Skip to content

27. októbra 2020

O vesmíre, prírode a vôbec

Domov
Články
Longread
Podcast
Eventy
Knižnica
O nás
Podpora

Hľadať:

Domov
Články
Longread
Podcast
Eventy
Knižnica
O nás
Podpora

Nothing Found

It seems we can’t find what you’re looking for. Perhaps searching can help.

Hľadať:

Podporte nás cez Patreona …

Newsletter

Ak chcete dostávať občasný email so zoznamom nových článkov a pozvánky na naše akcie, zadajte svoju adresu

E-mailová adresa:

Leave this field empty if you're human:

Facebook

Instagram

vedator_sk

Toto je asi najpevnejší chrobák na planéte, ph

Toto je asi najpevnejší chrobák na planéte, phloeodes diabolicus. Pokojne ho môže prejsť aj auto, znesie záťaž odpovedajúcu asi 39 000-násobku jeho hmotnosti! V časopise Nature vyšiel článok o tom, ako je to vlastne možné. Exoskelet má tvorený z prepletených polysacharidov a proteínov. Jednotlivé dieliky sú spolu pospájané sofistikovaným spôsobom, ktorým sa teraz môžu inšpirovať inžinieri, napríklad aj pri výrobe robotov.

Je to jeden z mnohých dôvodov, prečo je biodiverzita dôležitá – príroda stále ukrýva mnohé riešenia, ktorými sa môžeme inšpirovať. Dokonca ani nie sú chránené copyrightom!

#veda #vedator #zaujimavosti #chrubak #terminator #priroda #cool

Zdroj obr: getty, článok: https://www.nature.com/articles/d41586-020-02840-1

Výnimoční učitelia a učiteľky Keď sa opýt

Výnimoční učitelia a učiteľky

Keď sa opýtate úspešného vedca, komu vďačí za svoj úspech, veľmi často spomenie svojho učiteľa či profesorku, ktorí ho v správny moment poštuchli správnym smerom. Netýka sa to len vedcov, každý z nás zažil na škole niekoho výnimočného.

Tento týždeň som vám v storkách rozprával o svojom vedúcom dizertačnej práce Petrovi Prešnajderovi, ktorý ma vždy nenápadne posúval smerom k správnemu výsledku. O Vladovi Černom, z ktorého sálalo nadšenie z poznávania sveta. Hovoril som o prednáškach Martina Mojžiša, ktoré viedol formou diskusie a nútil nás veci premýšľať do hĺbky. Spomenul som stredoškolskú triednu učiteľku Gabiku Šilhárovú, ktorá ukázala, že učenie je viac, než len zamestnanie, je to poslanie. Na záver som hovoril o učiteľka Krchnárovej zo základnej školy, ktorá nás podporovala v záľubách už v útlom veku.

Tento zoznam samozrejme nie je úplný. Je však plný výnimočných učiteľov a učiteliek, ktorí má formovali. Určite ste takýchto učiteľov mali aj vy, možno niektorých z nich poznáte stále. Tento príspevok vznikol v spolupráci s Nadáciou ZSE, ktorá spustila grantový program Výnimočné školy. Jeho cieľom je podporiť výnimočných pedagógov. Ak ich máte vo svojom okolí, alebo nimi dokonca ste – nehanbite sa priznať – máte čas zapojiť sa do programu do 20. 10. 2020. Držím vám palce. A ďakujem!

www.nadaciazse.sk

[Samuel]

#skola #ucitel #ucitelka #profesor #profesorka #vynimocni #spolupraca obr Pixabay

Priatelia, takáto vec sa stala: spolupracoval som

Priatelia, takáto vec sa stala: spolupracoval som na knihe pre deti.

Kniha je o tom, čo spája deti a vedu, teda o zvedavosti. Hlavným ťahúňom knihy je Janko Kurinec, ktorý má na konte knihu Klikal som a čítal som, ktorá deti priúčala kritickému mysleniu. V tejto knihe, ktorú Janko krásne ilustroval, sú jednoduchým spôsobom popísané najzaujímavejšie experimenty vo vede, ktoré zmenili svet a spôsob, akým ho vnímame. Strašne sa z tejto knihy teším! A dúfam, že sa budete aj vy.

Kniha je takmer hotová a tak spúšťame Startlab na jej vydanie. Môžete prispieť už dnes a zaručiť si knižku z prvej várky alebo môžete niekomu výtlačok venovať. A hlavne, môžete pomôcť vzniknúť knihe, ktorá podporuje (nielen) detskú zvedavosť.

Srdečná vám ďakujeme!

Link v bio

https://www.startlab.sk/projekty/1644-najznamejsie-experimenty-z-fyziky/

SKRYTÁ CENA Pozrite si túto fotku, poriadne.

SKRYTÁ CENA

Pozrite si túto fotku, poriadne. Spravil ju Tilaxan Tharmapalan a vyhral s ňou cenu Royal Society of Biology. Slony si na Srí Lanke vytvorili nový zvyk. Chodia sa kŕmiť na smetisko. Vo výsledku tak majú bruchá plné plastov.

Je to strašný pohľad, ktorý nám pripomína, že tvoríme nesmierne množstvo odpadu. Nejde len o plasty, ale aj o jedlo – preto tam tie slony vlastne chodia. Veľká časť jedla, ktorú si kúpime, končí v koši. Nie je to hanba?

Bežný pohľad na nákupy je taký, že za tovar platíme cenu v eurách či dolároch. Tovar má však aj skrytú cenu, ide o to, čo sa s nim dialo, kým sa dostal na pult a čo sa s ním stane, keď ho vyhodíme. Kto ho vyrobil a za akých podmienok? Ako sa to prejavilo na životnom prostredí? Čo sa s ním stane po vyhodení? Budú sa ním kŕmiť slony na Srí Lanke? Pýtajme sa na skrytú cenu vecí, na tú, ktorú neplatíme pri pokladni. Spomeňte si na tento obrázok, keď sa budete rozhodovať, čo (ne)kúpiť.

[Samuel]

Foto: Tilaxan Tharmapalan, RSB

#veda #vedator #klimatapotrebuje #enviro #zodpovednost

KLÍMA ŤA POTREBUJE – PODPOR PETÍCIU Dnes je

KLÍMA ŤA POTREBUJE – PODPOR PETÍCIU

Dnes je Globálny klimatický štrajk. A my sa k nemu pripájame.
Klimatická kríza dnes už nie je len imaginárnym pojmom, o ktorom hovoria vedci a niekoľko klimatických aktivistov. Je každodennou realitou stá miliónov ľudí vrátane obyvateľov Slovenska. Klimatická zmena bude mať na globálnej úrovni zásadné ekologické, spoločenské, ekonomické a politické dôsledky, ktoré sa dramatickým spôsobom dotknú aj Slovenska. Ak chceme, aby boli čo najmenšie, musíme v najbližších dvoch desaťročiach zásadne znížiť emisie skleníkových plynov. Slovenská vláda však musí uznať klimatickú krízu ako jednu zo svojich hlavných priorít.
Podpor petíciu Za klímu, za budúcnosť

www.klimatapotrebuje.sk

#klimatapotrebuje

Dusia nás rúška? Vyskúšal som za vás. $Dusia nás rúška? Vyskúšal som za vás. Tá vec na mojom prste sa volá oximeter a ako asi tušíte, meria nasýtenie krvi kyslíkom. Ako vidíte, aj napriek rúšku na tvári som blízko maximálnej hodnote, oveľa väčšie výkyvy som dosiahol napríklad pohybom alebo dlhým rozprávaním. Ako to funguje? Hemoglobín má iné absorpčné vlastnosti pre červené a infračervené svetlo v závislosti od toho, či v ňom je kyslík alebo nie. Oximeter vyšle do prstu dva záblesky, červený a infračervený. Na opačnej strane zmeria, koľko preniklo a na základe toho určí nasýtenosť kyslíkom. Možno máte na športových či chytrých hodinkách zelené svetlo, ide o podobný princíp, len sa meria odraz svetla. Prečo teda niektorí ľudia tvrdia, že ich rúška dusia? Možno ide o panický záchvat – bojím sa predstavy, že sa dusím a tak začnem zrýchlene dýchať. Druhá možnosť je, že si oxid uhličitý nesprávne asociujú s teplým a vlhkým vzduchom, ktorý vydychujú. (Tretia možnosť je tiež, možno si len vymýšľajú.) Kto neverí, nie je nič jednoduchšie, než si kúpiť vlastný oximeter – stojí to asi 20 eur – a sám si to vyskúšať. Rúška pomáhajú obmedzovať šírenie vírusov kvapôčkami a ide o najjednoduchší a najlacnejší spôsobom ako dostať epidémiu pod kontrolu. Niektorí ľudia naozaj rúško nemôžu nosiť z objektívnych dôvodov. Aj kvôli nim by ho mali nosiť všetci, čo môžu. [Samuel]$

Niektoré veci sú tak málo pravdepodobné, že b

Niektoré veci sú tak málo pravdepodobné, že by nemali nastať ani raz za trvanie vesmíru. Zoberme si také čísla. Sem tam sa stane, že dostanete poradová číslo 69, identifikátor 58008 (frajeri s kalkulačkami si pamätajú), či 666 bodov. Ak ste však satanistické združenie a dostanete do daru 666 Eur päťkrát po sebe, začne to byť podozrivé. Prečo? Pravdepodobnosti sa totiž násobia. Ak máte pravdepodobnosť, že sa jedna vec stane s pravdepodobnosťou 1 k 100, tak pravdepodobnosť, že sa stane dvakrát po sebe je 1 k 100 krát 100, teda 1 k 10 000!

Iný príklad: ľudia teraz sledujú súd s predsedom politickej strany, ktorý tvrdí, že štvorciferné číslo so známou nacistickou symbolikou sa u nich opakovalo náhodne. Pozrime sa, čo hovorí matematika. Pravdepodobnosť, že náhodne vyberiete takéto štvorciferné číslo je 1 k 10 000, teda ak beriem čísla od 0000 po 9999. Čo sa stane, ak sa to opakuje?

Ak sa to zopakuje dvakrát, ide o náhodu 1 k 10^8. To je ako keby ste hľadali nejakého Egypťana, ktorých je zhruba 100 000 000, prídete do Alexandrie, zastavíte prvého človeka, opýtate sa: „Ahmed Alaoui Khan, si to ty?“ a on povie: „Áno!“ A to pekne na prvý pokus. Pravdepodobnosť, že náhodné štvorciferené číslo vyberiete trikrát je 1 k 10^12, čiže približne ako šanca na prvý pokus uhádnuť náhodne vybraný strom na našej planéte. A tým to nekončí!

Pravdepodobnosť, že rovnaké štvorciferené číslo vyberiete úplne náhodne štyrikrát je 1 k 10^16, čo zodpovedá zhruba tomu, že ja vyberiem mravca, zamiešam ho do jedného náhodného mraveniska, hocikde na planéte a vy na prvý pokus môjho Ferda nájdete. Obdivuhodné! Podarí sa vám to isté číslo vybrať päťkrát? To je ako keby ste dvakrát po sebe správne uhádli náhodne vybraného človeka, hocikoho z celej planéty! Aká je pravdepodobnosť trafiť to isté číslo šesťkrát? Taká, ako na prvý pokus nájsť to správne zrnko piesku v Saharskej púšti.

V takomto prípade však existuje aj pravdepodobnejšie vysvetlenie. Fašistickú symboliku si politická strana nezvolila náhodne. Nenechajme sa oklamať, matematika v tomto prípade hovorí jasne.
[Samuel]

Svet obletela fascinujúca správa. V atmosfére V

Svet obletela fascinujúca správa. V atmosfére Venuše sa podarilo objaviť plyn, ktorý si pomerne jednoznačne spájame so životom. Je čas začať sa chystať na prvý kontakt s mimozemšťanmi?

Venuša bola v hľadáčiku ľudí zaoberajúcich sa mimozemským životom už dlho. Nejde však o život taký, ako si možno predstavujete – nečakajte zelených mužíkov a žienky, ale jednoduché mikroorganizmy. Podozrenie existuje už dlho, počas roka sa totiž v atmosfére objavujú tmavšie škvrny, ktoré by podľa hypotézy mohli byť tvorené kolóniami mikroorganizmov.

Nová indícia sa týka chemického zloženia atmosféry. Zo svetla, ktoré k nám prichádza z rôznych planét, vieme určiť ich chemické zloženie. Funguje to aj na vzdialené exoplanéty, teda planéty mimo slnečnej sústavy a preto si astrofyzici a astrobiologičky dlho kladú otázku: „Aká molekula v atmosfére je biosignatúrou, teda znakom života?“

Kyslík je len jeden z nich, príkladov chemických biosignatúr je viac. Ich prítomnosť však nemusí znamenať život, môžu mať totiž napríklad geologický či vulkanický pôvod. Ak objavíme v atmosfére metán, neznamená to, že na povrchu sú kravy, skôr sú tam iba sopky. Najvzácnejšie biosignatúry sú také, ktoré nemajú známy abiotický zdroj. A medzi takéto chemikálie patrí aj fosfán.

Začiatkom roka vyšiel článok, ktorý skúmal fosfán ako znak života na exoplanétach. Na Zemi ho tvoria organizmy bez prítomnosti kyslíka, iné zdroje v relevantnom množstve nepoznáme. Štúdia fosfán zhodnotila tak, že je to super biosignatúra, má však jediný problém – na vzdialených planétach má len veľmi slabý signál a tak je náročnejší na pozorovanie.

A práve fosfán sa podarilo zachytiť nie na vzdialenej exoplanéte, ale priamo v atmosfére Venuše. A čo viac, v takých množstvách, na ktoré výskumníci nepoznajú abiotický zdroj. Znamená to, že sme našli mimozemský život? To by bolo predčasné tvrdenie, stále je možné aj iné vysvetlenie, napríklad neznámy geologický proces. Venuša je však bližšie ako Mars, prečo si neskočiť po vzorky?

Púte v časoch moru https://vedator.space/pute-v-

Púte v časoch moru
https://vedator.space/pute-v-case-moru/

Čierna smrť bola zatiaľ najhoršia pandémia v histórii ľudstva, zahynulo počas nej 75-200 miliónov ľudí. To znie samo osebe desivo, treba si však pripomenúť, že v rokoch 1347 – 1351, kedy prebiehala, žilo na planéte okolo 350 miliónov ľudí. Čierna smrť tak vyhubila tretinu až polovicu populácie.

Táto udalosť mala samozrejme rozsiahle dôsledky na celú spoločnosť, dopady vidíme dodnes, nielen v umení. Smrť si nevyberá a zasiahla aj náboženskú obec, často dokonca v disproporčnej miere. Zdecimovanie náboženských komunít viedlo k naštrbeniu dôvery voči duchovným vodcom. Morové rany mnohí vnímali ako trest boží za hriechy ľudí. Na utuženie komunity a zároveň odprosenie hriechov existovalo bežné riešenie – sväté púte.

Tak ako dnes hurikány nie sú spôsobené svadbami homosexuálov, ale teplým a vlhkým oceánskym vzduchom, tak aj veľký mor mal svoje prirodzené vysvetlenie. Išlo, pravdepodobne, o nákazu spôsobenú baktériou Yersinia pestis, ktorú prenášali blchy. Ako dnes už vieme viac, než by sme chceli, patogén je len jedným z aspektov pandémie. Dôležité je okrem neho aj to, ako rýchlo sa dokáže šíriť.

Na tento aspekt si v roku 2017 posvietili J. Gómez a M.Verdú, ich štúdia bola publikovaná v časopise Nature. Z pohľadu matematickej teórie sietí skúmali, ako sa mohol mor prehnať svetom s takou nevídanou efektivitou. Dnes nás rýchlosť šírenia koronavírusu až tak neprekvapí, vďaka autám, vlakom a lietadlám sa svet scvrkol. Ako sa však mohol mor šíriť tak rýchlo počas stredoveku? Autori štúdie poukazujú na dve hlavné príčiny: obchodné a pútnické cesty.

Ľudia chodili na sväté púte dúfajúc, že to vyriešia problémy, ktoré mor vyvolal. Paradoxne tým však celú situácie len zhoršili. Myslím, že to stojí za ponaučenie.

[Samuel]

Tento týždeň sa vo Vedastorkách venujeme čier

Tento týždeň sa vo Vedastorkách venujeme čiernym dieram. V pondelok to boli zrážky čiernych dier, v utorok supermasívne čierne diery. Možno vám napadla otázka, či sa supermasívne čierne diery môžu zraziť tiež. Odpoveď: áno! Je to bežná súčasť vývoja galaxií, spoja sa dve rôzne galaxie a supermasívne čierne diery v ich stredoch sa zrazia. Narozdiel od bežných, malých, čiernych dier im to však veľmi dlho trvá. A áno, čaká to aj našu galaxiu po zrážke s Andromedou!
#veda #vedator #vesmir #fyzika #wow

Hojenie kostí a nosenie rúšok https://vedator.s

Hojenie kostí a nosenie rúšok
https://vedator.space/hojenie-kosti-a-nosenie-rusok/
Keď sa antropologičky Margaret Meadovej študent opýtal, čo považuje za prvý znak civilizácie, očakával ako odpoveď nástroje, náboženské figúrky či nádoby. Meadová však mala inú odpoveď: „Prvým znakok civilizácie je zahojená stehenná kosť.“
V divokej prírode je takáto zlomenina bežne rozsudkom smrti. Zranený jedinec stráca schopnosť pohybu, nevie sa brániť ani zháňať potravu. V civilizovanej spoločnosti sa však o neho niekto postará. Niekto musí nešťastnú Henrietu (meno som si vymyslel) šesť týždňov ťahať na provizórnych nosidlách, starať sa o jej obživu a v prípade problémov odolať pokušeniu podhodiť ju šablozubému tigrovi.
Kam sme sa za pätnásťtisíc rokov civilizačne posunuli? Dnes máme trochu inú situáciu, je nás o dosť viac. Naše kmene narástli, máme milióny súkmeňovcov, väčšinu z nich za život nestretneme. Už ich nemusíme nosiť na nosidlách, na úkor svojho pohodlia im pomáhame inak. Napríklad nosíme rúška. Je to otravné, ťažšie sa nám cez ne rozpráva, viac sa nám parí tvár. Každý by radšej rúško nenosil ako nosil. Rovnako ako nikoho určite nebavilo Henrietu vláčiť po lese a týždne ju kŕmiť. To bolo však druhoradé. Prvoradé jej bolo pomôcť.
Naozaj to má význam, výskumy ukazujú, že rúška či už chirurgické alebo látkové, spomaľujú šírenie vírusu. Ak vám nejde o vaše zdravie, tak myslite na ľudí okolo vás. A nejde len o zdravie. Ak sa prekročí istá hranica počtu nakazených, znova sa budú zatvárať obchody a reštaurácie, na koncerty a divadlá môžeme na dlho zabudnúť. Rúškom chránime aj prácu ľudí v týchto oblastiach, nemôžeme všetci home-officovať. A aj keď môžeme mať voči nášmu školstvu rôzne výhrady, žiaci sa viac naučia v triede než cez Zoom.
Nosením rúšok pomáhate ostatným na (mierny) úkor vlastného pohodlia. To je, nielen podľa Margaret Meadove, základný aspekt civilizácie.

[Samuel]

Internety priniesli šokojúce odhalenie! O koro

Internety priniesli šokojúce odhalenie! O koronavíruse sa vedelo už dávno! No teda, kto by to bol povedal?

• koronavírusy sú čeľaď vírusov, nejde len o jeden druh
• prvé známe prípady nimi vyvolanej choroby boli pred storočím
• ľudský koronavírus bol popísaný v roku 1965
• vďaka elektrónovým mikroskopom sa podarilo určiť ich tvar a tak im o pár rokov nato prischol tento názov (pripomínajú totiž korunu)
• viac info: www.bmj.com/content/369/bmj.m1547

15. augusta 1977 kontroloval Jerry R. Ehman namera

15. augusta 1977 kontroloval Jerry R. Ehman nameraná dáta. Časť z nich ho zaujala – zakrúžkoval ich perom a dopísal WOW! Dodnes ide o najlepšieho kandidáta na mimozemský signál.

Dnes sa signál mimozemskej civilizácie spracováva cez množstvo počítačov. Kedysi sa to však robilo stručne. Počítač vytlačil na papier silu signálu, na stupnici od 1 po U – najprv išli čísla a potom písmená. Číslo 1 odpovedá najslabšiemu signálu, písmeno U najsilnejšiemu. Ehman tak v dátach videl presne to, čo sme očakávali od mimozemšťanov, ktorý by sa nás pokúsili kontaktovať. Vtip totiž spočíval v tom, že sa signál hľadal na veľmi špecifickej frekvencii, ktorá by sa v prírode ináč nemala veľmi vyskytovať.

Zachytili sme signál mimozemšťanov? Ťažko povedať – nikdy sa totiž nezopakoval.

Viac sa o tejto téme dozviete v dnešnej epizóde Vedátorského podcastu.

#veda #vedator #vedatorskypodcast #wow #et #alien #seti #emzaci

Vedeli ste, že je plameň sviečky dutý? Na obrázku je to vidno, lebo som cez neho dal sitko. Prečo je to tak? K horeniu dochádza najviac tam, kde je dostupný kyslík, teda na jeho vonkajšej hranici. Ak chcete viac info, mám v hightligthoch storiek. Cool, nie? #veda #vedator #verycoolfact #wow #fyzika #yo #fire #lit

Zomrel vôbec niekto na COVID-19? Neuveríte, a

Zomrel vôbec niekto na COVID-19?

Neuveríte, ale takouto otázkou sa zaoberajú niektorí ľudia. Prípadne ešte miernejším tvrdením, že zomierajú len ľudia, ktorí to už aj tak mali spočítané. Čo však hovoria dáta? Dáta o počte smrtí sa zbierajú dlhodobo, okrem iného sa sleduje, ako sa mení počet úmrtí počas rokov.

Na čítanie týchto grafov s počtami úmrtí v Európe netreba tri semestre dátovej analýzy. Čo je z nich očividné?

• Počas koronakrízy zomrelo v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi naozaj veľa ľudí.
• Nešlo len o ľudí, ktorí by zomreli aj tak. Ak by to tak bolo, tak by sme po ústupe korony videli prepad v úmrtnosti (keďže to tým ľuďom vraj korona len urýchlila).
• Koronavírus nezabíja len starých ľudí na sklonku života.

Nevravím, že máme panikáriť. Práve naopak! Zachovajme chladnú hlavu. Koronavírus tu chvíľu pobudne a ak sa budeme správať rozumne, neovplyvní nás veľmi. Čo to znamená? Napríklad nosiť rúška tam je to nakázané (a áno, aj nos je súčasťou dýchacích ciest) a vyhýbať sa plným a zle vetraným miestam – aj keď je tam veselo! Snažme sa, aby sa nás to týkalo čo najmenej. Naozaj to nikoho nebaví a ani neteší, všetci to chceme mať čo najskôr z krku. Buďme rozumní.

[Samuel]

Dáta:
EÚ https://www.euromomo.eu/graphs-and-maps (na obrázku)
USA https://ourworldindata.org/excess-mortality-covid
Excess deaths po krajinách https://www.economist.com/graphic-detail/2020/07/15/tracking-covid-19-excess-deaths-across-countries

#veda #vedator #korona #koronaslovensko #chladnahlava #streetsmart #pozor #cislanepustia

Vedátora môžete podporiť cez Patreona! Je to s

Vedátora môžete podporiť cez Patreona! Je to stránka, kde si vyberiete ľubovoľnú sumu, ktorá sa každý mesiac automaticky pošle tvorcovi obsahu, ktorý (snáď) považujete za hodnotný. Od istej úrovne majú podporovatelia garantované aj odmeny (hrnčeky a tričká). Okrem toho sa dozviete aj na čom práve pracujem a budete mať možnosť projekty dopredu okomentovať a prípadne napísať, aká téma vás zaujíma.
https://www.patreon.com/Vedator_sk

Vďaka za vašu podporu!
[Samuel]

Link aj v bio

Dnes publikovali dvaja prominentní fyzici článok o červích dierach, cez ktoré by mohli cestovať ľudia. Zatiaľ som to nečítal, ale pokúsime sa to spracovať do podcastu. Môže byť, nie?

Link na článok: https://arxiv.org/pdf/2008.06618.pdf

Koľko vážia oblaky? Výsledok nie je ťažké

Koľko vážia oblaky?

Výsledok nie je ťažké zistiť, stačí poznať ich hustotu a prenásobiť objemom. Skúsme ho najprv odhadnúť. Budú to gramy, lebo oblaky nepadajú a tak musia byť lahučké? Alebo to budú tisícky ton, lebo sú také obrovské?

Pekný spôsob ako veľmi hrubo odhadnúť hmotnosť oblakov je zamyslieť sa nad tým, ako oblaky miznú – vypršia sa. Keď sa vyprší oblak s plochou 1 kilometer štvorcový a úhrn zrážok je zhruba 1 milimeter, dokopy napršalo 1 000 kubických metrov vody, každý z nich váži tonu, čiže dokopy 1 000 ton. S vypršiavaním sa oblakov je to samozrejme zložitejšie, no aspoň už vieme, v akých číslach sa budeme pohyvať – nie gramy, ale stovky či tisíce ton!

Pýtať sa, koľko vážia oblaky je ako pýtať sa, koľko vážia balvany – záleží od toho, aký vyberieme. Nieko možno prekvapí, že existuje pomerne podrobná klasifikácia oblakov. Známe ovečky, ktoré vidno často v lete, sa volajú kumulusy a nachádzajú sa zhruba v kilometrovej výške. Okrem ovečiek, pardón kumulusov, sa v tejto výške nachádzajú aj rozťahané stratusy. V strednej výške, okolo 5 kilometrov sa nachádzajú ich obdoby altokumulus a altostratus, vysoké oblaky, okolo 10 kilometrov, sú cirrusy (a aj cirrostratusy a cirrokulumusy).

Ako prvý príklad si zoberme kumulus – typickú letnú ovečku, 1 meter kubický takéhoto oblaku obsahuje zhruba 1 gram vody. Ako rozumný odhad veľkosti poslúži pologuľa s priemerom 1 kilometer. V takomto prípade vychádza celková hmotnosť niečo cez 260 ton – a to sme len pri malej ovečke.

Čo tak búrkový kumulonimbus s rovnako veľkou základňou, ale výškou 10 kilometrov (v tvare valca)? Jeho objem je oproti našej modelovej ovečke tridsaťnásobne väčší, no treba zobrať do úvahy, že búrkové mraky sú až štvornásobne hustejšie a tak sa jeho hmotnosť vyšplhá až na šialených 31 000 ton!

Minulý víkend sme si spravili rozlúčku s Írsk

Minulý víkend sme si spravili rozlúčku s Írskom. Po 4 rokoch tu končí moja výskumná pozícia. Na inštitúte som mal šancu robiť na zaujímavých fyzikálnych problémoch, na niekoľkých projektoch budeme pokračovať ďalej. Írsko je krásna krajina plná milých ľudí a keď sa vydarí počasie - čo sa deje častejšie, než by človek čakal - tak je to úplná topka. Fotka je z prakticky prázdnej pláže na severe Írska. O tom, čo bude ďalej, dám vedieť čoskoro :)

Toto je Ceres, najväčšia planétka (asteroid) v

Toto je Ceres, najväčšia planétka (asteroid) v Slnečnej sústave. Nedávny výskum potvrdil fantasické zistenie – v jeho vnútri sa nachádza slaný tekutý oceán! A to okrem iného znamená, že tam možno existuje aj jednoduchá forma života. Má to však háčik, nachádza sa – asi – 40 kilometrov pod povrchom!

Obrázok: NASA/JPL

Load More... Follow on Instagram

Privacy & Cookies: This site uses cookies. By continuing to use this website, you agree to their use.
To find out more, including how to control cookies, see here: Cookie Policy

Vacuumlabs

Nadácia ESET

Copyright © 2020 Vedátor. Powered by WordPress and Bam.