O vesmíre, prírode a vôbec
Vedátorské podcasty. Nájdete ich aj na Spotify, Apple podcast, YouTube alebo hocikde bežne zvyknete počúvať!
Jeden týždeň v roku patrí vede, udeľujú sa totiž Nobelove ceny. Tento rok vedecké ceny získal výskum vírusov, čiernych dier a genetických nožníc. Kto to bol Afred Nobel a za koľko sa dá predať Nobelova cena? Aké vírusy spôsobujú hepatitídu a prečo sa hľadali tak ťažko? Kto nás presvedčil o existencii čiernych dier a kto objavil supermasívne čierne diery? Ako fungujú genetické nožnice? O tom všetkom distkutuje Jozef a Samuel.
Asi nikto sa nepričinil o to, aby sa hľadaním mimozemského života zaoberali seriózni vedci, tak ako Frank Drake. Okrem skomponovania niekoľkých správ, ktoré sme k možným mimozemským …
Nenechajte sa oklamať, nejde o Nobelovu cenu, najprestížnejšie vedecké ocenenie. Ig Nobelova cena je jej satirickou alternatívou, odovzdáva sa s cieľom poukázať na výskum, vďaka ktorému sa najprv zasmejete, potom zamyslíte. Nalaďte sa na budúcotýždňové odovzdávanie tej „skutočnej“ Nobelovky. Ako dlho kvapká smola a ako sa pláva v sirupe? Za čo dostal Ig Nobelovu cenu Vatikán a ako môže podprsenka zachraňovať životy? O tom všetko diskutuje Jozef a Samuel.
Počet obyvateľov španielskych miest začína v tretine prípadov číslicou jedna. Niečo podobné platí pre dĺžky riek v Spojených štátoch, počet sledovateľov na Twitteri, vzdialenosť najbližších hviezd či fyzikálne konštanty. Kto toto pravidlo objavil, kde všade platí a čo môže za jeho všadeprítomnosť? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Vesmír je veľký, veľmi. Ako to však vieme? Ľudia sa zatiaľ dostali len na Mesiac, čo je aj z pohľadu našej slnečnej sústavy málo, z pohľadu vesmíru je to prakticky nič. A predsa sme si veľkosťou vesmíru pomerne istý. Nejde o jedno konkrétne pozorovanie, ale o sériu rôznych meraní, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Ako sme sa prvýkrát dozvedeli o vzdialenosti Mesiaca a ako sme sa cez Slnko, hviezdy a supernovy dostali až na kraj vesmíru. O tom všetko diskutuje Jozef a Samuel.
Čierne diery sú najextrémnejším známym objektom vo vesmíre. Okrem iného ukrývajú náznaky fyziky, ktorú zatiaľ nepoznáme. Jeden z najzaujímavejších poznatkov naznačuje, že vesmír by mohol byť hologram. Čo je hologram pre teoretického fyziky? Akú entropiu má čierna diera a ako to vieme? O tomto všetko diskutuje Jozef a Samuel.
Máloktorá udalosť by tak zmenila smerovanie ľudstva, ako signál od vzdialenej mimozemskej civilizácie. Práve preto sa už dlhé desaťročie snažíme takúto komunikáciu zachytiť. Na akej …
Pred 75 rokmi boli vojensky použité jediné dve atómové bomby v histórii ľudstva. Zhodenie bômb na mestá Nagasaki a Hirošima viedlo ku kapitulácii Japonska v Druhej svetovej vojne. Čo týmto udalostiam predchádzalo na politickej a vedeckej scéne? Aký je fyzikálny princíp jadrovej energie a čo spraví s mestom výbuch atómovej bomby? O tomto všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
V roku 2002 vyberali čitatelia Physics World najkrajší pokus v histórii fyziky. Víťazom sa stal dvojštrbinový experiment, o ktorom legendárny Richard Feynman povedal, že ukrýva najväčšie tajomstvo kvantovej fyziky. Čo je podstatou tohto pokusu a ako nám jeho výsledky odhalujú záhadné fungovanie nášho sveta? O tomto všetko diskutuje Jozef a Samuel.
Pri „padajúcej hviezde“ si mnohí prajú šťastie. Kométy, asteroidy či meteoridy sa síce vedia postarať o krásne divadlo na nočnej oblohe, vedia však aj priniesť obrovské nešťastie. Čo sú vlastne kométy zač a koľko majú chvostov? Aký je rozdiel medzi meteorom, meteoritom a meteoridom? Čo majú spoločné Perseidy, ktoré spestrujú letnú oblohu s jednou z najväčších hrozieb pre ľudstvo? O tomto všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
