Čomu pozornosť venujeme a ako pozornosť získavame, je v živote kľúčové. Prekvapivo sme však, aspoň donedávna, téme pozornosti veľa pozornosti nevenovali.
Pozornosť je jedným z limitovaných zdrojov, ktorými dosponujeme. Čomu venujeme pozornosť a čomu naopak nie, je v živote určujúce a mení to, aké veci pre nás majú význam. Pustíte si film, celý čas mu venujete pozornosť a ak ste si vybrali film správny, niečo vám dá – zabaví vás, prinúti zamyslieť či sa z neho niečo nové dozviete. Ak si pustíte film a pritom neustále pozeráte do mobilu, je jedno, čo ste pozerali, nemalo to zmysel.
Z našej pozornosti sa stala komodita o ktorú bojujú najväčšie technologické firmy a súdiac podľa ich trhového ohodnotenia, darí sa im to. Množstvo pozornosti, ktoré v priemere denne venujeme malým displejom, rastie. A keďže je pozornosť limitovaná, ak ju dávame im, chýba inde.
Zároveň o pozornosť bojujeme, je to dané geneticky. Ak by novorodenec hlasne neplakal, rodičia by mu nevenovali pozornosť. Niektorým toto zostane do dospelosti. Vekom dospelý muž s komerčne úspešnou kariérou, ktorý by svoju pozornosť mohol venovať rodine, priateľom či zaujímavým projektom radšej urputne bojuje o pozornosť neznámych ľudí svojimi viac a viac poburujúcimi vyhláseniami – každý si pod takýmto opisom asi niekoho vieme predstaviť.
Chris Hayes, známy divákom amerických televízií, napísal knihu plnú príbehov aj poznatkov z výskumov, ktoré spája téma pozornosti. Kam ju dávame a kde ju hľadáme. Myslím, že v dobe, kedysi sa pozornosť ľudí roztrieštila na niekoľkosekundové črepiny, je takáto kniha viac než vítaná. Škoda len, že ako sa v nej píše, mnoho ľudí už knihy nedokáže prečítať – nevedia im venovať pozornosť.