, proti jeho armáde v črevách salmonela nedokázala vyhrať.

Kuriózny príbeh z histórie, ktorý viedol až k výrobe prvých probiotických doplnkov, nájdete u nás na stránke. Sorry, na IG je to moc dlhé. Keď sa vám nechce čítať, aspoň sa potešte obrázkom.

Na tento mesiac som sa stal ambasádorom zbierky E

Na tento mesiac som sa stal ambasádorom zbierky Every individual matters. Myšlienka je jednoduchá – vyzbierať drobné príspevky od veľkého počtu ľudí a venovať ich tam, kde je ich najviac treba. Inými slovami, kvapkami naplniť sud. Tento mesiac napríklad peniaze poputujú na útulok, občianske zruženie 4 Štvorlístky.

Nevyžaduje si to veľa, stačí nastaviť pravidelnú mesačnú platbu na 1€, väčšina z nás si to ani nevšimne, no mnohým to vo výsledku zmení život. Všetko môžete sledovať cez transparentný účet alebo profil @everyindividualmatters

Číslu účtu zbierku je SK4709000000005157552498
Viac sa dočítate na stránke https://everyindividualmatters.sk/

Všetko, čo vo vesmíre vidíme, všetky hviezdy,

Všetko, čo vo vesmíre vidíme, všetky hviezdy, planéty, asteroidy či medzihviezdny plyn tvoria len 4% jeho celkového zloženie. Ponaučenie je jasné, 4% vedia byť dosť veľa! Venovať niekomu 4% zo svojich daní síce zákon neumožňuje, no nás veľmi potešia aj tie 2%, ktoré nám zo svojich daní venovať môžete. Veľmi si túto podporu a prejav záujmu o projekt Vedátor vážime!

LINK V BIO

IČO: 52083853
Právna forma: Občianske združenie, odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov
Obchodné meno (názov): Vedátor
Sídlo: Stolárska 7030/37, 831 06 Bratislava-Rača

Ideme do finále. Už v piatok parlament preroku

Ideme do finále. Už v piatok parlament prerokuje petíciu Klíma ťa potrebuje. Ešte stále však nie je jasné, či vypočujú našu žiadosť na vyhlásenie stavu klimatickej núdze. Pošlime im spoločne odkaz, že nám na klíme záleží.

#klimatapotrebuje

„Muž vypil dva litre mlieka, nasledujúci deň

„Muž vypil dva litre mlieka, nasledujúci deň mal dopravnú nehodu.“ Predstavte si, že by ste sa dozvedeli takúto správu. Čo by ste z nej vyvodili? Bola to len náhoda? Alebo bol medzi týmito javmi nejaký súvis?

Čo ak by sa situácia zmenila? Čo ak by sme nahradili vypitie mlieka otužovaním a nehodu infarktom? „Muž strávil 10 minút v ľadovej vode, nasledujúci deň dostal infarkt.“ Čo teraz, je súvis jasnejší? Asi je. Môže však byť zavádzajúci.

Naša myseľ má tendenciu pliesť si koreláciu (napríklad, že sa tesne po sebe udejú dva atypické javy) s kauzalitou (teda s tým, že jeden jav vyvolal druhý). Ako zistiť, či dva javy spolu naozaj súvisia alebo či išlo len o náhodu? Jedna možnosť je pokúsiť sa kauzalitu odhaliť krok po kroku. Vypitie mlieka priamo nehodu nespôsobilo, neexistuje však nejaký medzičlánok, ktorý javy spája? Ak áno, má vplyv na nehodovosť?

Existuje druhý prístup, cez štatistiku. Ak máme k dispozícii dáta o dopravných nehodách a o pití mlieka, tak vieme určiť súvis medzi rôznymi faktormi. Napríklad, aká časť ľudí z celej populácie sa stane účastníkom dopravnej nehody? Aký pomer ľudí pije veľmi veľa mlieka? A hlavne to, čo nás v tomto prípade zaujíma: ak niekto pije veľa mlieka, má zvýšené riziko dopravnej nehody? Môžeme sa napríklad dozvedieť, že kým celkový priemer v populácii je 1 nehoda na 1 000 000 prejdených kilometrov, u ľudí s nadmernou konzumáciou mlieka je to 1 nehoda na 600 000 kilometrov, to by bolo závažné zistenie! Alebo skôr zistíme, že aj u nich je to približne tých 1 000 000 kilometrov a teda žiaden súvis neexistuje.

Na toto treba myslieť pri čítaní článkov o očkovaní. Ak zaočkujeme státisíce či milióny ľudí, pár z nich do niekoľkých dní zomrie. Toto je smutné konštatovanie, no pri niekoľkomiliónovej populácií zomrie niekoľko ľudí denne. Dôležitá otázka je, či očkovanie zvyšuje riziko úmrtia alebo nie. Podozrivé prípady je správne preveriť, no nemali by sme – ako v našom príklade – robiť unáhlené závery. Hlavne v čase, kedy podliehame klasickému skresleniu: smrť jedného je tragédia, smrť mnohých je štatistika. Každá smrť je tragédiou. Snažme sa, aby ich bolo čo najmenej.

[Samuel]

Toto nie je fotka z Marsu! A ani zo Zeme. Pochádz

Toto nie je fotka z Marsu! A ani zo Zeme. Pochádza z Venuše. Na jej povrch zostúpilo niekolko sond Venera (po rusky Venuša), vydržali však niečo medzi 20 minútami a 2 hodinami, potom boli kaput. Prečo? Tlak na povrchu Venuše je takmer ako kilometer pod hladinou mora (u nás), teplota sa blíži k 500˚C. Mimochodom, domnievame sa, že kedysi mala Venuša atmosféru ako Zem a do tohto stavu ju dostal skleníkový efekt. Nepríjemná predstava, že? #veda #vedator #venusa #mars #vesmir #wow #au

Ako vzniká fatamorgána? Internetom dnes koloval

Ako vzniká fatamorgána?

Internetom dnes kolovala takáto fotografia. Ide o unikátny záber, efekt, ktorý k nemu viedol je však úplne bežný. Zažili ste ho počas horúceho leta alebo opekačky.
Rýchlosť svetla vo vákuu je 300 000 kilometrov za sekundu. Rýchlosť svetla v hocijakom médiu – vzduchu, vode či optickom kábli – je menšia. Vo vzduchu je rýchlosť svetla podobná vákuovej hodnote, no keď sa svetlo dostane do vody, spomalí asi o štvrtinu.
Keď sa svetlo dostane na rozhranie dvoch prostredí, v ktorých sa pohybuje rôznymi rýchlosťami, mierne zmení svoju dráhu – voláme to lom svetla. Určite ste si všimli optické deformácie, ktoré dokáže vytvoriť napríklad voda v pohári.
Rýchlosť svetla vo vzduchu závisí od jeho teploty, horúci vzduch je totiž redší a na svetlo ma menší vplyv. Ak máme dve vrstvy vzduchu s prudkým teplotným rozdielom, dochádza k značnému lomu. Zmena však nemusí byť prudká, ak sa teplota vzduchu mení postupne, postupne dochádza aj ohýbaniu svetelných lúčov.
Keď sa napríklad pozriete ponad oheň či rozpálenú kapotu auta, vidíte, ako sa „vzduch vlní“. Svetlo dopadajúce pod dosť malým uhlom sa úplne odrazí. Napríklad horúca asfaltová cesta pôsobí ako zrkadlo. Ak je veľký teplotný rozdiel na veľkej ploche, môžu vznikať fatamorgány.
Možností, ako môže fatamorgána vznikať je neúrekom, závisí to presného teplotného profilu vzduchu. Ako sa hovorí, fantázii sa medze nekladú!
[Samuel]

#veda #vedator #kuriozity #fatamorgana #fyzika #wtf #MAGIC #science #iluzia

Toto je úplne fascinujúca fotka, spravila ju son

Toto je úplne fascinujúca fotka, spravila ju sonda New Horizon a zobrazuje kopce a ľadové duny na Plute. Výška (zdanlivo) drobných dún nie je presne určená, pravdepodobne majú aspoň desiatky metrov. To však nie je najzvláštnejšie – nejde totiž o vodný ľad, ale o zmrznutý dusík! Ako je to možné? Teplote na Plute je okolo -230˚C! Chcel som sem dať túto fotku už dávnejšie, ale zabudol som. Dnes sa mi však záhadne pripomenula. Meno oblasti na fotke sa volá Sputnik Planitia.

#veda #vedator #zaujimavosti #pluto #vesmir #wow #iceicebaby #cool

Trochu iná mapa nočnej oblohy

Toto nie je zaprášené okno na škodovke, ale mapa supermasívnych čiernych dier na 4% oblohy na severnej pologuli. Na tomto fliačku ich je 25 000, všetky vážia milióny až miliardy hmotností nášho Slnka a každá z nich má rozhodujúci vplyv na kolobeh života hviezd v galaxii, ktorej je stredom. Čierne diery nie sú kuriozity, ako sme si kedysi mysleli, ale ovplyvňujú fungovanie veľkej časti vesmíru. Do akej miery? To ešte nevieme. Čakajú nás zaujímavé roky výskumu.

#veda #vedator #ciernediery #wow #wtf #nebo #hviezdy #vesmir

Ako sa potí mesto?

Viete, prečo sa potíte? Bežná, ale nesprávna, predstava je, že sa telo ochladzuje tým, že zo seba dostáva „teplú vodu“. Skutočnosť je však iná. Ochladzovanie má na svedomí vyparovanie.

Prečo vyparovanie ochladzuje? Voda je tvorená z množstva molekúl, ktoré sa neustále zrážajú (vymieňajú si kinetickú energiu). Sem-tam sa stane, že sa u jednej molekuly nahromadí toľko energie, že dokáže prelomiť svoje väzby s ostatnými molekulami vody (a zároveň „pretlačiť“ atmosférický tlak) – úspešne uletí von … a zoberie so sebou to veľké množstvo energie, ktoré na únik (s)potrebovala.

Molekuly, ktoré vo vode ostali, a ktoré unikajúca molekula „obrala“, sú teraz energeticky ochudobnené – a teda chladnejšie.

Povedané stručne: teplota je úmerná priemernej kinetickej energii a únik najrýchlejších molekúl tento priemer – teda teplotu – znižuje.

V horúcich dňoch tak kvôli chladeniu vypotíte aj niekoľko litrov vody. Rastliny sa v istom slova zmysle potia tiež – z povrchu listov sa vyparuje voda – funkcia je trochu iná, no ochladzovací efekt rovnaký. Koľko vody „vypotí“ strom? Pri veľkom košatom strome sú to stovky litrov za deň! Stovky litrov, pričom odpariť každý jeden z nich je energeticky náročné.

Stromy tak v mestách neslúžia iba ako slnečníky, fungujú aj ako klimatizácia.

[Samuel]

PS: Správne sa odparovanie vody z rastlín označuje ako transpirácia.

#mesto #stromy #fyzika #biologia #veda #vedator #zaujimavosti #nerubtestromyvmestewtf

Sonda Perseverance (pre kamošov Percy) pristála

Sonda Perseverance (pre kamošov Percy) pristála tu niekde, na kraji krátera Jezero.

Meno je vhodné, v minulosti sa tam totiž naozaj nachádzalo jazero ako na obrázku, podľa odhadov tam bolo aspoň desiatky miliónov rokov. Dnes je toto miesto suché a chladné. Prečo ochladlo? Kedy Mars stratil vodu a atmosféru? A prečo?

Toto sú otázky na ktoré bude Percy hľadať odpoveď a toto je miesto, kde má na to najvhodnejšie podmienky. História atmosféry Marsu určovala vhodnosť podmienok pre život. Ak sú na povrchu Marsu stopy dávneho života, tak kde inde ich hľadať, ako pri pravekej delte? Tešíme sa na Percyho veľké objavy!

Keď o prezidentský post zápasila Hillary Clinto

Keď o prezidentský post zápasila Hillary Clintonová s Donaldom Trumpom, jeden známy analytik odhadol, že voľby na 70% vyhrá Clintonová. Vyhral však Trump a ľudia sa pýtali, ako sa mohol tento analytik zmýliť. Chyba však nebola v analytikovi, ale v ľuďoch.
„Vravel si, že prídeš!“
„Nie. Vravel som, že prídem na 90%.“
„Tak čo sa stalo?“
„Stalo sa tých 10%.”
Ľudia majú často problém intuitívne správne pracovať s pravdepodobnosťami. Teoretický fyzik so záľubou v pokeri, Sean Carrol, hovorí, že ľudia bežne operujú len s tromi možnosťami: 0%, 50% a 100%; vvšetko ostatné na jednu z nich zaokrúhlia. Preto sú ľudia prekvapení, ak sa nenastane niečo, čo bolo predpovedané na 70 či 90%.
V skutočnosti však v našich rozhodnutiach nie je práca s pravdepodobnosť mimo trochu, ale úplne. Poznám ľudí, ktorí sa obávajú toho, že ich zabije moslimský terorista, no neboja sa infarktu, pričom pomer pravdepodobností je rádovo asi 1 k 10 000. Prečo taká nezhoda? Kým o infarktoch počúvame maximálne suché štatistické dáta, zriedkavé teroristické útoky bývajú v médiách a na sociálnych sieťach rozoberané zo všetkých možných uhlov.
Predstavy skreslené nepresnosťami sa týkajú aj koronavírusu. Mnoho ľudí tvrdí, že ho radšej prekoná, než sa nechá zaočkovať (jediné dve možnosti), vraj je to bezpečnejšie. Počet zaočkovaných ľudí je dnes porovnateľný s počtom ľudí, ktorí ochorenie Covid-19 prekonali. Kým v prípade očkovania ide o malý – aj keď nenulový – počet prípadov s nežiaducimi účinkami, v prípade ochorenia Covid-19 evidujeme vyše 2 324 794 úmrtí. A z tých, čo prežili, majú mnohí dlhotrvajúce následky. Tváriť sa, že ide o nejakú dilemu je pomerne scestné.
Nielen, že ľudia majú problém pracovať s pravdepodobnosťami na intuitívnej úrovni, ale aj tam, kde by mala by situácia úplne jasná si život často komplikujú výberom, ehm, nie veľmi kvalitných zdrojov informácií. Bez preháňania, môže ísť o osudovú chybu.

[Samuel]

Už sú tu! Rôzne okolnosti zdržali tlač, no pr

Už sú tu! Rôzne okolnosti zdržali tlač, no prvé várky konečne začíname posielať. Pár kusov bude aj na predaj cez našu stránku. Och, to je radosť!

Senátor Pastore sa spýtal: „Existuje nejaké, aspoň hypotetické, využitie toho vášho urýchľovača pre potrebu obrany našej krajiny?“ Robert Wilson priznáva, že: „Nie, nič také mi nenapadá.“ „Absolútne nič?“ skúša senátor. „Nie, vôbec nič.“
Takéto grilovanie si pred komisiou pre jadrovú energiu musel znášať fyzik Robert Wilson. Jeho cieľom bolo komisiu presvedčiť o potrebe výstavby časticového urýchľovača pre výskum subjadrovej fyziky. Predstavte si niečo, ako CERN, akurát o polstoročie dozadu.
Na otázku „na čo nám je vlastne tá veda“ máme dnes poruke mnoho odpovedí. Vďaka nej nemusíme čakať na premorenie populácie, máme k dispozícii technológie, ktoré by v minulosti pripomínali zázraky. Dokážeme predvídať biologické poruchy pomocou analýzy DNA, s niekým na opačnom konci sveta sa rozprávame ako vo vedľajšej miestnosti, naše družice lietajú po celej slnečnej sústave.
Veda však nie je len o vynálezoch a v praxi uplatniteľných aplikáciách. Veda vie aj povznášať, môže z nás robiť lepších ľudí. Veda nám ukázala, že nielen všetci ľudia na Zemi, ale všetko živé má spoločného predka. Ukázala nám, že Zem a Slnko tu neboli vždy a ani navždy nezostanú, že nič nie je večné a veci si treba vážiť. Vďaka nej vieme, že robiť chyby je – doslova – prirodzené. Pri pohľade na nočnú oblohu rozmýšľame o tom, čo sa deje na všetkých tých svetoch.
Najlepšie to Wilson zhrnul po otázke: „Takže to v tomto ohľade nemá žiadnu hodnotu?“ ktorú mu senátor následne položil. „Má, ale týka sa rešpektu, ktorý si ako ľudia prejavujeme. Ide o dôstojnosť ľudstva a našu lásku ku kultúre. Sme dobrí maliari, sochárky či veľkí spisovatelia? To sú predsa veci, ktoré si na našej krajine vážime. To sú veci, na ktoré sme hrdí. Takže nie, z pohľadu obrany krajiny to nemá žiadnu hodnotu. No aj vďaka nej stojí za to našu krajinu brániť.“
Robert Wilson sa stal prvým riaditeľom Fermiho národného časticového laboratória, dnes známeho ako Fermilab.

Aká budúcnosť čaká koronavírus? Po prekonan

Aká budúcnosť čaká koronavírus?

Po prekonaní určitého ochorenia si ho náš imunitný systém pamätá, vzniká takzvaná získaná imunita. Táto získaná imunita dokáže nášmu telu poskytnúť ochranu troma spôsobmi, ktoré sa líšia silou imunitnej odpovede.

Najúčinnejšia je sterilizačná imunita, pri ktorej je úplne zastavené množenie sa útočiaceho vírusu, čím sa zabráni opakovanej infekcii. Táto sterilizačná imunita ale nefunguje úplne vždy a v takomto prípade nám náš imunitný systém zabezpečí aspoň to, že opakovaná infekcia bude mať mierny priebeh a/alebo budeme menej nákazlivý pre svoje okolie. Ako sa ukázalo, tak pre koronavírusy platia obe typy imunizácie – sterilizačná aj imunizácia, ktorá spôsobí mierny priebeh ochorenia. Líšia sa iba v dĺžke trvania od prvotnej infekcie.

Pomocou analýzy nákazlivosti a imunity voči štyrom ostatným známym ľudským koronavírusom, ktoré momentálne cirkulujú v populácii a spôsobujú hlavne nádchy, vedci zistili, že sterilizačná imunita je relatívne krátkotrvajúca, zatiaľ čo imunita, ktorá zabráni horšiemu priebehu ochorenia je dlhotrvajúca. Z týchto dát vyplýva, že keď sa dosiahne komunitná imunita, teda keď väčšina dospelej populácie získa imunitu buď prekonaním ochorenia COVID-19 alebo očkovaním, tak sa vírus stane endemickým a v budúcnosti mu budú prvýkrát vystavené iba deti, pre ktoré ale nepredstavuje väčšie riziko ako napríklad nádcha.

Toto je spôsobené hlavne tým, že starší ľudia už boli za ich život niekoľkokrát vystavení SARS-CoV-2 a ich imunitný systém si už tento vírus pamätá. V tomto ohľade je SARS-CoV-2 pre ľudstvo veľmi priaznivý vírus. Keby sme totižto mali pandémiu vírusu, ktorý spôsobuje ochorenie smrteľné pre deti, teda mal úplne opačné riziko na základe veku ako má teraz COVID-19, tak by takáto predikcia bola oveľa horšia, keďže deti by sa prvýkrát stretávali s pre nich veľmi nebezpečným vírusom.

Aj pre toto je veľmi dôležité aby sa ako prvé zaočkovali ohrozené skupiny ľudí. Len týmto sa dá znížiť úmrtnosť na COVID-19 aj o viac ako 85%. Preto skúste presvedčiť hlavne starších ľudí vo vašom okolí, nech sa dajú zaočkovať, je to momentálne veľmi dôležité.

[Dominik]

„Prečo sa to stalo?“ Toto je otázka, ktorú

„Prečo sa to stalo?“ Toto je otázka, ktorú si kladieme často, bežne je však ťažké dopátrať sa odpovede. Napríklad: prečo ma bolí hlava? Málo som pil? Alebo som včera pil veľa? Zle sedím za počítačom? Alebo niečo úplne iné? Ak nemáme jasnú príčinu – napríklad, že som práve búchal hlavou o stenu – tak je ťažké nájsť správne vysvetlenie.

Bežným postupom je hľadania odchýlok od normálu. Napríklad, ak som dnes pil menej, ako je bežné a dnes ma bolí hlava, čo tiež nie je bežné, tak mám tendenciu tieto veci prepojiť. To nás však môže zviesť na nesprávnu cestu. Hlava ma totiž môže bolieť kvôli niečomu úplne inému, napríklad kvôli prechladnutiu.

Na popis takejto situácie existujú dva dôležité pojmy: korelácia a kauzalita. Korelácia hovorí o štatistickom prepojení dvoch javov. Napríklad: dnes som pil podpriemerne málo vody a dnes ma nadpriemerne bolí hlava. Oba javy sa naraz odchýlili od priemeru. Druhý dôležitý pojem je kauzalita, prvý jav vyvolal druhý, prvý je príčinou a druhý dôsledkom.

Tieto dva pojmy si často pletieme. Korelácia môže vzbudiť podozrenie, zďaleka však kauzalitu nedokazuje. Stačí na to jeden jednoduchý príklad. V lete sa skonzumuje denne viac zmrzliny, ako je celoročný priemer. Zároveň sa v lete viacej ľudí utopí pri kúpaní v jazere. Medzi týmito javmi teda existuj korelácia. Znamená to, že sa ľudia topia kvôli zmrzline? (Alebo nebodaj naopak?) Je medzi javmi kauzalita? Ani omylom! V tomto prípade vznikla korelácia dôsledkom toho, že obe veci mali rovnakú príčinu – v lete je teplo.

Ako teda odhaliť kauzalitu? Vo všeobecnosti to je ťažké. Na predošlom príklade môžeme skúsiť ľudí prinútiť jesť zmrzlinu aj v zime a ukázať, že počet utopení nestúpa. Alebo podrobnej prejsť štatistiky a ukázať, že aj keď zmrzlinu jeme aj na jeseň, ľudia sa už netopia. Alebo si vytiahnuť záznamy o utopeniach a prípad po prípade overiť, či v nich zmrzlina zohrala nejakú úlohu. Áno, je to pracné. No čo chceme: zlé vysvetlenie rýchlo alebo dobré pomaly?

[Samuel]

Zo zlej situácie si treba vedieť vždy zobrať n

Zo zlej situácie si treba vedieť vždy zobrať niečo dobré. Jeden z lepších aspektov pandémie koronavírusu je, že budeme mať navždy poruke príklad evolúcie v praxi.

Pre vznik evolúcie potrebujeme len pár základných ingrediencií. Potrebujeme niečo, čo sa môže množiť. Množenie však nie je dokonalé, je s chybami – mutáciami. Konkrétne koronavírus je tvorený genetickou informáciou vo forme RNA, lipidovým obalom a viacerými typmi proteínov. Jedným z nych je spike-proteín, ktorý tvorí chápadielka, pomocou ktorých vírus vniká do ľudských buniek a tie, uvedené do omylu, začnú tvoriť jeho kópie.

Tieto kópie však nebývajú vždy identické, môže sa od svojej predlohy líšiť. Niekedy to nezmení nič dôležité, občas to však môže výrazne zlepšiť vlastnosti vírusu. Čo sa tým myslí, keďže vírus tých vlastností nemá tak veľa? Napríklad pri aktuálnom koronavíruse náhodná zmena spike-proteínu spôsobila, že sa vírus stal oveľa priľnavejším na ľudské bunky a tým pádom do nich ľahšie vniká. Takúto vlastnosť získala nová britská mutácia koronavírusu.

Čo sa stane po vzniku takejto mutácie? Vírus, ktorý je ňou vybavený, sa množí viac, než jeho „súrodenci“ a postupne začne v populácii prevládať. Nie je za tým nič viac, než jednoduchá a neúprosná matematika. Vo výsledku vzniká populácia vírusu s vylepšenými vlastnosťami. Hľa, udiala sa evolúcia v úplne jednoduchej forme.

Vývoj vírusov je len kvapkou v mori, evolúcia vykresala biodiverzitu z primordiálnej kaše jednoduchých molekúl a neustále je jednou z hnacích síl jej zmien. Evolúcia komplexných organizmov je obohatená o ďalšie aspekty. Kým koronavírus dosahuje svoj blahobyt pomerne priamočiaro a bez väčších problémov sa presúva po celej planéte, mnohé živočíšne druhy žijú len v určitom prostredí, kde si hľadajú svoju špecializáciu.

Takéto veci chodili po rozume Darwinovi, keď na Galapágoch sledoval pinky a dumal nad rôznorodosťou ich zobákov. Jeho kniha O pôvode druhov je bez diskusie jednou z najvýznamnejších vedeckých publikácii. Teda, bez diskusie to bolo pre väčšinu ľudí. Potom, ako sledujeme evolúciu koronavírusu pod nosom, to snáď bude bez diskusie pre všetkých.

[Samuel]

Load More... Follow on Instagram

Privacy & Cookies: This site uses cookies. By continuing to use this website, you agree to their use.
To find out more, including how to control cookies, see here: Cookie Policy

Vacuumlabs

Nadácia ESET

Copyright © 2021 Vedátor. Powered by WordPress and Bam.