Event Calendar

Podporte nás cez Patreona …

Newsletter

Ak chcete dostávať občasný email so zoznamom nových článkov a pozvánky na naše akcie, zadajte svoju adresu

E-mailová adresa:

Leave this field empty if you're human:

Facebook

Instagram

vedator_sk

Koľko je 10% zo sto? Sean Caroll, výborný teor

Keď som videl, ako sa nedávno po amerických int

Na čo skúmame vesmír? Myslím, že okrem iného

Víťazná baktéria Vedeli ste, že v minulosti

Na tento mesiac som sa stal ambasádorom zbierky E

Všetko, čo vo vesmíre vidíme, všetky hviezdy,

Ideme do finále. Už v piatok parlament preroku

„Muž vypil dva litre mlieka, nasledujúci deň

Toto nie je fotka z Marsu! A ani zo Zeme. Pochádz

Ako vzniká fatamorgána? Internetom dnes koloval

Toto je úplne fascinujúca fotka, spravila ju son

Trochu iná mapa nočnej oblohy

Toto nie je zaprášené okno na škodovke, ale mapa supermasívnych čiernych dier na 4% oblohy na severnej pologuli. Na tomto fliačku ich je 25 000, všetky vážia milióny až miliardy hmotností nášho Slnka a každá z nich má rozhodujúci vplyv na kolobeh života hviezd v galaxii, ktorej je stredom. Čierne diery nie sú kuriozity, ako sme si kedysi mysleli, ale ovplyvňujú fungovanie veľkej časti vesmíru. Do akej miery? To ešte nevieme. Čakajú nás zaujímavé roky výskumu.

#veda #vedator #ciernediery #wow #wtf #nebo #hviezdy #vesmir

Ako sa potí mesto?

Viete, prečo sa potíte? Bežná, ale nesprávna, predstava je, že sa telo ochladzuje tým, že zo seba dostáva „teplú vodu“. Skutočnosť je však iná. Ochladzovanie má na svedomí vyparovanie.

Prečo vyparovanie ochladzuje? Voda je tvorená z množstva molekúl, ktoré sa neustále zrážajú (vymieňajú si kinetickú energiu). Sem-tam sa stane, že sa u jednej molekuly nahromadí toľko energie, že dokáže prelomiť svoje väzby s ostatnými molekulami vody (a zároveň „pretlačiť“ atmosférický tlak) – úspešne uletí von … a zoberie so sebou to veľké množstvo energie, ktoré na únik (s)potrebovala.

Molekuly, ktoré vo vode ostali, a ktoré unikajúca molekula „obrala“, sú teraz energeticky ochudobnené – a teda chladnejšie.

Povedané stručne: teplota je úmerná priemernej kinetickej energii a únik najrýchlejších molekúl tento priemer – teda teplotu – znižuje.

V horúcich dňoch tak kvôli chladeniu vypotíte aj niekoľko litrov vody. Rastliny sa v istom slova zmysle potia tiež – z povrchu listov sa vyparuje voda – funkcia je trochu iná, no ochladzovací efekt rovnaký. Koľko vody „vypotí“ strom? Pri veľkom košatom strome sú to stovky litrov za deň! Stovky litrov, pričom odpariť každý jeden z nich je energeticky náročné.

Stromy tak v mestách neslúžia iba ako slnečníky, fungujú aj ako klimatizácia.

[Samuel]

PS: Správne sa odparovanie vody z rastlín označuje ako transpirácia.

#mesto #stromy #fyzika #biologia #veda #vedator #zaujimavosti #nerubtestromyvmestewtf

Sonda Perseverance (pre kamošov Percy) pristála

Keď o prezidentský post zápasila Hillary Clinto

Už sú tu! Rôzne okolnosti zdržali tlač, no pr

Senátor Pastore sa spýtal: „Existuje nejaké, aspoň hypotetické, využitie toho vášho urýchľovača pre potrebu obrany našej krajiny?“ Robert Wilson priznáva, že: „Nie, nič také mi nenapadá.“ „Absolútne nič?“ skúša senátor. „Nie, vôbec nič.“
Takéto grilovanie si pred komisiou pre jadrovú energiu musel znášať fyzik Robert Wilson. Jeho cieľom bolo komisiu presvedčiť o potrebe výstavby časticového urýchľovača pre výskum subjadrovej fyziky. Predstavte si niečo, ako CERN, akurát o polstoročie dozadu.
Na otázku „na čo nám je vlastne tá veda“ máme dnes poruke mnoho odpovedí. Vďaka nej nemusíme čakať na premorenie populácie, máme k dispozícii technológie, ktoré by v minulosti pripomínali zázraky. Dokážeme predvídať biologické poruchy pomocou analýzy DNA, s niekým na opačnom konci sveta sa rozprávame ako vo vedľajšej miestnosti, naše družice lietajú po celej slnečnej sústave.
Veda však nie je len o vynálezoch a v praxi uplatniteľných aplikáciách. Veda vie aj povznášať, môže z nás robiť lepších ľudí. Veda nám ukázala, že nielen všetci ľudia na Zemi, ale všetko živé má spoločného predka. Ukázala nám, že Zem a Slnko tu neboli vždy a ani navždy nezostanú, že nič nie je večné a veci si treba vážiť. Vďaka nej vieme, že robiť chyby je – doslova – prirodzené. Pri pohľade na nočnú oblohu rozmýšľame o tom, čo sa deje na všetkých tých svetoch.
Najlepšie to Wilson zhrnul po otázke: „Takže to v tomto ohľade nemá žiadnu hodnotu?“ ktorú mu senátor následne položil. „Má, ale týka sa rešpektu, ktorý si ako ľudia prejavujeme. Ide o dôstojnosť ľudstva a našu lásku ku kultúre. Sme dobrí maliari, sochárky či veľkí spisovatelia? To sú predsa veci, ktoré si na našej krajine vážime. To sú veci, na ktoré sme hrdí. Takže nie, z pohľadu obrany krajiny to nemá žiadnu hodnotu. No aj vďaka nej stojí za to našu krajinu brániť.“
Robert Wilson sa stal prvým riaditeľom Fermiho národného časticového laboratória, dnes známeho ako Fermilab.

Aká budúcnosť čaká koronavírus? Po prekonan

„Prečo sa to stalo?“ Toto je otázka, ktorú

Zo zlej situácie si treba vedieť vždy zobrať n

Load More... Follow on Instagram

Privacy & Cookies: This site uses cookies. By continuing to use this website, you agree to their use.
To find out more, including how to control cookies, see here: Cookie Policy