Sú len dve možnosti, buď sme vo vesmíre sami alebo nie – obe sú rovnako desivé; tak to zhrnul Arthur C. Clarke. Posledné desaťročia sa možnosť objavenia mimozemského života presunula z oblasti sci-fi do seriózneho vedeckého výskumu.
So životom máme malú skúsenosť, poznáme len ten na našej planéte. No ten vychádza z niekoľkých princípov, ktoré považujeme za univerzálne a na ich základe tušíme, že život na inej planéte by mohol byť, aspoň v niekoľkých ohľadoch, podobný. Napríklad pohyb, množenia sa či komunikácia vyzerajú byť veľmi užitočné nápady hocikde vo vesmíre.
Aký život však môžeme reálne objaviť v najbližšom, povedzme, desaťročí?
Život na našej planéte mal rôzne štádiá. Najprv išlo o jednoduché formy, následne prišli komplexné, napríklad leňochody no a potom, stále úplne nevieme prečo, my – živočích schopný tvoriť civilizáciu. Možno to pokračuje ďalej, nevieme. No na inej planéte môžeme očakávať aspoň jednu z tých troch možností: nejaký ekvivalent baktérií, zvierat alebo ľudí.
Prvá nádejná metóda hľadania života spočíva v skúmaní atmosfér exoplanét, teda planét iných slnečných sústav. Ak necháte atmosféru na pospas svojmu osudu, utrasie sa v stabilnom stave. Napríklad je v nej málo čistého kyslíka, lebo kyslík je veľmi reaktívny a tvorí zlúčeniny. Takéto stopy voláme biosignatúry a je pomerne pravdepodobné, že prvé znaky mimozemského života nájdeme práve v takejto podobe. V princípe môže biosignatúry produkovať aj úplne jednoduchý život.
Iná možnosť sú technosignatúry, teda produkty technológií, ktoré vytvára pokročilá civilizácia. Napríklad ak sa mimozemšťania pozerali na našu atmosféru, tak nás mohla niekoľko rokov prezradiť prítomnosť fréonu, plynu využívaného v chladničkách. Toto by bol veľmi jasný signál pokročilej civilizácie.
Druhá metóda sa snaží o záchyt elektromagnetického signálu, teda v podstate správy od mimozemskej civilizácie. Tipujeme pásmo, v ktorom máme hľadať a aj tak ide o mravenčiu prácu. Doterajšie snahy neboli úspešné, no v niektorých prípadoch naberajú na obrátkach a tak sa úspech nedá úplne vylúčiť – aj keď osobne by som to v najbližšie desaťročie považoval za veľké prekvapenie.
Tretia metóda je priamy kontakt – toto je možné dosiahnuť asi len v našej slnečnej sústave. Venuša chvíľu vyzerala reálne, podobne sa nedá jednoduchý život nedá vylúčiť tesne pod marťanským povrchom. Desaťročie je však v tomto asi šibeničný termín. Hľadať život v našej predzáhradke je však veľmi zaujímavé – ak je na základe DNA tak vieme, že sa život ľahko presúva po slnečnej sústave. A ak nie, tak vieme, že poľahky vzniká všelikde.
Suma sumárum, mimozemský život intenzívne hľadáme. A síce nie je veľmi pravdepodobné, že čoskoro nájdeme pokročilú mimozemskú civilizáciu, nájsť známky jednoduchého života, to je pomerne reálne.
[Samuel]