O vesmíre, prírode a vôbec
Krátke príspevky o vede, vesmíre a prírode. Píšeme o všetkom, čo nás zaujíma! Napravo je zoznam tém, z ktorých si môžete vybrať.
Na oblohe vidíme dúhu relatívne často, občas si ju dokonca vytvoríme umelo – napríklad po polievaní trávnika. Dúha vzniká vďaka lomu svetla, no ten vidíme aj pri iných javoch, napríklad pri fatamorgánach či prostom pohľade do pohára s vodou, ktorý deformuje obraz za ňou.
Ľudia sú pestrí. Veľkú variabilitu vo veľkostiach jednotlivých orgánov však nenájdeme: nestane sa, že srdce jedného dospelého človeka zaberie celú hrudnú dutinu, kým u druhého má veľkosť hrášku. Veľkosti obličiek, mozgu, kože a mnohých iných častí tela tiež nie sú vecou náhody. Rast orgánov je teda kontrolovaný; otázka je: čím?
V histórii vedy sa občas podarí spraviť fakt geniálne jednoduchý experiment, po ktorom si každý povie: „Aha, tak takto to je!“. Napríklad, ako keď Jan Baptiste van Helmont vážením vŕby rastúcej v kochlíku ukázal, že rastliny nerastú vstrebávaním Zeme alebo keď Ole Romer pozorovaním mesiaca Io zistil, že svetlo sa nepohybuje nekonečne rýchlo. Prekvapivo sa takýto excelentný pokus objavil aj v dietológii.
Keď som prišiel na výskumný inštitút v Dubline, tak ma čakal šok – trochu som zmenil oblasť výskumu a veľa vecí som nepoznal. Bál som sa, že čo si ľudia pomyslia, ak sa o mojej nevedomosti dozvedia. Nepošlú ma hneď domov?
Táto otázka dnes máta mnohých. Sme z toho vonku alebo ide len o prestávku? Predvídať je ťažké, špeciálne budúcnosť. Keď na Slovensku skončila prvá vln(k)a a prišlo pokojné leto, mnohí varovali pred prílišným optimizmom a avizoli druhú vlnu – a tá naozaj prišla. Ako to mohli vedieť? A vieme rovnako predvídať ďalšiu vlnu aj teraz?
Keď prejde svetlo hranolom, rozloží sa na jednotlivé farby. Keď prídu majstrovstvá sveta v hokeji, rozloží sa slovenská spoločnosť na spektre od ‘vlajočky na späťákoch’ po: ‚‚Kto by pozeral, ako sa naháňa desať chlapov za gumenným valcom, haló.‘‘ Prečo ľudí vlastne baví sledovať hokej?
O uhlíku v atmosfére počúvame často. Jeho zlúčeniny fungujú ako skleníkové plyny, ktoré spôsobujú postupné ohrievanie. Počúvame o emisiách uhlíka, uhlíkovej stope či absorpcii uhlíka. Koľko však toho uhlíka v atmosfére vlastne je?
Svet je zložitý a rada, ktorú dostávame je, že si máme nájsť odbnorníka, ktorý nejakej jeho časti rozumie a od neho si máme nechať poradiť. Ako však takúto autoritu identifikovať? Za experta sa totiž dnes môže označiť prakticky hocikto.
Ak poznáte knihy Lawranca Kraussa, teoretického fyzika a kozmológa, tak si ho primárne spájate s výskumom vesmíru. Ako prekvapenie tak môže pôsobiť jeho nová kniha: Fyzika klimatickej zmeny.
Svetové veľmoci, tajné akcie a sabotáž jadrového programu. Toto nie je obsah špionážneho filmu, ale základ reálne príbehu, ktorá sa nedávno naozaj udial. Aké krajiny do neho boli zapojená? Ako sa tajne vyrába jadrová zbraň? A aká fyzika je na pozadí aktuálnej geopolitiky? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
