Táto kniha nie je o vede. Teda je, ale okrajovo. Je však o vedkyni, o takej, ktorú s veľkou pravdepodobnosťou nepoznáte. Poeticky napísané bádanie uličkami Banskej Štiavnice, ktorými kedysi kráčala Alžbeta Göllnerová-Gwerková.
Bola literárna vedkyňa, hungaristka, historička, učiteľka a účastníčka Slovenského národného povstania. Kniha o nej je aj knihou o Slovensku v medzivojnovom období a nástupe klérofašistického režimu. Je o postavení žien v spoločnosti o vede. A je o tom, ako sa za presvedčenie niekedy zomiera.
Píšem, že kniha nie je o vede, no nie je to úplne pravda, lebo zo stránok knihy je jasné, ako veľmi chcela Göllnerová-Gwerková bádať, skúmať a objavovať. Presne, ako sa na správnu vedkyňu patrilo, ale … taká bola doba, že sa nedalo.
Knihu som si kúpil – až sa trochu hanbím priznať – čisto kvôli tak trochu tajomnému obalu (ešte iný ako ten na obrázku). Príbeh o láske, vzdore, hľadaní, skúmaní, učení a pomoci blížnym ma teda – v dobrom – zaskočil; bolo to nežné a drsné zároveň. Hrdinky ako Alžbetu Göllnerovú-Gwerkovú by sme si mali pripomínať.
PS: Vydala v roku 2022 Literárna bašta.