O vesmíre, prírode a vôbec
Krátke príspevky o vede, vesmíre a prírode. Píšeme o všetkom, čo nás zaujíma! Napravo je zoznam tém, z ktorých si môžete vybrať.
Kráčate si po chodníku, na chvíľu sa zamyslíte a zastavíte … keď tu zrazu cez chodník preletí auto. Minie vás sotva o meter, vodič dostal šmyk. Nebyť zamyslenia, skončili by ste pod kolesami. „Wow, to som mal šťastie!“ pomyslíte si. Nemal však rovnaké šťastie aj človek, ktorý išiel po chodníku hodinu pred vami a absolútne nič povšimnutiahodného sa nestalo?
Pred pár mesiacmi sme písali o družici GRBAlpha. Ide o kocku s objemom jeden liter, ktorá okrem štandardného vybavenia obsahuje detektor gama zábleskov. Gama záblesky sú najenergickejšie fotóny, ktoré k nám prichádzajú z celého vesmíru, bežne ide o rekordérov, ktorí nám odhaľujú povahu najtajuplnejších objektov vo vesmíre.
U zvierat všeobecne platí, že letci sú rýchlejší ako bežci a bežci zas rýchlejší ako plavci. Najrýchlejšie zviera by sme teda mali hľadať medzi letcami. Natrafiť môžete na rôzne výsledky, avšak najrýchlejší letec, ktorý bol zdokumentovaný vedeckou štúdiou, je sokol lovecký, ktorý dosahuje 58m/s. To však v prípade, že sa vrhá strmhlav dolu a v zrýchlení mu pomáha aj gravitácia. Zo zvierat, ktoré nepredvádzajú takéto kaskadérske kúsky a lietajú viac horizontálne sú pravdepodobne najrýchlejšie dážďovníky alebo netopiere druhu Tadarida brasiliensis (30-40m/s). U bežcov sú výsledky jednoznačnejšie a jasne vyhráva gepard (25m/s).
Koronavírus je tu s nami už vyše roka a stále počúvame o nových variantoch. Ako je možné, že sú proti nim vakcíny stále tak vysoko účinné?
V každodennom živote sa stretávame so slovom signál. Mám dostatočný signál na telefonovanie? Vodič v aute mi bliknutím svetiel dal signál, že môžem prejsť cez prechod. Tu začína byť zrejmé, že signály majú niečo spoločné s informáciou. Najrozšírenejšia definícia nám hovorí, že signál je nositeľom informácie. Kde všade sa stretávame so signálmi a ako s nimi pracujú počítače, to sa pokúsim vysvetliť v nasledujúcom texte.
Práve nás opustila veľká hviezda vedeckej scény, americký teoretický fyzik a nobelista Steven Weinberg. Stojí za to si pripomenúť akú veľkú úlohu zohral vo vývoji modernej fyziky i v jej popularizácii.
Vrcholí leto a to pre mnohých znamená, okrem tepla a kúpania, aj zvýšený príjem zmrzliny. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako sa zmrzlina vyrába?
Ak zastavíte na ulici náhodného človeka a spýtate sa ho na názor na filozofiu vedy, pravdepodobne na vás vytreští oči a rýchlo prejde na opačnú stranu. Ak však máte šťastie a narazíte na niekoho, kto čo-to prečítal z populárno-vedeckej literatúry, s hrdosťou vám oznámi, že vedci hypotézy nepotvrdzujú, snažia sa ich len falzifikovať. A keď nejaká hypotéza dostatočne odoláva všetkých pokusom o vyvrátenie, začneme ju brať vážne.
Keď som nedávno pred piatou ráno vybiehal na Baranec v Západných tatrách, snažil som sa nemyslieť na stále čerstvú správu o útoku medveďa. Pred pár však dňami sa medvede osmelili aj v Žiarskej doline a tak som si povedal, že možno by sa zišlo mať niečo viac, než len roľničku na odplašenie.
Poslednú dobu nás zužujú dlhé vlny horúčav a suchá a ľudia sa tak prirodzene pýtajú: „Za to dnešné horko môže klimatická zmena?“ Klimatológovia majú určite sto chutí povedať, že áno, ale … má to svoje ale.
