Predstavte si, že pre kamaráta chystáte na štvrtok oslavu. Dozviete sa však, že mu to chce niekto vyzradiť a pokaziť tak prekvapenie. Dokážete tomu zabrániť?
V princípe je to ťažké, neviete kto mu to ide oznámiť a ani akým spôsobom. Ak by ste to aj vedeli, ako ho stopnúť? Existuje oveľa jednoduchšie riešenie.
Postup je takýto: najmete desiatky ďalších ľudí, ktorí vášmu kamarátovi prezradia niečo iné. Jeden mu povie, že ho čaká oslava v nedeľu, druhý mu povie, že ho čoskoro vykradnú, tretí mu povie, že pozajtra určite nebude pršať.
Aký je výsledok? Váš kamarát sa síce dopočuje, že ho čaká vo štvrtok oslava, no dozvie sa aj kopu ďalších zmyslov a nezmyslov a v konečnom dôsledku tak nevie, čomu veriť.
Je vám takýto plán povedomý? Áno, aj takto funguje dezinformačná scéna. Jej cieľom je nielen to, aby ľudia uverili nepravdám, ale aj to, aby neverili pravdám. Respektíve, aby ich nevedeli identifikovať. Keď niekoho informačne zahltíte, tak dôležité a pravdivé správy buď prepočuje, alebo ich nedokáže správne vyhodnotiť.
Pri informáciách, podobne ako pri mnohých iných veciach, neplatí, že čím viac, tým lepšie. Ľudská myseľ má svoje limity a tie sa dajú ľahko zneužiť. Vyberajte si teda zdroje informácií, ktorým naozaj veríte. To neznamená nepočúvať protistranu či opačný názor, ale ignorovať zdroje, ktoré opakovane a dokázateľne klamú.
[Samuel]