alebo Môj kalendár ide ďalej
Pred desiatimi rokmi sa do pozornosti širokej verejnosti dostal národ Mayov – na záver roka 2012 vraj predpovedali koniec sveta. Ako očakávala väčšina ľudí, k ničomu takému nedošlo. Aj keď, priznajme si, udalosti, ktoré sa odvtedy stali, vyvolávajú určité pochybnosti o stave našej reality. Koniec sveta v roku 2012 z nesplneného proroctva, však nie je dielom samotných Mayov, ale ich „fanúšikov“, ktorí sa príliš nechali uniesť mayským kalendárom a mytológiou.
Mayská civilizácia sa rozvíjala na území dnešných stredoamerických štátov Mexiko, Guatemala, Honduras, Belize a El Salvador. Mayovia tu vybudovali kultúrne a technologicky vyspelú civilizáciu, ktorá prežila štyri tisícročia. Táto dlhá doba sa rozdeľuje na tzv. predklasické obdobie trvajúce asi od roku 2000 pred naším letopočtom do asi roku 250 nášho letopočtu, nasledované klasickým obdobím cca do roku 900, a postklasické obdobie trvajúce do príchodu Európanov. Mayovia však nezanikli, dodnes sú jedným z národov žijúcich v strednej Amerike s vlastným jazykom a kultúrou.
Prostredie strednej Ameriky vyzerá na prvý pohľad ako bohatá džungľa prekypujúca životom. V skutočnosti je to však inak, presný názov znie sezónny tropický les – oblasť ťažko predpovedateľných dažďov s rôznym objemom zrážok, kde sa nepravidelne striedajú vlhké a suché roky. Jared Diamond, autor knihy Kolaps, tvrdí, že takéto prostredie by sa alternatívne mohlo nazývať sezónnou púšťou. Navyše, stredoamerické lesy rastú v plytkej pôde na krasovom podloží. Dažďová voda tam rýchlo vsiakne do podzemia. To prispieva k celkovej krehkosti ekosystému a zraniteľnosti voči intenzívnej ľudskej činnosti.
Mayovia si však vytvorili poľnohospodárske techniky vhodné pre takéto prostredie, budovali siete akvaduktov a zásobníkov vody. Hlavným zdrojom obživy bolo pestovanie kukurice, ktorú dopĺňali fazuľou a inými plodinami, chovali kačky a morky, ale tiež aj ryby a korytnačky (v zavlažovacích kanáloch). Spoločensky boli organizovaní do mestských štátov prepojených viac alebo menej dobrovoľnými spojenectvami. Ucelenú centralizovanú ríšu podobnú aztéckej (stredné Mexiko, 1428-1521) alebo inkskej (južná Amerika, 1438-1572) však nikdy nevytvorili. [1]
Mayskú históriu a kultúru poznáme vďaka písomným záznamom vo forme zápisov v knihách (na papieri z kôry stromov) nazývaných kódexy [2], na stenách chrámov a na stélach pripomínajúcich dôležité udalosti. Vďaka týmto zápisom a presnému meraniu času vieme zrekonštruovať chronológiu tých typických historických udalostí ako sú korunovácie kráľov, výstavby chrámov a vojenské konflikty [3]. Mayovia boli dlho považovaní za mierumilovný národ a kontrastovaní s krvilačnými Aztékmi – ide však o idealizáciu spôsobenú nedostatkom vedomostí o ich histórii. Dnes vieme, že mayské dejiny boli plné vojen a krvavé obety mali svoje miesto aj v ich náboženstve.
Mayovia písali hieroglyfickým písmom, ktoré dešifrovaniu odolávalo až do druhej polovice 20. storočia. [4] Súčasné mayské jazyky pomohli len trocha, pretože síce patria do tej istej rodiny ako jazyk starých Mayov, je ich však vyše 30, navzájom sa značne líšia a súčasní Mayovia nepíšu hieroglyfmi. Mayovia používali dvadsiatkovú číselnú sústavu a poznali nulu. Venovali sa astronómii a svoje budovy orientovali podľa polohy Slnka vo významných dňoch.
Čas merali troma kalendármi. Prvým bol klasický slnečný kalendár s 365 dňami (18 mesiacov po 20 dní plus špeciálny 5-dňový mesiac) zvaný Haab, druhým náboženský kalendár Tzolk’in s 260 dňami (o jeho pôvode sa dodnes diskutuje, 260-dňový cyklus mohol súvisieť s Venušou, poľnohospodárstvom alebo aj dĺžkou tehotenstva) a tretím tzv. dlhý počet, ktorý odrátava počet dní uplynuvších od vzniku sveta, čo bolo podľa Mayov 11. augusta 3114 p.n.l. Dlhý počet sa zapisoval vo formáte b.k.t.u.d (napr. 13.0.10.3.2), kde sprava počítame dni (kin), 20 dní (uinal), 360 dní (tun), 7200 dní (katun) a 144000 dní (baktun). [5]
Prekvapivo, vznik sveta nebol pravý deň nula, 0.0.0.0.0, ale 13.0.0.0.0. Mayovia totiž pracovali s cyklickou kozmológiou, v ktorej je náš svet len jednou z mnohých iterácií. Predpoveď na koniec sveta v decembri v roku 2012 pochádza z toho, že vtedy uplynie presne 13 baktunov od mytologického vzniku sveta, teda nových 13 oproti tým, ktoré boli narátané na začiatku. Mayské texty nie sú jednoznačné ohľadom toho, čo to znamená, rôzne čítania naznačujú hocičo od dôvodu na malú oslavu po úplné preusporiadanie svetového poriadku. Nadšencom to stačilo na to, aby z roku 2012 spravili celosvetový fenomén, ktorý to dotiahol až do kín.
Mayovia samotní však s niečím ako koniec sveta mali bohaté skúsenosti – za tisícročia trvania ich civilizácie došlo niekoľkokrát k úpadku a pádu centier ich kultúry. Príčinou posledného, postklasického, kolapsu boli európski dobyvatelia. Na rozdiel od pádu ríš Aztékov a Inkov po zajatí panovníkov a dobytí hlavných miest, museli Španieli dobýjať samostatné mayské mestá jedno po druhom, niektoré aj viackrát, pretože sa stihli vzbúriť, kým boli dobyvatelia zaneprázdnení inde.
Jedným z najdiskutovanejších civilizačných kolapsov vôbec je kolaps klasickej mayskej civilizácie z 9.-10. storočia n.l., kedy boli niektoré z najvýznamnejších miest zdanlivo náhle opustené a dali vzniknúť stereotypu džungľou pohltených ruín. Centrum mayskej kultúry sa presunulo z hranice Mexika a Guatemaly (oblasť Petén) na Yucatanský polostrov. Rôzne teórie vinia dlhotrvajúce vojenské konflikty alebo revolúcie, zatiaľ čo iní vidia príčinu v klimatických zmenách, predovšetkým dlhotrvajúcom suchu. To malo spôsobiť, že vyťažovaný ekosystém balansujúci na hrane viac nedokázal uživiť preľudnené mestá. Ekologické problémy tiež mohli spôsobiť alebo znásobiť tie spoločenské – ak nie je úroda, panovník zrejme nemá priazeň bohov a treba ho zosadiť, ale tiež aj: keď sa bojuje, nie je čas sadiť a žať. Archeologické záznamy ukazujú zvýšené stavanie pevností a hradieb, ako aj barikád vnútri miest, pričom sa prestali stavať paláce a stély a zaznamenávať historické udalosti. Keď Európania o niekoľko storočí neskôr prechádzali okolo kedysi významných miest, vôbec ich v okolitom lese nerozoznali.
Na záver dodajme, že štúdium mayskej kultúry je jednou z oblastí, ktorá má významné zastúpenie na Slovensku. Slovenskí archeológovia sa podieľali na odkrytí niektorých z významných mayských miest a ich práce boli publikované v renomovaných časopisoch.
[Lukáš]Poznámky:
[1] I keď roky nie sú v dejepise populárne, niekedy je zaujímavé ich aspoň približne uviesť, obzvlášť ak spomíname udalosti, ktoré sa bežne nespájajú. Tu vidíme, že mayská civilizácia bola starobylá. Podobne aj ďalšie civilizácie predkolumbovskej Ameriky. Ale nie všetky. Napriek tomu, že kamenné pyramídy a hieroglyfy budia dojem staroveku, ríše Aztékov a Inkov boli prekvapivo nové, vznikli v čase, keď v Európe končil stredovek, a tým len o málo predatovali zjednotené Španielsko, teda krajinu, z ktorej prišli ich dobyvatelia (Izabela Kastílska a Ferdinand Aragónsky sa zosobášili v roku 1469). Oproti tomu, kým zanikali klasické mayské mestá v 9. storočí, väčšina Iberského polostrova patrila Cordobskému kalifátu. [2] Z tisícov kníh sa aj „vďaka“ horlivým mníchom dodnes zachovali len štyri. Významný mayológ Michael D. Coe túto situáciu opísal vetou, ktorá by sa do našich reálií dala parafrázovať v podobe: „Predstavte si, že by budúci historici poznali našu kultúru len z troch modlitebných knižiek a Dobšinského rozprávok.“ [3] Mayovia vo svojich záznamoch rozlišovali viacero typov vojenských konfliktov od bitky po totálnu vojnu a označovali ich vybranými hieroglyfmi (či mali aj znak pre špeciálnu vojenskú operáciu, neviem). Totálne vojny sa podľa použitého glyfu tvaru hviezdy nazývajú Hviezdne vojny. Zaujímavosťou je, že ruiny mesta Tikal, jedného z centier klasickej Mayskej civilizácie vedúceho hviezdnu vojnu proti mestu Calakmul, boli použité ako kulisy pre mesiac Yavin 4 vo filme Hviezdne vojny. Pravdepodobne však ide o náhodu nesúvisiacu s mayskými hieroglyfmi. [4] Niečo, čo sa ťažko prekladá, sú mená. Kým archeológovia nevedeli čítať mená postáv z mayskej histórie a nepoznali ich význam, pomenovávali týchto ľudí podľa toho, ako hieroglyfy značiace ich mená vyzerajú. Takto bol napríklad vojvodca Siyaj Kʼakʼ, ktorého meno znamená Zrodil sa oheň, dlho známy ako Dymiaca Žaba. [5] V príklade je použitý dnešný dátum, 31.12.2022. Konvertovať rôzne dátumy do mayského dlhého počtu môžete napríklad tu: https://maya.nmai.si.edu/calendar/maya-calendar-converter