Predstavme si hypotetický svet, v ktorom vznikol zvláštny zvyk. Keď niekto klame, voláme ho klamár. Keď ale niekto klame a má pritom slipy naopak, voláme ho paklamár. Nepýtajte sa ma, ako k tomuto zvyku došlo – je to dlhá história sporov, vojen a hádok.
V tomto hypotetickom svete sa jeden človek rozhodne tvrdiť, že muchotrávky zelené odstraňujú migrény. Nedajte sa zmiasť, aj v tomto hypotetickom svete sú muchotrávky zelené prudko jedovaté a migrény vedia človeka dohnať na pokraj zúfalstva.
V tomto – zdôrazňujem hypotetickom – svete niekoho tieto tvrdenie pohoršia a napíše o tom blog: „Pozor, je to klamár, nejedzte muchotrávky!“ A o pár rokov súd rozhodne, že si takéto niečo nemohol dovoliť, lebo nepreukázal, že dotyčný nemal slipy naopak a teda mal byť správne označený za paklamára a nie klamára.
V našom svete sa udialo niečo, čo v sebe nesie zrnko podobnosti. Bloger napísal o Igorovi Bukovskom, že šíri nepravdy o koronavíruse a vakcínach a následne bol riešený na súde. Možno si napríklad spomínate na hoax o tom, že vakcíny vedú k vysokej potratovosti (za tento hoax sa Bukovský aj ospravedlnil). Sudkyňa však rozhodla, že Bukovský bol nesprávne označený za dezinformátora, správne mal byť označený za misinformátora, keďže bloger nedokázal, že nesprávne informácie šíril s úmyslom uškodiť.
Odhliadnuc od toho, že Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV slovo misinformátor neregistruje, takáto interpretácia dokáže ochrániť každého dezinformátora: „Ja nič, ja muzikant, ja som to myslel dobre!“ Namiesto toho, aby sme riešili, či niekto šíril nepravdu, riešime, aký mal úmysel – a či bol tento úmysel dobre dokázaný.
Osobne som zástanca pomerne širokej slobody slova – kým nejde o niečo, čo vedie pomerne priamočiaro k násiliu. No aj tak ma udivuje, že namiesto toho, aby sa viedla diskusia o tom, do akej miery majú ľudia právo nabádzať ostatných na sebapoškodzovania – či už vedome alebo nie – riešime, ako sa majú ľudia šíriaci nepravdy označovať slovníkovo správne.
Možno si poviete, že tento náš príklad je úplne iný ako ten z hypotetického sveta. Jasné, je trochu pritiahnutý za vlasy a škrípe. Zároveň však podceňujeme, aké škody napáchalo šírenie neprávd o vakcínach. Už bolo publikovaných niekoľko štúdií, ktoré odhadovali množstvo životov, ktoré vakcíny zachránili. Jedna sa sústredila na ekonomické aspekty – koľko peňazí stálo zachránenie jedného života. Alebo inými slovami – koľko ľudí musíte zaočkovať, aby ste zachránili jeden život.
Odpoveď sa samozrejme mení v závislosti od obdobia a rozšírenosti vírusu. Na jeseň v roku 2021 ste na zachránenie jedného života potrebovali zaočkovať 124 ľudí, o pár mesiacov to porástlo na 455. Buďme štedrí a berme to s prehnanou rezervou – 1000 zaočkovaných ľudí na jeden zachránený život.
To znamená, že ak niekto nabádal ľudí, aby sa dali zaočkovať a presvedčil ich tisíc, môže si potľapkať po pleci – zachránil, štatisticky, jeden život. Ak má niekto dosah na stotisíc ľudí a posúva im mylné informácie, ktoré ich od očkovania odrádzali … no, viete si to spočítať aj sami.
[Samuel]PS: Spomínaný prípad už rieši súd. Téma: „Ako informovať o šírení neprávd?“ si však zaslúži ďalšiu diskusiu. Práve teraz sa na Instagrame rieši podobná kauza. Jeden profil šíri informácie o tom, ako vie potravinami – a nie zrovna lacným vypracovaním jedálnička – liečiť dlhočizný zoznam chorôb. Ohradilo sa voči tomu mnoho odborníčok a odborníkov na stravovanie, no znovu sa éterom šíria vyhrážky žalobami. Bolo by dobré, aby sme sa nedostali do štádia, kedy sa experti budú voči nepravdám báť ohradiť.