Čierny piatok

Čierny piatok je sviatok, ktorý pripadá na deň hneď po americkom Vďakyvzdaní. Už vás počujem: „Hej, Vedátor, Čierny piatok nie je žiaden sviatok, ale komerčný výmysel, ktorý ma prinútiť ľudí míňať peniaze!“ Nehádam sa s vami, máte pravdu. Čierny piatok je naozaj vymyslený sviatok. Rovnako ako všetky ostatné.

Na rozdiel od ostatných sviatkov však máme možnosť vznik tohto sviatku sledovať v priamom prenose. Možno o pár desaťročí zanikne a možno nastane náboženská či kultúrna revolúcia, ktorá bude tento sviatok premaľuje a bude interpretovať inak. Žiaden z ostatných sviatkov už neexistuje v pôvodnej podobe a je možné, že pri viacerých z nich si pôvodne ľudia ťukali na čelo tak, ako my dnes pri Čiernom piatku.

História čierneho piatku

Aký starý je tento sviatok? Starší než asi väčšina z čitateľov, no nie oveľa – vznikol okolo roku 1951. Podstatou tohto sviatku sú predvianočné nákupy a tie začali ešte skôr. V tomto období však ekonomika USA naberala na obrátkach, ľudia zarábali peniaze a chceli ich míňať. (Ak neviete, Čierny piatok vznikol práve v USA, aj tam však stále ide o neoficiálny sviatok.)

Čo špeciálne sa stalo v roku 1951? Prvýkrát bol tento deň označený ako Čierny piatok. V časopise Správa a údržba tovární tak autori označili bežnú praktiku, pri ktorej sa zamestnanci nechali vypísať na PN a užili si tak po Vďakyvzdaní trojdňový víkend. Asi si viete predstaviť, že tento časopis nemal veľa čitateľov a tak sa tento termín zatiaľ nechytil.

Následne ho začali používať policajti, hlavne vo Philadelphii. Čierny piatok označoval prvý deň, kedy kvôli sviatkom a nákupom začali výrazné problémy s dopravou a zápchami. Ak by ste sa vtedy niekoho opýtali, či sa teší na Čierny piatok, asi by len nechápavo krútil hlavou.

Toto označenie začalo naberať na popularite až v osemdesiatych rokoch. Mnohé obchody, ktoré väčšinu roka operovali v strate – teda hovorovo v červených číslach – sa konečne dostali do zisku. Účtovníctvo sa v tento piatok dostalo do „čiernych čísiel“.

K sviatku samozrejme výrazne prispeli obchody. Okrem iného sponzorovali slávnostné pochody, na ktorých sa už počas Vďakyvzdania objavil Santa Claus – jasný signál pre ľudí, že je čas na vianočné nákupy.

Kvôli tejto nákupnej horúčka sa dokonca posunul dátum Vďakyvzdania. Ten pôvodný zakotvil v zákone Abraham Lincon, určil ho na posledný novembrový štvrtok. V roku 1939 to však pripadalo na posledný deň v mesiaci, čo by skrátilo obdobie nákupov a ohrozilo americkú ekonomiku (ktorá sa blížila do vojnového obdobia). Toho sa obával vtedajší prezident Franklin D. Roosvelt a tak sa rozhodol presunúť Vďakyvzdanie z posledného na štvrtý novembrový štvrtok (niekedy to je to isté, niekedy nie). Pár ľudí tak začalo sviatok volať Franksgiving (namiesto angl. Thanksgiving).

Čierny piatok a psychologická manipulácia

Ostatné roky počas tohto dňa prebehli miliardové predaje, už nielen v Amerike, ale po celom svete. (Napríklad Čína však kontruje 11. Novembra svojim Singles’ day.) Zľavy nalákajú obrovské množstvo ľudí – prieskum však ukázal, že až 95% zliav je falošných (napríklad cena predtým bola umelo navýšená, resp. na rovnakú úroveň klesala opakovane).

Okrem takýchto zliav pôsobí na nakupujúcich silný psychologický efekt. Jeho anglický názov je „fear of missing out“ (FOMO), teda „strach z vynechania/nevyužitia“. Nedávno ho skúmala štúdia publikovaná v odbornom časopise Motivation and Emotion. Podstatou je, že vedomosť o nevyužitých možnostiach v ľuďoch vyvoláva negatívne pocity. Ak ste v piatok večer doma a čítate Vedátora, cítite sa OK. Ak vás však kamarát volal na žúrku, ale nechcelo sa vám ísť, stále vám bude vŕtať v hlave, či neprichádzate o skvelé zážitky. 

Podobný psychologický efekt vyvolávajú aj predajcovia. Vyhlasujú limitované ponuky, pri produktoch svietia časovače – jasne vám dávajú najavo, že teraz alebo nikdy – neskôr už šancu mať nebudete. Z psychologického hľadiska je to bežná manipulačná metóda – treba sa mať na pozore.

Na záver dodám jediné. Veda vám nepovie čo si máte kúpiť a čo nie. Vedci však dlhodobo naliehajú, že obmedzenie konzumných návykov a zbytočných nákupov je jeden z kľúčových krokov pri obmedzovaní dopadu klimatických zmien a záchranu globálneho ekosystému. DPH nie je jediná daň, ktorú za nákupy platíme.

[Samuel]