„Toto si daj, ja som si to dal minule, hneď mi to pomohlo.“ Takéto – bežne dobre mienené – rady počúvame často. Majú však pár háčikov.
Prvý háčik je taký, že nevieme, či zabrala práve daná vec, ktorá nám utkvela v pamäti. Ak na človeka „niečo lezie“, dá si paralen, ide si ľahnúť a na kamarátovo nedávne odporúčanie si spraví špecialitu – cibuľový čaj. Ráno sa preberie a cíti sa fit. Zhodnotí, že sa to môže tá špecialita, bolo to niečo nové.
Pokojne však mohlo zabrať niečo iné. A možno nemuselo ani nič, ako sa vraví: „čas je najlepší lekár.“ (Disclaimer: nie je.) S niektorými zdravotnými problémami sa vysporiada telo samé, len to chvíľu. Aktuálny príklad je Covid-19. Väčšina ľudí ho prekoná bez potreby liekov či hospitalizácia, za pár dní to prejde. Ak si však niekto niečo dajú, majú pocit, že to určite práve vďaka tomu.
V neposlednom rade je známy efekt placeba – pomáha už uvedomenie si, že sme si niečo dali. Je to výborná vec, priaznivé efekty bez hocijakého zaťaženia organizmu. Má však svoje limity, nie je to všeliek (technicky vlastne ani liek).
Ako teda zistiť, či má nejaká látka účinok? Pozrieť sa, čo zabralo mne, nestačí. Možno to bolo len placebo. Alebo mi zabralo niečo iné. Alebo som nepotreboval nič, len čakať. Preto sa musíme pozerať na veľké vzorky, porovnávať liek s placebom, skúmať ostatné vplyvy a podrobne analyzovať, čo funguje a čo nie.
Podrobné hľadanie súvisu medzi príčinou a dôsledkom je dôležité nielen pri liekoch a doplnkoch. Čo ak vám kamarát povie: „Dnes som si dal svoje nešťastné čierne tričko a ušiel mi autobus, to určite kvôli tomu!“ Naozaj? Ako vie, že by ho nezmeškal aj v červenom tričku? Nie je skôr problém v tom, že ráno zaspal? Alebo ho možno nemá autobusár rád?
Ľudská myseľ je bežne obeťou dvoch svojich snáh. Chce rozumieť svetu – rozumieť súvisu príčin a dôsledkov, no zároveň chce pracovať čo najefektívnejšie. A tak si robí skratky. Tie nás však, ako dobre vieme, občas zvedú z cesty.
[Samuel]