Skip to content

5. júna 2020

O vesmíre, prírode a vôbec

Domov
Články
Longread
Podcast
Eventy
Knižnica
- Tipy na víkendové čítanie
- Recenzie na knihy
O nás
Podporte nás

Hľadať:

Domov
Články
Longread
Podcast
Eventy
Knižnica
- Tipy na víkendové čítanie
- Recenzie na knihy
O nás
Podporte nás

Nothing Found

It seems we can’t find what you’re looking for. Perhaps searching can help.

Hľadať:

Podporte nás cez Patreona …

Newsletter

Ak chcete dostávať občasný email so zoznamom nových článkov a pozvánky na naše akcie, zadajte svoju adresu

E-mailová adresa:

Leave this field empty if you're human:

Facebook

Instagram

vedator_sk

Desiatnik (Specialist) John W. Bennett nemal 18.5.

Desiatnik (Specialist) John W. Bennett nemal 18.5.1968 dobrý deň. Slúžil vo Vietname v prieskumnej jednotke ako zdravotník. Zrovna hliadkoval, keď sa ozvala rana a Bennett sa zrútil k zemi. Nezložil ho sniper, ani delostrelecký prepad. Udrel do neho blesk. Mal šťastie, že to videli jeho spolubojovníci, ktorí pribehli a okamžite začali s oživovaním. Zároveň mu privolali vrtuľník.

Vo vrtuľníku napriek neustálej resustitácii stratil životné funkcie. Ešte za letu ho vyhlásili za mŕtveho. Po pristátí ho zazipsovali do vreca na mŕtvoly a odniesli do márnice. „Pred očami sa mi mihali farebné trubice a tunel so svetlom na konci. Zrazu prišla tma.“ To otvoril oči a mal pred nimi čierny igelit. Nespanikáril, nahmatal vo vrecku nôž a prerezal sa von. Posadil sa, okolo ležali desiatky podobných čiernych vriec. Pol hodinu iba sedel a snažil sa spomenúť, čo sa mu to, sakra, stalo. Vedel, že je vo Vietname, ale netušil, kde a prečo ležal, či je u svojich alebo nepriateľov. Na nič neprišiel.

Otvorili sa dvere a do miestnosti vošiel ďalší vojak. Pohľad na sediacu mŕtvolu ho prekvapil: „Wow, chlapče, čo ti je?“
„To mi povedz ty,“ odpovedal Bennett. Vojak sa otočil a doniesol mu ceduľku s nápisom: „John W. Bennett – zabitý v akcii – udrel do neho blesk.“ Po krátkej rekonvalescencii sa Bennett vrátil k svojej jednotke. Chceli na jeho pamiatku pomenovať po ňom bunker, ale keďže je zrazu živý a zdravý, má smolu. Trvalo mu mesiac, kým sa mu podarilo spojiť so svojou rodinou v Štátoch a vysvetliť im, že list, ktorý dostali od ministerstva obrany nemajú brať vážne a skutočne žije.

Vojnu prežil a po nej sa stal … elektrikárom. [Thibir]

Čo nás čaká na obloho tento mesiac? @slovinsky

Čo nás čaká na obloho tento mesiac? @slovinsky.art pre vás pripravil parádny výber! Ak vás zaujíma viac detailov, sledujte jeho profil a stránku http://slovinsky.art/

Mapa svetelného znečistenia Slovenska. Ďaleký

Mapa svetelného znečistenia Slovenska. Ďaleký východ je úplne top! Ak vás zaujíma iná krajina, nájdete ju na stránke www.lightpollutionmap.info
.
.
.
#veda #vedator #noc #hviezdy #wow #stargazing #znecistenie #eko

Prečo strácame hviezdy? Neželaný fenomén zva

Prečo strácame hviezdy?

Neželaný fenomén zvaný svetelné znečistenie bojuje o prvú priečku medzi poprednými problémami astronómov, astrofotografov, či pozorovateľov. Tento neželaný úkaz však negatívne neovplyvňuje len vedecký výskum, či kvalitu pozorovaní, ale i každodenný život nás ľudí.

Svetelné znečistenie je pojem, ktorý z médii nezapočujete často. Väčšina ľudí ho totiž neradí medzi dôležité veci, ktorými by sme sa mali zaoberať. Ak im však budete argumentovať tým, že sa vo svete vysvieti ročne prebytočne pár miliárd eur, že sa kvôli nemu za 10 rokov skrátil spánok v priemere o hodinu, či to, že negatívne nabúrava náš denný rytmus, tvorbu melatonínu a prispieva k zvýšeniu rizík civilizačných chorôb, možno sa nachvíľu pozastavia. A to sme ešte len na začiatku.

Ľudia majú tendenciu myslieť si, že pár kilometrov od mesta nájdu perfektnú nočnú oblohu, na ktorej sa ligotá niekoľko tisíc hviezd. Nikdy lepšiu nevideli! Faktom je to, že pár km od mesta nepozorujeme tisícky hviezd, no i to, že väčšina ľudí naozaj nikdy lepšiu oblohu nevidela. Pokles svetelného znečistenia nemá lineárny priebeh. To znamená, že sa tmavá nočná obloha hľadá čoraz ťažšie. Zatiaľ čo v mestách rozpoznávame stova zopár najjasnejších hviezd, pod tmavou oblohou ich priemerným voľným okom môžeme pozorovať niekoľko tisíc. A okrem iného, na oblohe uvidíme aj jasný a kontrastný pás, našu domovskú Galaxiu zvanú Mliečna cesta. Voľným okom môžeme z naších končín dokonca sledovať aj galaxiu v súhvezdí Androméda (M31). Ako ďaleko za tmavou nočnou oblohou cestovať? Nuž, na Slovensku sa skutočne tmavá obloha nenachádza. V porovnaní s niektorými krajinami Európy sme však na tom relatívne dobre. Svetelné znečistenie rozďeľujeme do škál Bortleovej stupnice od 9 (obloha veľkomesta) po 1 (excelentne tmavá obloha). Najtmavším miestom na pozorovanie nočnej oblohy sú na Slovensku Poloniny, kde je oficiálne vyhlásený Park tmavej oblohy Poloniny. Okolité obce v noci vypínajú verejné osvetlenie a obloha tu preto dosahuje kvalitu 2 triedy Bortleovej stupnice svetelného znečistenia.

Autor/Credits: Tomáš Slovinský

Dnes som počúval podcast Dve baby aj o vede, kde

Dnes som počúval podcast Dve baby aj o vede, kde hovorili, že existuje zviera, ktoré aj rodí mladé aj znáša vajíčka, niekedy dokonca naraz. Pekne dopletený tvor, poviete si. Až kým si ho nehodíte do googlu (three-toed skink) a nezistíte, že vyzerá ako had s rukami! Ďakujem dievčatá @sima_chrumka a @k.r.s.t.n.a , made my day!

#veda #vedator #priroda #nature #wow #ehm #wtf #gohomeyouaredrunk

Ursa Major ✨🐻🌲 Spoznávate súhvezdie na o

Ursa Major ✨🐻🌲 Spoznávate súhvezdie na obrázku? Zrejme mnohí z Vás si myslia, že sa pozerajú na Veľký voz. Iste, je to tak. Rozhodne máte pravdu, avšak súhvezdie to nieje. Veľký voz tak, ako aj iné, patrí medzi asterizmy a pomáha nám lepšie sa orientovať na oblohe. Veľký voz je súčasťou súhvezdia Veľkej medvedice, ktorá je na fotografii obklopená prirodzeným žiarením atmosféry - airglow, ktoré podrobnejšie rozoberieme nabudúce. Veľká Medvedica latin. Ursa Major (UMa) je dokonca cirkumpolárnym súhvezdím a teda z našich končín nezapadá za obzor počas celého roka. [Tomáš Slovinský]

BLOG: https://bit.ly/2Znzmay

Paradox asteroidu „No ty vole,“ povedal mladý

Paradox asteroidu „No ty vole,“ povedal mladý stážista a vstal od počítača, „máme problém.“ Na Zem sa rúti asteroid, takmer určite nás zasiahne a zásah takmer určite znamená katastrofu globálneho rozmeru. Nastane šok, panika a hystéria. Potom niekoho napadne: „A nevieme niečo spraviť?“ Možno, ak dáme dokopy dostatočne veľkú atómovú bombu, ktorá ho dokáže vychýliť. Američania dajú k dispozícii svoje zásoby, po nich aj Rusi a Čínania. Nasleduje plánovanie misie, opakované prepočítavanie trajektórie, všetko sedí, raketa vyletí, ľudstvo zatajuje dych, asteroid sme zasiahli a bomba vybuchla – nevieme však, či to stačilo. Niekoľko dní nervózneho čakania, zrazu hlásia z Austrálie, že zaznamenali tesný prelet zbytkov asteroidu, v atmosfére zhorelo len pár malých kúskov, zbytok nás minul. Kolektívny výdych celého ľudstva, ušli sme hrobárovi z lopaty. A zrazu sa niekto ozve: na čo to všetko bolo dobré, vyhodené peniaze, však nás vôbec netrafil! Ehm, čo prosím?

Tento scenár bol, očividne, vymyslený. Jeho variácie sú však bežné. Identifikujeme problém, navrhneme a zrealizujeme jeho riešenie a kopa ľudí zabudne, že nám vlastne nejaký problém hrozil. Jeden príklad za všetky – očkovanie. Proti očkovaniu bojujú bežne ľudia, ktorí sa neboja chorôb, ktoré nepoznáju, paradoxne, práve vďaka očkovaniu.

Niečo podobné sa stalo, aspoň na Slovensku, s koronavírusom. Kým v mnohých krajinách zabíjal v desaťtisícoch, u nás sme zareagovali promptne a zodpovedne a najhoršiemu sme sa vyhli. Pár ľudí sa však zháčilo. Na čo bolo toľko obmedzení, keď sa nič také strašné nestalo? Nič také strašné sa však nestalo práve vďaka obmedzeniem. Je to ako odkráčať po svojich z vážnej dopravnej nehody a zhodnotiť, že bezpečnostný pás a airbag boli vlastne zbytočné, lebo sa nám nič nestalo.

Kým po vychýlení asteroidu by sme nad takýmito posmešnými hlasmi mohli mávnuť rukou, pri epidémii musíme byť obozretnejší. Vieme, že choroby sa môžu vracať, hrozia nám ďalšie vlny, ako keby za prvým asteroidom letel druhý a tretí. Nenechajme sa oklamať, že týždne, ktoré sme strávili zavretí doma, boli zbytočné. Práve naopak – vieme, že šírenie vírusu zastavili. Treba na to myslieť ak sa nebodaj koronavírus vráti.

Takto sa rodí planéta, z víriaceho sa prachu a

Takto sa rodí planéta, z víriaceho sa prachu a plynu, ktoré kolabujú pod tiahou gravitácie. Nachádza sa v okolí hviezdy AB Aurigae, fotku spravil teleskop ESO.
#veda #vedator #vesmir #wow #vznik #planeta #zem2? #asinie #ajtakcool

Pre život sú kľúčové dve veci: energia a inf

Pre život sú kľúčové dve veci: energia a informácia. Toto platí už na úrovni buniek, no niečo podobné si môžeme všimnúť aj v histórií ľudstva. Najväčší pokrok nastal vždy, keď sa zlepšila naša schopnosť pracovať s jedným z týchto zdrojov.

Objavenie ohňa okrem iného zvýšilo kalorický príjem ľudí a umožnilo nám rýchlejšie expandovať. Vďaka poľnohospodárstvu sme dokázali z malej plochy získať veľa obživy, čo vytvorilo podmienky pre veľké spoločenstvá, ktoré zas držali pokope vďaka príbehom, ktoré si ľudia o svete rozprávali. Objav písma, akcelerovaný kníhtlačou, umožnil presné ukladanie a šírenie myšlienok mimo ľudskej mysle. V priebehu dvoch storočí sme zažili parné stroje, elektrifikácia spoločnosti a prvé kontrolované jadrové reakcie. Energia a informácia. (Ná)stroje a nám väčšinu histórie nahrádzali svaly. Od okresaných kamienkov, cez poľnohospodárske zariadenia až po veľké výrobné linky, lietadlá či zbrane. Postupne nám však stroje začali pomáhať aj s informáciami, či už šlo o písací stroj, telegraf či rádio. Jeden z najväčších objavov v tomto smere predstavuje počítač.

Počítače spočiatku slúžili na počítanie, boli v tom – a stále sú – veľmi rýchle. Postupne však spravili revolúciu aj v komunikácii medzi ľudmi. Kým ráno vstaneme z postele, vieme, čo si o počasí myslí kamarát z opačnej strany sveta a čo mala spolužiačka na raňajky. Internet nespája len stroje, ale aj ľudské mysle. Aký vývoj nás v interakcii mysle a strojov čaká? [Zbytok príspevku na vedator.space, sorry, nezmestil sa sem celý.]

Syntetická biológia je odvetvím inžinierstva,

Syntetická biológia je odvetvím inžinierstva, ktoré sa zaoberá dizajnom, úpravou a vytváraním nových biologických systémov tak, aby sme ich dokázali využiť na ľudstvu prospešné účely. Syntetickí biológovia a genetickí inžinieri doslova „čítajú” informácie obsiahnuté v základných molekulách života, akými sú napríklad DNA, RNA, alebo proteíny. Dokážu identifikovať funkcie jednotlivých kúskov DNA nazývaných gény, v ktorých sú zakódované informácie potrebné pre výrobu proteínov a reprodukciu buniek. Inžinieri dokonca vedia „vybrať“ gény z jedného organizmu a vložiť ich do iného, kde sa pôvodne nenachádzali. Kúsky DNA dokážeme priamo vyrobiť (syntetizovať) umelo prostredníctvom našich prístrojov a potom ich „vložiť“ do rôznych organizmov, kde môžu plniť svoju pôvodnú funkciu, alebo dokážu vykonávať alternatívne funkcie. Principiálne si syntetickú biológiu môžeme predstaviť ako hru s biologickým LEGOm, kde z menších súčiastok skladáme zložitú a komplexnú stavbu.

Syntetická biológia má mimoriadne široké využitie. S jej pomocou môžeme napríklad vytvoriť baktérie, ktoré produkujú biopalivá či vyrábaujú lacné liečivá. Umožňuje nám tiež premeniť bunky na biosenzory, ktoré detegujú ťažké kovy v ovzduší, či na malé továrne, ktoré premieňajú skleníkové plyny na užitočné látky. Pokročilejšie aplikácie syntetickej biológie zahŕňajú napríklad „preprogramovanie“ buniek tak, aby liečili diabetes, či hľadali a zabíjali rakovinové bunky.

Syntetická biológia sa zdá byť hudbou budúcnosti, no je tu už dnes a má skutočne obrovský potenciál zmeniť naše životy pozitívnym spôsobom. Práve teraz preto nastal čas na to, aby sme na Slovensku naskočili na rozbiehajúci sa vlak syntetickej biológie a bioinžinierstva a stali sa jednými z lídrov v tejto oblasti – ešte nie je neskoro! [Miroslav Gašpárek]

University of Oxford

PS: Tento článok je súčaštou týždňovej série, v ktorej sa venujeme témam, ktoré si zaslúžia väčšiu pozornosť ľudí. [Samuel]

Miro je jedným z autorov podcastu Pravidelná dávka v ktorom sa často venujú rôznym aspektom syntetickej biológie.

Nedeľa, 17. mája 2020, niečo málo o tretej

Nedeľa, 17. mája 2020, niečo málo o tretej hodine popoludní. Obyvatelia malého provinčného tureckého mesta Tire vysedávajú na verandách aby si v kľude, a najmä v tieni prístreškov vychutnali svoj obľúbený popoludňajší čaj. Niečo je však inak, ako zvyklo byť v tomto období neskorej jari v minulosti. Už od skorého rána sa ortuť v teplomere rýchlo „šplhá“ stále vyššie a vyššie, aby neskôr popoludní dosiahla závratným 44,5 °C (deň predtým bolo 43,9 °C). Takto vysoké teploty v máji nie sú dokonca ani pre Turecko obvyklé. Extrémne vysoké denné teploty vzduchu sa naprieč celou Európu dnes vyskytujú 3-krát až 4-krát častejšie ako pred 40 rokmi, a zďaleka sa to nedeje len na starom kontinente.

Súčasná zmena klímy nie je, samozrejme, ani prvá, ani posledná v ľudskej histórii. Niečo je však na nej podstatne odlišné, niečo čo ju stavia do úplne novej kategórie klimatických zmien, ktoré táto planéte absolvovala v priebehu posledných 65 miliónov rokov už mnohokrát. Na základe vedeckého výskumu, empirických údajov z celého sveta (a to nielen tých meteorologických), ale aj výstupov klimatických modelov dnes už vieme s veľkou istotou povedať, že nebyť človeka a jeho hospodárskych aktivít, spojených s rastúcou spotrebou fosílnych palív a energie, zmena klímy by v súčasnosti neprebiehala spôsobom a s takou rýchlosťou ako dnes pozorujeme. [Zbytok článku na vedator.space, sorry, nezmestilo sa to sem celé. Link v bio.]

Zmena genetickej informácie na úrovni DNA, genet

Zmena genetickej informácie na úrovni DNA, genetická modifikácia, je jav bežne sa vyskytujúci pri delení bunky. Pred tým, ako sa bunka rozdelí na dcérske bunky, musí znásobiť obsah svojich organel (bunkový „orgánov“) a tiež duplikovať svoju genetickú informáciu. Pri tomto procese však zároveň dochádza k preusporiadaniu molekuly DNA. Takáto zmena môže spôsobiť vznik, zánik alebo zmenu rôznych vlastností bunky, respektíve organizmu. Práve táto zmena umožňuje evolúciu – ak je zmena pozitívna, bude sa tomuto jedincovi „ľahšie existovať“. Všetky tieto procesy sú v bunke sprostredkované pomocou rôznych enzýmov, čo sú vysoko špecializované bielkoviny. Vyskytujú sa v každej živej bunke a zabezpečujú chod prakticky celého metabolizmu. Enzýmy, ktoré dokážu modifikovať DNA, prípadne RNA, sú schopné túto molekulu nájsť, prestrihnúť alebo zlepiť, opravovať rôzne defekty a podobne.

To, čo sa v bunkách deje ako úplne prirodzený process, dokážeme do určitej miery nasimulovať aj v laboratórnych podmienkach. Je to vlastne chemická reakcia ako každá iná – pri správnych podmienkach látky zreagujú a vytvoria produkty. V prípade genetickej modifikácie je väčšinou produktom molekula DNA, ktorá má proti pôvodnej trochu zmenené vlastnosti. Či už ide o majú zmenu na úrovni jedného „písmenka“ (nukleotidu) alebo sa menia, pridávajú alebo uberajú celé „slová“ (gény), princípom zostáva chemická reakcia, ktorú môže vykonávať bunka alebo vedec v laboratóriu. [Zbytok príspevku na vedator.space, sorry, nezmestil sa celý. Link v bio]

Z celej situácie okolo pandémie COVID-19 je mož

Z celej situácie okolo pandémie COVID-19 je možno najočividnejšie, ako nás všetkých prekvapil rozsah toho, aký chaos dokáže urobiť jeden vírus. Časť tohto prekvapenia nepochybne nesie fakt, že sme si tak nejak zvykli, že mikroorganizmy pre nás nie sú problémom. Je to spôsobené tým, že veda urobila niekoľko zásadných pokrokov, ktoré nám obrovským dielom pomáhajú v boji proti týmto neviditeľným votrelcom. Jeden z nich je nepochybne objav antibiotík. Vedci však varujú, že začína doba, kedy na antibiotiká budeme možno musieť zabudnúť.

Nie je to ani 100 rokov, čo sa Flemingovi začiatkom 20. storočia náhodou podarilo objaviť penicilín. V dobe, keď bolo úplne bežné umierať na banálne infekcie, pôsobil penicilín ako zázrak. Od tohto objavu sa datuje takzvaná zlatá éra antibiotík. Ľudstvo ostalo v opojení, že sme našli magické lieky ktorými dokážeme efektívne zničiť patogény a ľudský organizmus nechať nedotknutý. A fungovalo to, istý čas. Fleming však dobre rozumel princípom evolúcie a sám varoval, že je len otázka času, kedy sa objavia rezistentné kmene.

Baktérie majú jednu obrovskú výhodu – rýchly generačný čas. Zatiaľ, čo ľudia novú kombináciu génov a nové mutácie otestujú každých cca 20 rokov pri pôrode nového potomka, baktérie sa môžu pri vhodných podmienkach rozdeliť aj každých 10minút a v absurdných počtoch sú úplne všade. To zaisťuje obrovskú variabilitu a súčasťou tejto variability je aj rezistencia na rôzne antibiotiká.

Po tom ako sa vo veľkom začal užívať penicilín trvalo doslova len pár rokov, než sme vyselektovali kmene, ktoré sú naň rezistentné. Po penicilíne však prišli ďalšie antibiotiká ako tetracyklín, chlorofenikol, ampicilín a mnoho ďalších. Vzorec sa však opakoval – každé jedno antibiotikum, ktoré sme vynašli, časom vyselektovalo kmene, ktoré dokázali antibiotikum tolerovať. Začal sa pomyselný závod medzi vedou a baktériami. Mnohí však varujú, že je to závod, ktorý nemôžeme takýmto postupom vyhrať a dnes otvorene vravíme o kríze antibiotík. [Celý článok nájdete na vedator.space, link v bio. Sorry, nezmestilo sa!]

Ohrozuje nás 5G? Dal by som ruku do ohňa za to,

Ohrozuje nás 5G?
Dal by som ruku do ohňa za to, že keď vošiel prvý človek do jaskyne s horiacou vetvou, všetci súkmeňovaci začali šalieť. Ľudia sa nových technológii boja. V začiatkoch industriálnej revolácie ničili stroje, čo ich oberali o prácu. Báli sa ísť vlakom, lebo išiel moc rýchlo. Báli sa rádia, telefónu aj televízora. V roku 1999 sa báli, že keď odbije silvestrovská polnoc, počítače prestanú fungovať a svet upadne do chaosu. Odhadom pätnásť rokov dozadu sa šírilo falošné video, kde mobil uvaril vajíčko. Tisíce ľudí ho šírilo, v mnohých zostalo posolstvo zakorené, aj keď im nasledujúce roky mobil maximálne zapotil ucho; aj to nie žiarením, ale svojím vlastným teplom.
Nikoho tak nemôže prekvapiť, že ľudí vyplašilo aj 5G. Čo tam po tom, že katastrofické predpovede o 3G, 4G či domácej wi-fi sa nenaplnili. Obáv z novej generácie telekomunikačnej technológie je mnoho, sú na škále od legitímnych obáv („Je to nová technológia, mali by sme otestovať všetky jej aspekty.“) až po hlúposti hodné žaloby na ministerstvo školstva („5G vyvoláva COVID-19.“). Je otázka, či sa tomu má vôbec zmysel venovať, tieto správy sa šíria časťou internetu, ktorej je pomerne jedno, že už bol nejaký nezmysel vyvrátený.

Venujme tomu však aspoň jeden odstavec. Elektromagnetické žiarenie tvorí spektrum v závislosti od svojej frekvencie (resp. vlnovej dĺžky). V strede si môžete predstaviť vidteľné svetlo, má frekvencie okolo 500 000 GHz. Nižšie frekvencie má postupne infračervené žiarenie, mikrovlny a rádiové vlny. Naopak, vyššie frekvencie odpovedajú UV svetlu, Röntgenovému žiareniu a gamma žiareniu. Čím vyššia frekvencia, tým vyššia energia svetla. Od istej hranice má svetlo toľko energie, že vie v chemických zlúčeninách vyvolávať štrukturálne zmeny, takéto žiarenie voláme ionizujúce. Presná hranica neexistuje, približne to je ale vzdialený koniec UV spektra, okolo 2 500 000 GHz. Technológie 5G operujú na maximálnej frekvencii 39 GHz. Koľkokrát je menšia frekvencia, toľkokrát je menšia energia; 5G bledne v porovnaní so svetlom, na ktorom sa opaľujeme. Jediný efekt, ktorý môže neionizujúce žiarenie mať, jemné, prakticky necítiteľné (doslova) ohrievanie.

Back in the days, bol som si poobzerať CERN (Veľ

Back in the days, bol som si poobzerať CERN (Veľký hadrónový urýchlovač mal odstávku). Za mnou vidno detektor častíc <3
#veda #vedator #cern #lhc #fyzika #tbt

Pravá strana: prvý článok popisujúci vznik ve

Pravá strana: prvý článok popisujúci vznik vesmíru. Ľavá strana: analýza obsahu čriev kobry. Kozmológia to mala kedysi ťažké! Viac vo videu na YT, link v bio #veda #vedator #bigbang #vesmir #mackasmihada

O Íroch panuje nezaslúžený názor, že pijú šialene veľa alkoholu. Myslím, že mýtus vznikol v časoch masovej imigrácie do Ameriky, kedy ich vyhnal z domoviny veľký hladomor. Dnes sú už v rebríčku spotreby alkoholu hlboko pod Slovenskom. To, že Íri nie sú národ postavený na alkohole sa však obhajuje trochu ťažšie, keď si uvedomíme, že slovo whiskey pochádza z írskeho slova uisce (čítaj išky), čo znamená voda.

Návod na výrobu whiskey je pomerne priamočiary. Vyrobíte alkohol z obilnín a vydestilujete ho. Tým získate silný, číry a nie veľmi chutný medziprodukt. Ten necháte následne zrieť v prevažne dubových sudoch, z ktorých získa peknú farbu a arómu. Už asi viete, prečo môže vôňa whiskey niekomu pripomínať starý nábytok.

Keď otvoríte sud vyzretej whiskey, zistíte, že vám z nej výrazne ubudlo. Podľa teploty a vlhkosti okolného prostredia ide o 2-5% objemu ročne. Možno sa to zdá málo, myslite však na to, že dobrá whiskey strávi v sudoch aj 18 rokov. Chýbajúce časť dostala pekné meno – anjelsky podiel (Angel’s share), keďže vyfučala do neba.

Grécky nápoj ouzo má zaujímavú vlastnosť. Je číry, no po pridaní čírej vody sa zakalí. Whiskey je tiež podobne zvláštna. Chutí intenzívnejšie, keď do nej pridáte vodu bez chuti. Ako je to možné vysvetlil výskum publikovaný v Scientific Reports. Pri vysokej koncentrácii alkoholu sú aromatické molekuly zodpovedné za chuť, ako napríklad guajakol, vytláčané z povrchu nápoja a tak ich necítiť. K povrchu sa dostanú až po zriedení.

V Írsku pred pár rokmi v médiách zarezonovali informácie o zdravotných benefitoch pri miernej konzumácii whiskey. Viem, čo si vravíte – každý počuje, čo chce. Mnohé z týchto tvrdení naozaj potvrdzujú výskumy. Kým vysoká konzumácia alkoholu riziko demencie u starších ľudí zvyšuje, mierna konzumácia, teda 1-6 pohárikov za týždeň, ho znižuje. Zároveň má whiskey aj antioxidačné účinky. Čo dodať? Sláinte! [Samuel]

PS: Relatívne nedávny výskum naznačil, že dozrievanie whisky by mohla výrazne urýchliť aplikácia ultrazvuku.

PS2: Panuje nezhoda o počte písmen ‘e’ v slove whiskey. Podľa Írov a Američanov je tam jedno, podľa Škótov nula.
#veda #vedator #whisky #whiskey #slainte #historia #zaujimavosti #chemia

Jupiter v infračervenom (IR) spektre (je tak vidn

Jupiter v infračervenom (IR) spektre (je tak vidno pod husté búrky). Snímka bola nedávno fotená zo zeme metódou lucky shot, ktorá rieši problém s premenlivou atmosférou (robí sa veľa krátkych záberov a zošijú sa ostré miesta). #veda #vedator #vesmir #jupiter #wow #nebo #burka #lucky

Prečo hviezdy vyzerajú ako hviezdy? Varovanie:

Prečo hviezdy vyzerajú ako hviezdy?
Varovanie: obsah tohto príspevku vás možno sklame.

Hviezdy, ako napríklad Slnko, sú viac-menej guľaté. Na záberoch hviezd sme však zvyknutí, že majú tvar… hviezd – napríklad štvorcípych (ako na obrázku). Ako sa z gule stalo niečo špicaté?

Väčšina teleskopov pozostáva z dvoch zrkadiel. Prvé, väčšie, odráža svetlo na druhé, ktoré sa nachádza v tube teleskopu a odráža svetlo na detektor.

Menšie zrkadlo musí na niečom visieť a to niečo sú bežne 4 tenké drôtiky. Tenké, no nie neviditeľné. Keď svetlo letí okolo nich, dôjde k difrakcii (ako keď si Slnko na oblohe presne zakryjete rukou). No a táto difrakcia dotvára hviezdam ich charakteristické ramená. Hviezdy na fotkách tak vlastne získavajú svoj typický tvar len vďaka zavadzajúcim káblikom v teleskope. Ach jaj. [Samuel]
#veda #vedator #hviezda #hviezdy #hehe #kabliky #drotiky #sorry #notsorry

Vychutnajte si dnešný pohľad na Mesiac Rô

Vychutnajte si dnešný pohľad na Mesiac

Rôzne kultúry na Zemi kedysi dali meno každému splnu Mesiaca. Väčšinou sa jednalo o pôvodných obyvateľov Ameriky, ktorí používali lunárne cykly ako dôležitú metódu merania času počas roka. Pre májový spln sa uchytilo meno Flower Moon. Dnes, 7. mája nastáva spln. Mesiac vychádza nad obroz 20:05 LSEČ po západe Slnka a zotrvá na nej až do 05:52 LSEČ nasledujúceho dňa. Z jeho povrchu bude osvetlených 99.7% a od nás bude vzdialený približne 360.000 km. [Tomáš Slovinský] @slovinsky.art .
.
#veda #vedator #hviezdy #nebo #obloha #noc #wow #mesiac #moon

Load More... Follow on Instagram

Privacy & Cookies: This site uses cookies. By continuing to use this website, you agree to their use.
To find out more, including how to control cookies, see here: Cookie Policy

Vacuumlabs

Nadácia ESET

Copyright © 2020 Vedátor. Powered by WordPress and Bam.