18. novembra 2019
Otužovanie a zdravie

Ráčte vstúpiť … do ľadovej vody!

Kedysi veľmi dávno, keď som ešte pozeral televíziu, zaradili vždy koncom roka reportáž o Ľadových medveďoch. Skupina ináč rozumne vyzerajúcich dospelých ľudí vliezla do vody, rovno pomedzi ľadové kryhy. Bolo mi jasné, že s týmito ľuďmi niečo nie je v poriadku.

O pár rokov neskôr mi kamoš hovorí, že chcú začať chodiť plávať. Nič zvláštne, až na to, že práve začínal október. „Ok, pridám sa,“ vravím – pritom je mi jasné, že to po pár týždňoch zabalíme, nie sme predsa ako tí čudáci z televíznej reportáže.

Asi tri mesiace neskôr sekáme dieru do ľadu, niekto sa pýta: „Koľko dnes, štyri minúty?“ Na vlastnej (husej) koži som zistil, že kúpanie v ľadovej vode nie je nič nereálne. Prišlo na to veľa ľudí a asi každý z vás niekoho takého pozná.

Keď sa otužilca opýtate, bežne vám odpovie, že je voda je síce studená, ale dá sa to vydržať, že ho to dobre nabudí a že aspoň nebýva chorý. Toto však býva skresľujúce. Človek, ktorý sa vie prekonať a vojsť do ľadovej vody sa vie pravdepodobne aj prinútiť viac športovať alebo zdravšie sa stravovať a tak nie je jasné, čo je skutočnou príčinou jeho dobrého zdravia.

Našťastie sa tejto téme venovalo niekoľko vedeckých štúdií a aj keď sú mnohé otázky zodpovedané len čiastočne, vieme usúdiť, či je táto ľúbezná kratochvíľa naozaj prospešná alebo či si to otužilci iba nahovárajú.

Čo sa stane s vašim telom, keď vojdete do ľadovej vody? Nastane šok a začnete prudko dýchať. Práve tento šok je nebezpečný v prípade, že ste sa do vody dostali nechcene, napríklad lebo prepadol ľad alebo potopila loď. Môže viesť k zástave srdca alebo k tomu, že sa omylom nadýchate vody a utopíte. (Ak sa teda chcete pustiť do otužovania, konzultujte to so svojim lekárom.)

Postupne však šok opadne, voda je stále studená – no pocitovo trochu menej, až na niektoré miesta, kde spôsobuje pichavú bolesť. Aj tá však prevažne ustúpi a po pár minútach sa začnete cítiť prekvapivo fajn a pokojne. Vtedy je pomaly čas začať ísť z vody von.

Máte pocit, že je premrznuté celé telo, no chlad v skutočnosti prenikol len jemne pod kožu a teplota tela klesla tak o 1˚C, čo sa občas prejavuje triaškou – telo sa snaží zohriať. Ak vo vode strávite menej ako 30 minút (závisí od jednotlivca), nehrozíte vnútorné orgány – niekoľko minút je úplne bezpečných [1].

Čo sa počas tohto krátkeho, ale intenzívneho, zážitku udialo? Po šoku sa telo začalo brániť – stiahli sa cievy, čím sa zmenšil objem krvi v koži a teda aj jej tepelná vodivosť. Tým bežne stúpne krvný tlak, čo telo kompenzuje vytiahnutím vody z krvi, čo následne vedie k nutkaniu sa vymočiť.

Chladom sa spomalilo šírenie nervového signálu, vďaka čomu sa zmenšilo vnímanie bolesti. Občas sa niekto rezne na kameni a ani si to nevšimne. Zároveň však chladnú aj svaly a tým klesá motorika a schopnosť plávať. Vraví sa, že dobrý plavec v normálnej vode je podpriemerný plavec v ľadovej.

Telo si myslí, že máte problém a tak vyplavuje kokteil hormónov, ktoré vás nabudia a povzbudia. Ich úlohou je pomôcť vám dostať sa z ohrozenia života a zostať pri vedomí (hyperventilácia totiž vedie k hypoxii, teda zníženému okysličeniu orgánov, napríklad aj mozgu, čo môže viesť v extrémnych prípadoch k strate vedomia). Povzbudivý účinok hormónov budete cítiť ešte dlho po ľadovom kúpeli.

Potenciálne nebezpečný aspekt je prvotný šok, ten sa však zmierňuje tréningom. Pred otužovaním v jazere je fajn začať otužovaním v sprche. Skúsený otužilec vojde do ľadovej vody s chladnou tvárou.

Otužilci hlásia množstvo benefitov, no ide o tzv. anekdotické dôkazy, ktorým sa bežne nedá veľmi veriť – ťažko identifikovať ich skutočnú príčinu. Čo vraví veda a jej dôkladné testy? Prekvapivo, prevažne to isté.

Vďaka otužovaniu sa ľudia cítia dlhodobo energickejšie a pozitívnejšie naladení [2], majú zlepšenú hormonálnu činnosť, pamäť [3,3b] aj imunitu [4], rýchlejšie sa zregenerujú po cvičení [4]. Existujú extrémne príklady, kedy otužovanie potlačilo u pacienta niekoľkoročné depresie [5]. Bežne pomáha aj reumatikom či astmatikom [3]. A dokonca, po kúpaní vám dobre vyhladne [6]! Zároveň otužovaním výrazne zlepšíte svoje šance na prežitie, ak sa do ľadovej vody dostanete nechcene. Celkovo tým samozrejme aj zlepšíte termoregulačné schopnosti svojho tela – tým pádom vám bude menej často (pocitovo) zima.

Kým páperové bundy a všadeprítomné vyhrievanie je relatívne nová vec, náš genetický kód sa za posledné storočia či tisícročia výrazne nezmenil. Tie isté telá, ktoré sa dnes drkocú, keď majú prebehnúť v daždi z auta do obchodu by kedysi dávno, v tých istých podmienkach, veselo behali po vonku a len v tenkom kabátiku by niekde v lese zbierali bobuľky či chystali pasce na zajace.

Spohodlneli sme. Je to však podobné ako s behaním či cvičením – trocha tréningu vie spraviť divy a to po fyzickej aj psychickej stránke. A podobne ako pri behaní či cvičení, najťažšie je začať. Otužovanie je viac psychická než fyzická výzva.

Ak by ste sa chceli pustiť do otužovania, postup, ktorý fungoval u mňa aj mnohých ďalších je začať pravidelne plávať v lete – a neprestať. Ideálne v skupine, postrážite a potiahnete sa, človek sa hanbí vynechať. Možno prekvapíte samých seba a vydržíte až do ďalšieho leta. Ja teraz začínam piatu sezónu.

[Samuel]

PS: Veľa ľudí si pri otužovaní „pomáha“ alkoholom. Je to veľmi zlý nápad, rozšírením ciev síce získajú pocit tepla, no zároveň ho oveľa rýchlejšie strácajú. Idú tým proti prirodzeným telesným mechanizmom.

– – –

[1] https://sportsscientists.com/2008/01/exercise-in-the-cold-part-ii/
[2] https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15253480?dopt=Abstract
[3] https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4049052/
[3b] https://www.tandfonline.com/doi/pdf/10.3402/ijch.v61i3.17474
[4] https://sportsscientists.com/2008/01/exercise-in-the-cold-part-ii/
[5] https://casereports.bmj.com/content/2018/bcr-2018-225007
[6] https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/1590298

Pridaj komentár